Piatok Apr 28

Comics Salón a IC 2008 #1

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Malá štatistika na začiatok...

V dňoch 12.-14. septembra sa v priestoroch Istropolisu uskutočnil V. ročník medzinárodného festivalu japonskej kultúry, anime, comicsu a hier Comics Salón 2008, ktorému obstojne sekundoval XXI. ročník medzinárodného festivalu sicfi, fantasy a hororu IstroCON 2008. Počas troch dní nespútanej zábavy navštívilo podujatie približne 8095 návštevníkov, čím prekonali nielen očakávania samotných organizátorov, ale aj minuloročný rekordný počet zanietených prívržencov oboch festivalov.

Kapitola prvá: Bludisko Istropolisu a atraktívny workshop Fantázie

Vstupná hala praskala vo švíkoch a rad čakajúcich ľudí sa akosi odmietal zmenšiť. Pokiaľ ste si zabudli vziať program a vaše tunelové vnímanie zázračným spôsobom odignorovalo i obrovskú mapu visiacu na stene priamo pred vstupom na hlavnú palubu, museli ste sa v budove Istropolisu zorientovať viac-menej svojským spôsobom. Zmierení s plánom B ste si obehli obe poschodia, ktoré vás privítali nielen stručným popisom jednotlivých stanovíšť, ale i praktickým návodom - oranžová šípka s textom. Práve ona vás priviedla k žiadanému bodu A, kde sa práve v tejto chvíli uvádzala prvá časť nadovšetko zbožňovaného anime Macross Frontier. Ak ste však prekypovali zdravým dôvtipom a štipkou solídneho umu, program, ktorý ste pri v chode obdržali, úplne postačil k tomu, aby ste sa vo vyššie spomenutej budove cítili ako doma.

Dilemu, kam ísť, treba riešiť takmer každý rok. A presne každý rok sa stane, že to, čo ste si pred niekoľkými dňami vyznačili neónovou farbou, nestihnete. Nevešajte hlavu! Pokojne vás môže hriať pri srdci dobrý pocit z toho, že ste stihli aspoň polovicu, ktorá naozaj stála za to. Nakoniec, dohnať zameškané sa raz určite podarí...
Literárny workshop organizovaný pod vedením ex-redaktorov časopisu Fantázia mal svoju premiéru v piatok v neskorú poobedňajšiu hodinu. Stretnúť sme sa s ním mohli počas troch dní, vždy po dobu necelých dvoch hodín a okrem zaujímavých rád do života ponúkal i interaktívne ohodnotenie súťažných diel, ktoré sa zúčastnili vylepšenej verzie Poviedka IstroCON 2008. Reklama bola masívna, takže celkom logicky prilákala do prednáškovej sály veľké množstvo návštevníkov, či už išlo o začínajúcich autorov, súťažiacich, milovníkov písaného slova a literatúry alebo o úplne obyčajných ľudí s dávkou poriadnej zvedavosti. Idylka však netrvala dlho.
Úvodný seminár sa niesol v duchu „prečo píšem?“ a zvolené sofistikované motto samozrejme pretrvávalo takmer všetky tri dni. Okrem siahodlhých citácií, bezduchých parafráz, poučných metafor a demotivujúceho návodu nepriniesla štruktúra workshopu nič prevratné. Žiadne zanietenie, žiadnu iskru, nadšenie, nové poznatky, zaujímavosti, pikošky... iba monotónny hlas mladej ženy ozývajúci sa miestnosťou uspával a informoval o tom, čo inteligentný pisateľ už dávno vedel. A hoc sa publikum snažilo, ani otázky hodené do pléna nepomohli prekonať ospalú atmosféru.
Nádej však umiera posledná. Prvá časť možno skončila fiaskom, no ešte stále nám ostali dva dni, ktoré azda prinavrátia stroskotanému projektu svoje čaro. Teda za predpokladu, že svoje obete kritiky nebudú týrať možnosťou výberu á la Matrix. Červené a modré lentilky dávno vyšli z módy, klapky na očiach určite nepomôžu pri empatickom vcítení, subjektívne hodnotenie bez možnosti: nesúhlasím, ale akceptujem tvoj názor, nie je niečo, čo by sa dalo označiť za ukážkový profesionalizmus. Stručne zhrnuté: misia literárny workshop sa ani po tentokrát nevydarila.
I vy sa pýtate, čo s tým?
Menej "kritiky", viac ľudskosti a hlavne pár úsmevov, ktoré by dali človeku pocit, že sa ocitol na mieste, kde i ten najprimitívnejší text má svoje čaro. Veď každý z nás musel niekde začať...
Ostáva iba dúfať, že budúci ročník so sebou prinesie znesiteľnú podobu nie veľmi populárneho literárneho workshopu a samotný čas, ktorý nás od podujatia delí, upraví kritéria hodnotenia našich porotcov. Aby sme sa tak vyhli lamentovaniu nad tým, aké všedné, nezaujímavé a patetické veci nám Poviedka IstroCON-u 2009 opäť raz priniesla.  

Kapitola druhá: Šokujúci cosplay a historické karaoke!

 „We love Uchiha Sasuke!“ výrok dňa, krutá realita tohtoročnej Cosplay súťaže. Sakura naľavo, Temari napravo, Kiba uprostred, Itachi kdesi v kúte, Naruto si vzal deň núteného voľna, Ino stratila svoje obväzy a Sasuke? Ten sa niekam vyparil. Našťastie, odborná porota moderátor tejto abstraktnej sekcie si zachovali chladnú hlavu a vyše 40 súťažných kostýmov ohodnotila kreatívne, živelne a hlavne s dávkou humoru! Hoc sa na prvý pohľad zdalo, že prívrženci čoraz populárnejšieho anime Naruto svojou prítomnosťou i duplicitnými klonmi prevezmú vládu nad hlavnou palubou, poobediu bezkonkurenčne kraľoval Mana!
Zdá sa vám to nemožné? Možno vás o opaku presvedčia výsledky, ktoré s neskrývaným náskokom vyhrala vysoká, bizarne vyzerajúca žena v čiernom gothic oblečení a s nádhernými 22-centimetrovými podrážkami. Iba nos a bližšie preskúmanie kamennej do biela ladenej tváre presvedčilo diváka o tom, že za týmto fenomenálnym zjavom sa v skutočnosti skrýva pohľadný mladý muž, ktorý neváhal obetovať svoje pohodlie a prívržencom japonskej popkultúry na poli cosplayu priniesol to, po čom baží takmer každý zarytý fanúšik. Kvalitu, eleganciu, zábavu a umenie.



Yaonee: Odkiaľ vzišiel impulz, ktorý ťa presvedčil, aby si sa zapojil do tohtoročnej Cosplay súťaže?

Getrik: No... popravde to bol minuloročný Comics Salón, kde som bol spolu s mojím tímom na jednej prednáške o gothic lolitkách. Práve tam sa rozhodlo, že zo mňa spravia Manu, čo ma v celku potešilo. Neboli sme si však istí, či tento náročný kostým zrealizujeme, no po našom j-rock session, ktoré sa odohralo na chate, mimo realitu, kde sme zhodou okolností skúšali i fanservis Malice Mizer, padlo definitívne rozhodnutie: musíme spraviť cosplay na Manu a vyhrať, aj keby čo bolo.

Yaonee: Prečo práve Mana?

Getrik:
Ako som už spomenul, minuloročný Comics Salón a prednáška o gothic lolitách bola dostatočne inšpirujúca. Môj vlastný záujem o Manu je pomerne veľký, keďže je podľa môjho názoru veľmi pekný, elegantný a nadaný. Dá sa povedať, že v mnohých smeroch je mojím vzorom a bola to pre mňa výzva, cosplayovať niečo, čo je takmer dokonalé!

Yaonee: Vyrobil si si kostým sám, alebo si mal i odbornú pomoc?

Getrik: Nie, sám by som to určite nezvládol. Mal som vlastný tím, ktorého vedúca bola NakaAyu-chan. Práve jej babka mi šila šaty a spolu s NakaAyu-chan sme hľadali a objednávali takmer celú výzbroj do Manovho cosplayu (väčšina vecí je z E-bay). Pričom parochňu som musel doniesť a ukázať mojej kaderníčke, aby im ju trochu upravila - do podoby Manovho účesu. Samozrejme, že toho bolo viac, ale už si ani sám nepamätám, koľko toho bolo treba spraviť, aby sme dosiahli vierohodnú kópiu Manu.

Yaonee: Pokiaľ to nie je verejným tajomstvo, koľko ťa toto všetko stálo po finančnej stránke?

Getrik: No verejné tajomstvo to nie je. Dokopy by som to tipoval na takých 9-tisíc. Šaty stáli 4000, topánky aj s poštovným 1500, parochňa (tak isto aj s poštovným) 900, ďalej make-up 250... a tak ďalej.

Yaonee: Čo všetko si musel podstúpiť, aby premena vyzerala čo najidentickejšie?

Getrik: No toto je asi tá najhoršia časť... ako prvé som si musel oholiť nohy, kvôli pančuchám (je to celkom praktické); ďalej muselo isť dolu obočie, čo bola asi najväčšia strata. Našťastie je ho už vidieť! Moje palce na nohách utrpeli bolestivý víkend, a to vďaka úžasným 22-centimetrovým štekliam, ale po Comics Salóne mi to už v podstate ani nevadí a som rád, že som dobrovoľne urobil tieto ústupky! Myslím si, že keď ide niekto robiť cosplay, musí sa do toho naozaj vžiť a spraviť isté obety, bez toho to proste nejde.

Yaonee: Aký Cosplay (okrem toho tvojho) ti najviac učaroval?

Getrik: Oh, no... tak mne osobne asi najviac učarovala, vlastne učaroval Vincent z FF VII, ktorý bol naozaj skvelý! Ďalej Cloud - obaja sa aj umiestnili. Mononoke Hime bola v skutku vierohodná,  Kurori z Mononoke bol vynikajúci cosplay a ako čerešnička na torte Joker a jeho parta! Show, samotná improvizácia a herecký výkon - jednoducho svetové. Naozaj som bol prekvapený, keď som vyhral, lebo konkurencia bola obrovská.

Yaonee: Si spokojný s výsledkami tohtoročnej Cosplay súťaže?

Getrik: Samozrejme, že áno. Nakoniec, veď som vyhral! Každý cosplayer by bol spokojný. Okrem malých naruťákov... ak majú štipku sebakritiky, tak by sa triezvo ohodnotili aj sami. Možno by som dal Vincenta na druhé miesto, ale to už je asi jedno. Aj tak všetko dobre dopadlo, teším sa na budúci rok, kde sa určite opäť tejto súťaže zúčastním!!!

 Yaonee: Mierne zvedavá otázka na záver. Čo šokujúce plánuješ na budúci rok?

Getrik: Budem tajnostkár a nepoviem, za čo pôjdem, ani čo plánujem, no určite to bude veľmi šokujúce, tak ako tento rok. Čiže! Môžete rátať s prekvapením a snáď sa to zas vydarí.

Povráva sa: sto ľudí, sto chutí. Presne týmto pravidlom sa riadil i tohtoročný Cosplay. Vyše 40 súťažiacich, vo veľkej miere množstvo rozmanitých kostýmov, iba výsledky o čosi viac sklamali. Manovi sa prvenstvo uprieť nedá, Cloud a Vincent by však mohli do budúcna zapracovať na svojom hair stylingu i kostýme a povinnosťou každého hlasujúceho (od tejto chvíle) je i väčšia informovanosť v anime novinkách! Nie všetko sa totiž točí okolo Naruta a Final Fantasy! Veď hororová klasika, ktorú nám ponúkol nielen cosplay Mononoke, ale aj kostým inšpirovaný Ghibli komplexom nasadila latku privysoko a nevidieť práve tieto majstrovské diela na stupni víťazov je miernym sklamaním.
Laicky zhrnuté a podčiarknuté: long live Mana! Ďakujeme za krásne predstavenie a tešíme sa na ďalší ročník tejto ihravej show.  
Od Cosplayu ku Karaoke. Záležitosť 92 minút, ktoré vyplnil film Hancock a filmový priaznivci, čo mierne skomplikovalo vstup do sály. Masa ľudí čakajúca na čoraz viac populárnejšiu spevácku súťaž Karaoke sa odmietala vzdať pohodlia mäkkých sedadiel. Kým sa jedni tlačili dnu, zvyšok sa snažil prebojovať von. Drobná dopravná zápcha sa prežila bez väčšej ujmy na zdraví a slova sa opäť mohla chytiť šumná porota. Vlastne...
Augustín Gugu Sokol je úplne obyčajný človek v úplne obyčajnom svete s úplne neobyčajnou charizmou. Kým väčšina súťažiacich sa pri nečakanom interview triasla, smiala, plakala alebo odpadávala, on so všetkou pompéznosťou obral mierne vyľakaného moderátora o mikrofón a ledva hodinové podujatie zmenil na 20 minút zo života pána Sokola. Diváci tlieskali, diváci sa usmievali, diváci ticho vzlykali, diváci sa modlili k vyššej sile, aby zakročila a amatérska súťaž v spievaní mohla plynulo pokračovať. Modlitby boli nakoniec vyslyšané, pán Sokol zaspieval, poďakoval, poinformoval, potýral porotu, odbehol si sadnúť na miesto, vstal, uklonil sa, opäť prebral slovo... aké šťastie, že toto Karaoke malo pevne stanovený časový limit, čo oprávňovalo kompetentných ľudí k šarmantnému zakročeniu.

Od smutnej balady cez rytmický pop až po netradičný japonský rap. Žánrov bolo naozaj neúrekom, stačilo si iba vybrať. Pokiaľ ste nepatrili medzi náročné publikum, výber bol o to ťažší, ak ste sa však od samého začiatku zaradili medzi hudobných gurmánov, víťaz bol okamžite známy! Veď tá pravá zábava môže nabrať rozmery krásnej paródie na ten pravý slovenský spôsob. Čo tam po tom, že súťažiaci netrafil ani jeden tón? Nadchol náročné publikum, pobavil prísnu porotu a čo je najdôležitejšie, odišiel skôr, ako ho moderátor stihol vyspovedať.

(koniec prvej časti)


Viac fotiek, zaujímavých videí i rôznych informácií môžete nájsť na: www. comics-salon.sk