Piatok Apr 28

Comics Salón a Istro Con '07 #3

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail


Živel tretí: Prednáškový ošiaľ, malé skryté tajomstvá organizátorov a úspešné hodiny skackania...

Pokiaľ by sa mal program prestížneho slovenského podujatia ComicsSalón 2007 odvíjať iba od propagovania výdobytkov vedy a techniky v rámci masmediálnej sféry, návštevníci by vzniesli masový protest v priebehu niekoľkých sekúnd. Preto je prítomnosť pojmu „prednáška“ nesmierne príjemným spestrením všedného dňa na nevšednom cone. Jednak vám vyplní náhodne vytvorený blok voľného času, ktorý by ste možno  strávili nič nerobením. Jednak vás obohatí o širokú škálu atraktívnych informácií ťažko dostupných na samotnom webe a jednak zapríčiní náhle splanutie pre vec, ktorú sa svojou podstatou rozhodol ten, či onen prednášajúci priblížiť dychtivej verejnosti okupujúcej stiesnené priestory SÚZY. Hoc tieto tri vymenované body naberajú na elegancii práve svojím obsahom a aj napriek tomu, že samotný štvrtý ročník ComicsSalónu 2007 so sebou priniesol bohatú škálu netradično-zaujímavých prednášok, je výrok o hladkom priebehu práve tohto „živlu“ nepravdivý.

Začať by sa malo štýlovo, preto si dovolím vyčleniť priestor na malé ovácie, ktoré sa nesú v japonskom duchu. Program zostavený oficiálnou stránkou CmicsSalónového podujatia od prvej chvíle lákal nielen filmovými trhákmi, ale aj bohatosťou v rámci prednášajúceho produktu. Pretože tri dni bohato stačia pre zábavu podobného rázu, je práve rozmanitosť ponúkaných atraktivít tou správnou voľbou, ako účastníkom vyplniť dlhé chvíle voľna. Prvý problém však nastal pri samotnom výbere. Pretože kvantum „dobrého“ bolo neúnosné a v dnešnej dobe je nesmierne ťažké dosiahnuť bezbolestné štádium klonovania, padla voľba kam a kedy ísť na úrodnú pôdu práve prednáškam o Japonsku. Snáď najviac bola vyhľadávaná lokalita Japonského salónu, kde nás v skorých ranných hodinách i po dopoludňajšej sieste čakalo prekvapenie v trojdimenzionálnej podobe, čo nám opäť raz sťažilo samotný výber.
Veď kto by odolal japonskej hre Shogi v podaní Adama Saklného, Budhizmu a Šintoizmu pod taktovkou Hitsuji, rozprave o kimonách v príjemnej spoločnosti Diablosa, či menšej óde na momentálne čoraz populárnejší štýl s názvom Gothic Lolita od Miyu a Lady Oscar? Odpoveď: takmer nikto. Takže milovníci všetkého šikmookého si vo veľkom prišli na svoje. No a obdivovatelia Hitsuji sa zase nemali na čo sťažovať, pretože práve táto mladá dáma sa postarala o masívny príval publika medzi štyri steny vyčlenených priestorov, presne tak ako aj o neutíchajúce zvedavé otázky, ktoré dali poriadne zabrať i samotnému vedeniu. Je ťažké vyhodiť nadšencov kvality a zápisníku z Yokohami, aj keď je niekoľko minút po prednáške...

 

Drasha a drobnohľad nad IstroConom 2007


Tak a je to tu. Po dlhom otáľaní a premáhaní sa, márnom hľadaní nápadov a inšpirácie konečne sadám za stôl a zapínam notebook. Popri tom úpenlivo prosíkam múzu o to jej povestné kopnutie v snahe splniť si povinnosť a informovať milých čitateľov o priebehu udalosti známej ako IstroCon 2007 uskutočneného tento rok pod záštitou Comics Salónu 2007 (za čo sa organizátorom v mene všetkých SFFH nadšencov klaniam až po zem XD).

Trocha zaprášenej histórie...


Len pre pripomenutie už známych faktov, IstroCon (ďalej už len IC) sa na scéne znova objavil po trojročnej pauze, počas ktorej bol nahradený nemenej úspešným, avšak obsahovo inak zameraným Comics Salónom (ďalej ako CS). Tento rok bol významný aj kvôli ďalšiemu faktu, a to že išlo o jubilejné 20. výročie založenia vôbec prvého slovenského conu. Organizátorom poblahoželajme, snaha sa predsa cení a na to, ako sa to nakoniec všetko „vyvŕbilo“ sa hneď pozrieme...

Tragika dnešných dní...

Nech vás ten  pochmúrny podnadpis hneď na začiatok neodradí! Na IC 2007 sa totiž žiadne tragické udalosti neodohrali (ak teda nerátame katastrofálny stav občerstvenia a obmedzenie možnosti dostať sa na premietanie akéhokoľvek filmu – ale o tom neskôr). Vo všeobecnosti je možné tohtoročný con zhodnotiť ako dosť podarené podujatie s menšími či väčšími muškami. Jednou z nich je možno aj to, že slovenský fandom nemal v  SUZe tak veľké zastúpenie, za čo z väčšej miery môže aj fakt, že zastrešovacou akciou bol práve už spomínaný CS 2007, ktorý prilákal niekoľkonásobne viac fanúšikov. Tomu tiež zodpovedal aj počet prednášok a prednášajúcich z oblasti SFFH. A, podľa môjho názoru, práve prednášky boli tým kameňom úrazu. Pozrime sa na to bližšie...

Pár dní pred IC som si zbežne pozerala program a ponachádzala množstvá akcií, na ktoré by sa teoreticky oplatilo ísť. Po bližšom preskúmaní (už na mieste) som si však zrazu uvedomila nepríjemný fakt. A to, že odrazu niet z čoho vyberať. Na „druhý pohľad“ ma začali miasť nič nehovoriace názvy prednášok, vďaka ktorým som skôr dala prednosť premietaniu alebo samotným prednáškam CS. Pôvodný plán síce znel – držať sa v hraniciach IC (aspoň zväčša) no, ako sa ukázalo, CS ponúkal veľké množstvá prednášok a premietaní, o ktoré som nechcela byť ukrátená. Ale späť k veci – názvy. Viem, môžete ma ukameňovať, nejde o žiadny vážny nedostatok, len som chcela upozorniť na fakt, ako názov prednášky môže človeka ovplyvniť. Totiž, keď všade neustále len čítate o prednáškach na tému: LotR, Arda, Stredozem a opäť LotR... Niekoho to môže mierne znechutiť.

Lord of the (fantasy) rings...

Tu sa konečne dostávame k podstatným problémom, t.j. homologické tematické okruhy. Ako som sa presvedčila, J.R.R. Tolkien má ešte stále dostatok vplyvu na to, že by sa celý con pokojne mohol premenovať na LotRCon, príp. StredoConZem, či niečo podobné. Z celkového počtu prednášok vo Fantasy salóne 36, celú šestinu tvorili práve tie zamerané na vyššie uvedeného pána a jeho dielo. Samozrejme, nemôžem tu prednášajúcim nimi zvolené témy vytýkať. Tolkien, ako jeden zo zakladateľov žánru, má a určite ešte dlho bude mať svoje miesto na podobne zameraných akciách, no myslím si, že existuje nespočetné množstvo autorov a tém, ktoré by rovnako stáli za zmienku. Nikde som napríklad nepostrehla prednášku o New weird, hoci ide o dosť aktuálnu tému, či už prednášku zameranú, napríklad na klasikov žánru, ako je Howard, Gaiman a ďalší. Drahí fans, treba si uvedomiť, že fantasy nie je obmedzené len hranicami Stredozeme...

A zas nikde nikoho...

Veľkým sklamaním, a nielen pre mňa, bola neprítomnosť väčšiny avizovaných hostí. Zaplaťpánboh, R.R. Knaak sa na veľké potešenie svojich fanúšikov dostavil, no jedna známa osobnosť nezachráni celý con. Patrím medzi tých, čo na IC pritiahli najmä zvučné mená ako Juraj Červenák, či Lucie Lukačovičová, o A. Sapkowskom ani nehovorím. Práve posledný menovaný bol najväčšou príčinou všeobecného sklamania, pretože na krst poslednej knihy svojej trilógie – Lux Perpetua – neprišiel. Uznávam, nejde tu o chybu organizátorov, napokon, vždy sa môže stať (a pomerne často sa aj stane) niečo neočakávané, ale sklamaným fanúšikom takéto ospravedlnenie úsmev na tvári nevyčarí.

Aby som nebola len kritická – mala som možnosť byť na čítaní z najnovšej knihy Alexandry Pavelkovej Prísaha, ktorá splnila moje očakávania. Škoda len, že autorku kvôli zdravotným problémom niekedy nebolo počuť ďalej ako do prvej rady. Napriek tomu, jej fanúšikovia  si prišli na svoje.
Za absolútny zlatý klinec celého IC ja osobne považujem prednášku F. Vrbenskej – Krvavá bačkora na hřbitovní zdi. Len samotný názov nalákal množstvá ľudí, a preto bol celý Fantasy salón maximálne zaplnený počas celého trvania prednášky. Podrobný výklad o duchoch, prízrakoch a strašidlách, nielen českých a slovenských lúk a hájov, bol skvelým spríjemnením večera napriek tomu, že autorka si „ukradla“ nejakú tú hodinku navyše. Pani Vrbenská ale neprekvapila len svojím rozprávačským umením, ukázalo sa, že nazvať ju „kúzelnou babičkou“ určite nie je prehnané. Sama som bola svedkom, ako s úsmevom konverzuje s troma mladými nadšencami fantastiky, dokonca sa necháva odfotiť (!) a rozdáva podpisy.

Čo, kde, ako a kedy?...

Pre všeobecné zhodnotenie úrovne a rozloženia prednášok, nielen IstoCon – ovských, jednoznačne najlepšie na tom bola sobota, čo sa vlastne dalo čakať. Piatok toho veľa neponúkol, azda okrem výberu filmov, no nevýhodou bolo, že dosť veľká časť účastníkov prichádzala až okolo šestnástej – sedemnástej hodiny vzhľadom na to, že išlo o pracovný deň. Sobota ako ťažiskový deň bola naopak naprataná samými skvelými akciami, prednáškami a premietaniami, čo bolo niekedy až na škodu, pretože sa veľa dobrých vecí prekrývalo. Tak si napríklad hráči japonskej hry Go a zároveň fanúšikovia Sapkowského trilógie nemohli vychutnať oboje, prípadný účastníci Karaoke prišli o premietanie Príbehov zo Zememoria a Hlavný program sa tiež prekrýval s množstvom zaujímavých akcií. Nuž, čo sa dá robiť, nedá sa vyhovieť každému. Nedeľa, ako posledný deň, na tom síce nebola tak zle, no opäť, ľudia, ktorí prišli zo vzdialenejších kútov Slovenska sa museli s IC&CS rozlúčiť už okolo obeda.

3 cheers for happy end...

Ak na vás tento článoček pôsobil príliš pochmúrne, nenechajte sa pomýliť. Vyššie spomenuté chybičky zamrzeli, no nie všetky sa dali predpokladať, prípadne  včas odstrániť. Tohtoročný IstroCon nesklamal, splnil svoju úlohu a obhájil pozíciu Prvého slovenského Conu. Až na pár vynechaných prednášok všetko prebiehalo hladko a možno je to len moja smola, že som si zvolila práve tie, ktoré sa museli z rôznych dôvodov zrušiť.

Z Bratislavy som odchádzala nadšená a plná skvelých zážitkov, na ktoré tak ľahko nezabudnem. Na záver už len vyslovím dúfanie, že o pár mesiacov budú prekonané zážitkami z IstroConu 2008.

WarCraft „Trilógia Studne Slnka“ (Yaonee)


Počet ponúkaných noviniek by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. Neónové nápisy na tohtoročnom podujatí ComicsSalónu 2007 paradoxne lákali zvedavé osadenstvo. Rôzne veľké slogany, nespočetné „výhodné“ nákupné akcie i masové šírenie skrytej informácie v podobe vypustenej klebety malo svoj efekt a predajcov nesklamalo. Avšak hromadná pozornosť sa upriamila na  dva záhadné fenomény, ktoré si svoje niekoľkominútové promenádovanie sa vo svetle reflektorov užili ďaleko pred tým. Aj keď označenie „hot newbie“ nie je v tomto prípade trefné. Hoci sekundant v oranžovo-čiernom prevedení (Comic Book / Manga Book) zažil svoju premiéru práve na štvrtom ročníku komiksového festivalu, manhwa v podaní Richarda A. Knaaka a kórejského artistu Jae-Hawn Kima, sa zrodila niekoľko rokov pred tým, než sa vôbec ošiaľ zvaný WarCraft: „Trilógia Studne Slnka“ dostal na územie Slovenska.

Odrazovým mostíkom objemovej propagácie niečoho, čo má svoje korene mimo tradičnej japonskej tvorby bolo práve stanovište Brlohu. Takmer dvadsaťštyri hodín počas celých troch dní informovali predajcovia s neskrývaným nadšením prítomnú verejnosť, že bájny príbeh dobra a zla má práve u nich výhodnú nákupnú cenu. Preto by bolo mrhaním času i finančným obnosom, ak by ste si najnovší výrobok nezakúpili priamo na mieste a počkali si do Vianoc, kedy by ste možno niekoho týmto netradičným darčekom nedajbože potešili, aj keď za oveľa vyššiu sumu. Nakoniec, samotná predajná cena bola spomedzi ponúkaných máng v cudzom jazyku najprijateľnejšia.
Stručné informácie, dostupné na internete i mimo neho, hlásajú, že WarCraft bolo vydávané v sympatickom intervale medzi rokmi 2005 až 2007 vydavateľstvom Tokyo Pop, ktoré neskôr (na našom území so súhlasom vyššie uvedeného vydavateľstva) vystriedalo Delta Vision Ktf. Na ComicsSalóne sa mohol WarCraft popýšiť ojedinelým sprievodom v podaní jedného z jeho tvorcov, Richardom A.Knaakom. Pri troche šťastia ste ho mohli stretnúť na každom kroku. Aj napriek tomu, že samotná manhwa čerpá inšpiráciu z hry v podobne ladenom názve a od skutočnej mangy sa líši práve spôsobom čítania, výroky o samotnom úspechu sa môžu so 100% istotou vypúšťať do masmediálneho éteru, pretože obsahujú viac než zrnko pravdy.

Výpravný príbeh o záchrane sveta Azeroth, kronika dobrodružstiev Kaleca, modrého draka, ktorý v ľudskej podobe pátra po záhadnej sile a Anveeny, krásnej ľudskej dievčiny s čarovným tajomstvom... hlásal zadný obal manhwy. Táto stručná upútavka knižného fenoménu sľubuje dobrodružstvo, napätie, situácie plné nečakaných zvratov a lásku, bez ktorej by príbeh stratil na emocionalite a unudil na smrť. No vkladané nádeje do ospevovaného titulu akosi pohasli.
História sveta WarCraftu – prvá zastávka pred skutočným začiatkom celého kresleného chaosu – má síce niekoľko strán encyklopedicky spísaného textu, ktorý do detailov informuje o samotnom vzniku fiktívneho mýtu, avšak obsahom akosi neladí s celou myšlienkou tohto bezbariérového projektu. Prológ zostavený na antickej legende s nezameniteľným názvom Teogónia a inšpirácia Tolkienovým rozsiahlym špecifikovaním pravej podstaty, ako odradiť čitateľa od písaného dobrodružstva hobbita Froda a samotného putovania prsteňa, je bohužiaľ badateľná na každom jednom korku. Je pravdou, že štýl fantasy sa v dnešnej dobe buď nevyvíja, alebo napreduje naozaj slimačím tempom. Preto je nesmierne ťažké zaujať náročné publikum, tobôž presvedčiť samotných kritikov, že práve táto myšlienka je jedinečná, novátorská a originálna, zatiaľ nikde nepublikovaná. Lež priblíženie faktov známych celé stáročia, nie je tou správnou voľbou. Tobôž vo veľkom americkom štýle!

{mospagebreak}


 Práve naopak, poukazuje na prichádzajúce klišé a hodiny sklamaných vzdychov nad knihou majúcou nesmierne objemné plus v grafickom prevedení. Hoc počiatočná iskrička nádeje nevšedného zlúčenia dvoch úplne odlišných žánrov sa na samom začiatku zdala byť lukratívnou, konečný výsledok mierne sklamal. Veď komu by sa chcelo čítať siahodlhé pasáže v podaní citosloviec vydeseného výkriku, rinčania zbraní i komiksového knokautu v nemalom prevedení bojových scén aj po druhýkrát? Odpoveď: chabej menšine.

Príjemným osviežením by mohla byť v tomto prípade malá stať o tom, že tých záporov nie je až tak veľa. Dajú sa rozdýchať, aj keď na to človek musí vynaložiť obrovské úsilie a prelúskať niekoľko závažných mínusových bodov. Čo však stavia samotnú WarCraft do melancholicky pôsobiaceho svetla je jej samotné spracovanie v grafickej oblasti. Rozhodnúť sa spojiť šikovnosť a nápaditosť známeho tvorcu na kórejskom poli anime, nebolo prvoaprílovým žartíkom bez efektívneho konca. Vsadilo sa na kvalitu a tá vo veľkej miere nesklamala. Či už príťažlivo vykreslený hlavný hrdina so stavbou tela neblaho konkurujúcou novodobým kulturistom, alebo krehko pôsobiaca dievčina, ktorá však dokáže prejaviť toľko nadšenia a zápalu, až by jednou dobre mierenou ranou zdevastovala polovicu Sauronovej armády. Ani prostredie a jeho náhla zmena, nejednoliatosť, nápaditosť i harmonicky pôsobiace drobné detaily všade, kam oko dovidí,  neuniknú pred hlbokou poklonou s tichým, neskrývaným obdivom. Dokonca i náhle zjavenie sa čudesných postáv bez možného kategorizovania ako čistá ľudská rasa neuberie na dobre známej kvalite japonského štýlu aj napriek tomu, že ruky, ktoré vytvorili daný skvost, nepatria krajine vychádzajúceho slnka.         

A tak sa zaujímavo-tragické dobrodružstvo stalo viac-menej príjemným spestrením načatého dňa, než dychtivým rally za výdobytkom fantasy sveta v 21.storičí, a to i napriek tomu, že Richard A. Knaak  rozdával podpisy na všetky svetové strany. Snáď nám druhá, dlho očakávaná, časť prinesie osobnú satisfakciu, po ktorej tak oduševnene túžime.

eMTéGé, VéTéEeS a IeNÉ očami Moshiho


K IstroCONu neodškriepiteľne patria stolové a kartové hry. Najväčšími rivalmi u nás sú Magic: The Gathering (M:tG) a Yu-Gi-Oh (YGO). Ale! Tak ako aj mangu či anime pozerá viac ľudí na Slovensku, ako číta SFFH, tak je to aj s kartovou hrou z krajiny vychádzajúceho slnka, YGO. YGO má u nás zastúpenie trocha väčšie ako druhá vyššie menovaná stolová hra, pretože práve YGO má minimálne lepšiu organizáciu fanúšikov a systém pre začínajúcich hráčov. Apelujem na to, že pri M:tG, ktoré je môjmu srdcu bližšie, som mal možnosť zahrať si akurát tak s profi hráčmi, ktorí majú nejakých pár (stoviek) turnajov za sebou, pričom hráči YGO si mohli zahrať vo workshope, kde im hra bola vysvetlená a poskytli sa im užitočné rady, ako sa napríklad zlepšiť z kroku na krok atď. Možno som iba zle hľadal, ale nič podobné som pri M:tG nenašiel.
Hviezdou kartových hier sa stalo World of Warcraft trading card game aj vďaka akcii predajne Brloh „Kúp štarter a booster máš zdarma“. Môžeme takmer s istotou povedať, že do budúcnosti má, takisto ako fenomén WoW pre MMORPG, slušné vyhliadky u nás na Slovensku a budem dúfať, že priláka hráčov k fantastike a SFFH literatúre.

Na okraji záujmu (čo je škoda!) sa u nás držia hry Vampire: The Eternal Struggle a stará známa Pokémon TCG. Pre hráčov oboch hier bol však zorganizovaný turnaj, ktorý pomohol, aj keď pomenšou mierou, v propagácii týchto hier.

Víno stolové – hodí sa na umývanie stolov

Stolové hry sa predviedli v tom najlepšom svetle. Nemôžem urobiť nič iné, ako zložiť pomyselnú čiapku s logom Osadníci z Katanu tvorcom tejto sekcie, nakoľko bolo návštevníkom poskytnuté zahrať si veľmi veľa druhov hier. Ak ste hrali hru prvýkrát, našli sa ochotní učitelia, ktorí vám vysvetlili pravidlá. Ak sa vám hra zapáčila natoľko, že ste ju chceli mať doma, nič vám nebránilo zakúpiť si ju v stánku Brloh-u, ktorý bol hneď vedľa. A to, že stolové hry ulahodili fakt veľa ľuďom, dokazuje aj príhoda, ktorá sa nám (rozumej: Netopierovi, Drashi a mojej maličkosti) stala pri hraní Carcassone. Po anglicky nás oslovil chlapík, ktorého zaujala stolová hra, ktorú sme práve hrali. Neskôr vysvitlo, že je z JAR a nakoniec sa mu hra tak zapáčila, že sa rozhodol kúpiť si ju aj so všetkými rozšíreniami.
A aké hry ste si mohli na tohtoročnom IC zahrať? Staré známe - typu Carcasonne - niekoľko menších, ale nie menej zábavných, ako Bang!, ale aj komplexne prepracované - typu Pilíře Země. Nevýhodou boli opäť stiesnené priestory, pretože stoly k hrám vyhradené boli prakticky stále obsadené. Opäť ale musím pochváliť prácu inštruktorov, pretože na rozdiel od stolov, ich bol vždy dostatok.

 Knock, knock, knockin‘ on Heaven’s door...

Suma sumárum, dvadsiaty ročník IstroCON-u nesklamal, no na druhej strane ani neprekonal očakávania. Ako najväčší mínus hodnotím výber filmov a najväčší plus komplexnosť jednotlivých častí SFFH. Myslím, že každý fan si mohol prísť na to svoje. Spoznať nových ľudí, zahrať si nové hry, pozrieť si filmy, ktorých vstupné bolo v cene, prípadne obohatiť svoje vedomosti na jednej z mnohých prednášok. Budúcnosť vidím ružovo: ďalší ročník už pomaličky klope na dvere a už teraz je jasné, že bude ešte väčší (nové priestory) a ešte lepší.

Vysvetlivky:

CS – Comics Salón
IC – IstroCON
MMORPG – Massive multiplayer online role playing game, RPG po internete
M:tG – Magic: the Gathering
SFFH – Sci-Fi, fantasy a horor
SM3 – Spiderman 3
TCG – Trading card game, zberateľská kartová hra
WoW – World of Warcraft
YGO -  Yu-Gi-Oh!

 

 

„Dance Dance Revolution a jeho tajomstvo úspechu“ (Yaonee)


Očariť môžete naozaj všeličím. Nezáleží na tom, či svojské pobláznenie má očakávanú  dávku logiky, pokiaľ sa človek baví, je akékoľvek škúlenie i záporné krútenie hlavou nad tým, čo sa vám práve dostalo do zorného poľa neúčinné až komické. Možno sa počiatočná skepsa na všetko „in“ a „trend“ usídli v hlave po dobu neurčitú, avšak na prekonanie zábran postačí drobný impulz, tvrdé nakopnutie, snáď pomôže aj motivácia a čas strávený sympatickou činnosťou sa zaručene neobjaví na čiernej listine toho, čo v osobnom živote stroskotalo na samom začiatku.

 Výnimku netvorilo ani podujatie s mierne prozaickou skratkou – DDR, obšírnejšie rozpísané Dance Dance Revolution, stredobod pozornosti zdravých nadšencov aktívneho športu medzi štyrmi stenami, akcia dynamického rázu, ktorej sekundantom bol pad v dvojitom prevedení a rozohriata obrazovka ťažko prenášateľného počítača, nenechal chladným takmer nikoho. Svedčia o tom inkriminované momentky zachytené kdesi medzi eufóriou skákania a farebným poblúznením rytmicky sa mihotajúcich šípok. Dokonca i rada nervóznych obdivovateľov v niektorých momentoch pokojne konkurovala stiesnením priestorom premietacích sál, kde sa to hemžilo dvojnohými tvormi slastne si vychutnávajúc práve prebiehajúci program.

Na ukojenie dravej chuti po skákaní nepostačila ani milá pozornosť zo strany organizátorov, ktorí atraktívne podujatie rozdelili na dve horúce stanovištia, zväčša nepriehľadnuteľné a obyčajne sa líšiace práve v ponúkanom výbere Hitov storočia. Fanúšik, nefanúšik, každý si prišiel na svoje. Vek a ani veľkosť nehrala v tomto prípade dôležitú úlohu, takže o zábavu bolo postarané a pokiaľ ste patrili medzi tých, ktorí sa vyhradeným priestorom pre DDR-ko vyhýbali oblúkom, môžem vám zaručiť, že ste prišli minimálne o skvelé zábery upotených tiel i o škálu pikantných slovných prestreliek končiac sa hlučným smiechom i vravou.
A kde sa to vlastne začalo? Na internete. Oficiálna stránka samotného podujatia presne tak, ako oslovené weby propagujúce ComicsSalon i IstroCon 2007, okrem bežných dostupných informácií, priniesli niekoľko dní pred očakávaným otvorením, v poradí štvrtého ročníka jednej z najväčších akcií na Slovensku, zaujímavú správu o čine, ktorý zmenil svet milovníkov netradičných športov. V krátkosti, stručnosti i s malými technickými chybami oboznámil verejnosť s pripravovanými Majstrovstvami Slovenska v skákaní DDR, ktoré mali mať svoju premiéru práve na vyššie uvedenej akcii. Zúčastniť sa mohol každý, kto momentálne disponoval zdravými končatinami a bol ochotný pretrpieť pár zadýchaných chvíľ i dlhé uvažovanie nad tým, aká taktika by účinne a efektívne odrovnala prideleného protivníka.  

Súťažilo sa hneď v niekoľkých kategóriách: Easy, Medium, Hard i vlastná časť s názvom Funny, ktorá podľa vyjadrení jednotlivých zúčastnených zožala snáď najväčší ohlas  spomedzi ponúkaných možností. Aby však náročnosť nejedného účastníka ComicsSalonu a IstroConu 2007 mohla pokojne spávať, na scénu si dovolím pozvať jeden negatívny faktor uberajúci na sláve nepretržitého hudobného skackania. Napriek milým úsmevom šarmantných obsluhovačov komplikovane vyzerajúceho zariadenia, neznesiteľnej vôni vyzutých nôh a slabého vetrania, bol čas strávený čakaním hotovým utrpením. Problém netkvel ani tak v dlhých intervaloch ničnerobenia, ale v tom, že fiktívny poradovník akosi nefungoval a šanca, že rozbehnutých nadšencov, ktorí momentálne štvali tretiu pieseň v poradí, elegantne vykopnete z padu, dosiahla bod mrazu. Staromódne pravidlo spoločenskej etikety: dámy majú prednosť v podobe argumentu stratilo svoje čaro, chamtivosť zvíťazila a potenciálni nadšenci i súťažiaci z vrstvy nezasvätených tým pádom prišli o chuť i trpezlivosť, vystáť si poradovník.

 Yaonee: Samotné podujatie predstavuje unikát medzi ponúkanými akciami, čoho dôkazom je i neutíchajúci záujem. Ako by si zhodnotil tohtoročný priebeh obohatený o titul Majster Slovenska v Dance Dance Revolution?

Srandista: DDR sa ukázalo očiam širšej verejnosti pred vyše dvoma rokmi a odvtedy komunita okolo tejto hry neustále narastá, po akciách ako CS by som povedal až raketovým tempom. Tento ročník CS priniesol napriek neuveriteľnému počtu ľudí obliehajúcich pady aj pár krušných a nepríjemných momentov, ktoré vnímali hlavne organizátori tejto sekcie. Avšak napriek nim sa s organizáciu svojej sekcie úspešne popasovali a priebeh DDR na CS beriem pre diváka ako vydarený.

Yaonee: Čo všetko vlastne takéto podujatie môže nadšencom, ale aj novým tváram ponúknuť?

Srandista: Nadšencom takáto akcia ponúkne možnosť spoznať nové tváre holdujúce tomuto športu a pomerať si sily v priamom súboji s nimi, a tak isto aj motiváciu na dosiahnutie lepších výsledkov. A novým tváram zasa ponúkne okúsiť tento fenomén na vlastnej koži a ukáže im, aké je DDR cool.

Yaonee: Kde vidíš nedostatky, ak teda vôbec nejaké sú?

Srandista: Čo sa CS tento rok týka, vidím nedostatky hlavne v nedostatočnej pozornosti voči DDR sekcii "z vyšších miest"... A vo všeobecnosti hlavne v nedostatočnom zázemí (nedostupnosť padov a hier, Slovensko stále nemajúce na území ani jednu jedinú tanečnú arkádu atď.) pre začínajúcich hráčov. Toto sa však v blízkej budúcnosti zmení a bude už len na nás, ako tento fenomén predstavíme verejnosti.

Yaonee: Išlo o nevyhovujúce priestory v rámci CS akcie alebo o organizáciu daného podujatia vo všeobecnosti?

Srandista:
Priestory, aj keď sa na prvý pohľad zdali nevyhovujúcimi, boli práveže pre akciu to pravé orechové. Okolo padov dostatok priestoru, relatívny kľud od iných línií, boli ľudom na očiach a hlavne, bolo naokolo dostatok vzduchu, čo ako uznáte je pre DDR vec veľmi dôležitá. Nie, problém skôr vidím v nedostatku ľudí, ktorým bol povolený vstup na podujatie zadarmo a ktorí sa tým upísali k celodennému stráženiu stanovíšť, bez možnosti iného programu. 

 Yaonee: Presedlám na veselšiu nôtu a tou sú výsledky, ku ktorým som sa doteraz nedopracovala. Kto ťa z prítomných súťažiacich očaril, kto milo prekvapil a do koho si vsádzal nádej, že to dotiahne pekelne ďaleko?

Srandista: Myslím, že všetky vymenované vlastnosti spĺňa Crazy, tohtoročný objav, ktorý znenazdania prišiel a bojoval popri Hard a Funny turnaji aj o post Majstra Slovenska. V ňom síce neobsadil žiadne hodnotené miesto, avšak bol jedným z mála, ktorý sa do Majstrovstiev odhodlal a za to mu patrí moja česť.

Yaonee: Dalo by sa teda povedať, že DDR motivovalo a zlomilo bariéru ostýchavosti?

Srandista: Bohužiaľ, s týmto problémom ľudí bojujeme na každej akcii, kde DDR ukazujeme, ale myslím, že vďaka rozširujúcemu povedomiu o DDR na Slovensku, aj táto vec už ustupuje do pozadia. A po každej akcii, na základe ohlasov od novo získaných ľudí do komunity, vidíme, ako stále viac a viac aj bežných osôb okúša krásy DDR, napriek ich pôvodnému nezáujmu alebo hanblivosti vyskúšať niečo nové a neznáme...

Záverom snáď niekoľko vrúcnych slov k obyvateľom stiesnených priestorov. Moje poznatky v rámci stolových hier a propagovaných kariet televíziou, webom i inou masmediálnou hračkou nie sú v štádiu, kedy by som mohla riešiť vo veľkom povinnú účasť súťažiacich i čistých nadšencov bez zápalu pre výhru. Avšak počet hráčov i preplnenosť vyhradených stanovíšť svedčil o tom, že hry v akomkoľvek podaní sú žiadané. Či už ide o momentálne novinky (Magic: The Gathering), alebo o neutíchajúce hity (Yu Gi Oh!), hralo sa vo veľkom, bez prestávky až po posledný možný ťah deliaci jedinca od predpokladaného úspechu.
Zhrnuté a podčiarknuté: tretia sekcia úspešne zvládnutá... námietky?!

Koniec tretej časti...


Fotky sú čerpané z oficiálnej stránky ComicsSalónu www.comics-salon.sk .