Utorok Apr 25

Comics Salón a Istro Con '07 #2

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Živel druhý: Po stopách IstroConu 2007 a tajomstvo ComicSalónových akcií...

Cosplay očami Hitsuji“

Japonci sú šikovný národ. Vymysleli šinkanseny, tamagoči, sašimi... A cosplay. Prezliekanie sa do kostýmov, čo je u nás širokou verejnosťou pokladané za doménu socialistických osláv fašiangov, je v určitých častiach Japonska na dennom (alebo minimálne nedeľnom) poriadku. Kto sa trochu vyzná v Tokiu, určite vie o štvrtiach Haradžuku či Akihabara, kde môžete cez víkendy stretnúť nejednu strojrozmernenú kópiu vášho obľúbeného anime či manga hrdinu. Pre množstvo Japoncov je to relax a oddych od školskej uniformy a zvyšok populácie ostrovného štátu blahosklonne nenamieta.

Viete si však predstaviť, ako by sa asi Japonec, možno sám cosplayer, zatváril, keby ste mu oznámili, že v krajine vzdialenej 14 000 kilometrov od tej jeho žijú ľudia, ktorí sa oddávajú presne rovnakej zábavke ako on?

„Tak to chcem vidieť“, povedal by cosplayer a vy by ste mu, povedzme, z čistej ľudskej ochoty zohnali sponzora aj s letenkou a doviedli ho... kam? No predsa na tohtoročný ComicsSalon a IstroCon 2007.

Stačilo by vkráčať v inkriminovanú sobotu do SÚZY a cosplayer by sa hneď cítil akosi familiárne. Ešte pred vstupom do hlavnej sály, by sa mu z japonského hrdla vydral nejeden povzdych obdivu, či komentár v zmysle „Naruto a nemá šikmé oči, to som ešte naživo nevidel!“. A potom by možno prekonal svoju vrodenú ostýchavosť a lámanou angličtinou by sa nejakému slovenskému kolegovi prihovoril:

Dobrý deň, prepáčte, kde sa dá kúpiť toto brnenie?“

Úbohý japonský cosplayer. Namiesto adresy obchodu by sa ozval iba smiech. Snáď by sa však našla dobrá duša, ktorá by mu vysvetlila, že na Slovensku sa veru kostýmy z anime nepredávajú, že všetko, čo vidí, je produkt šikovných rúk samotných nositeľov.

V Japonsku nájdete reklamu na farebné kontaktné šošovky, trebárs aj oranžové so vzorom netopiera, v každom druhom módnom časopise. Kostýmy, doplnky, parochne, to všetko už dávno nie je výsadou tých, čo sa nezľaknú ihly a nite. A tak si skutočne myslím, že aj skúsený Japonec cosplayer by pred našimi slovenskými hlboko zložil svoj (zrejme tematicky ladený) klobúk.

To, čo sme mali možnosť vidieť v sekcii Cosplay na tohtoročnom CS-IC, predčilo asi očakávania viacerých z nás. Iste, za tých pár rokov sme si zvykli na slovenskú vynaliezavosť, originalitu a šikovnosť. Ale to, že by cosplayerov bolo toľko, že by sa NEZMESTILI NA PÓDIUM, to sa asi ešte ani na jednej podobnej akcii nestalo.

Keby som veľmi intenzívne spomínala na to sobotné popoludnie, snáď by som našla aj nejaké tie chybičky, ale popravde sa mi nechce. Cosplay bol, podľa môjho skromného názoru, vynikajúcim ohnivkom v programe. Necháme bokom dramaturgiu (dobre, povedzme rovno improvizáciu na javisku) zo strany moderátorov, ktorá vyvolanými záchvatmi smiechu dovolila zabudnúť aj na to, že stojím na siedmych osminách schodu a spoza mojej hlavy sa niekto usilovne snaží fotiť. Hlavnú zásluhu, spolu s mojím neskonalým obdivom, treba priznať samotným účastníkom. Pretože okrem toho, že sú úžasne vynaliezaví, originálni, šikovní, sú hlavne všetci odvážni.

Zostáva mi iba dúfať, že tohtoroční súťažiaci budú inšpiráciou a výzvou pre množstvo ďalších skvelých cosplayerov. A samozrejme, že organizátori správne pochopia nemú hrozbu ľudí v kostýmoch natlačených na javisku a nabudúce sa už presunieme na priestrannejšie miesto.

 

Pod drobnohľadom:

 Yaonee: Istrocon 2007 po svojej trojročnej pauze údajne nepriniesol chcený prevrat a internetové diskusie pojednávajú o tom, že do istej miery sklamal. Ako to vidíš ty sám?

Sinde Narmo: Podľa mňa Istrocon 2007 dopadol na výbornú, čo môže potvrdiť aj jeho dobrá účasť. Treba však povedať, že to bol prvý con, na ktorom som sa zúčastnil a preto neviem, aké boli minulé ročníky, no mňa osobne milo prekvapil. Jedným slovom „skrátka super“.

Yaonee: Čo program? Jeho zmena, priebeh i bohatosť?

Sinde Narmo: Z programu si mohol vybrať naozaj každý. Aj ja som na ComicSalon a IstroCon išiel už s vopred premysleným a pripraveným zoznamom akcií i prednášok, ktorých by som sa rád bol zúčastnil. Našťastie sa ma jeho zmeny takmer nedotkli. Aj keď niektoré prednášky nedopadli podľa mojich očakávaní a od ostatných návštevníkov som počúval nemilé dotazy na margo akcií, ale to boli malinké výnimky.

Yaonee: Patrí medzi ne aj neprítomnosť poľského mága vo sférach fantasy Andrzeja Sapkowského?

Sinde Narmo: Musím s hanbou priznať, že na túto očakávanú udalosť som sa nevedomky nedostavil. Prekvapilo ma to. Veľa ľudí bolo sklamaných (vrátane mňa) a keď som sa o niečo neskôr dostavil do Fantasy salónu a zistil, že majster Sapkowský tam nie je, bol som z toho mierne smutný, ale con pokračoval ďalej ...

Yaonee: Ako na tom boli samotné priestory? Pôsobili rovnako preplnené ako v časti ComicSalon alebo sa v nich dalo pohodlne vyložiť nohy a vychutnávať si atmosféru daného podujatia?

 Sinde Narmo: SÚZA utrpela pekný nával a úplne všade bolo cez deň veľa ľudí, až na kopček za ňou, kde sa dalo pekne odpočinúť si.

Yaonee: Pri takom veľkom množstve návštevníkov sa ani nečudujem. Program teda priniesol osobnú satisfakciu, aj keď chýbalo pár unikátnych celebrít, tlačenica sa prežila - čo pekné, príjemné i možno aj mierne nevyhovujúce si si odniesol z tohtoročného podujatia?

Sinde Narmo: No ja osobne krásny zápal priedušiek po DDR a pár turnajov, ktoré som absolvoval, mi dalo mnoho skúseností a nabudúce sa možno aj umiestnim ( LOL ). Kopu zábavy, na ktorej sa ešte teraz smejem (kto by zabudol na Gumkáčov?!) a hlavne kopu nových ľudí, ktorú nemá človek šancu spoznať ak nevyrazí na akciu takýchto rozmerov.

Yaonee: Vraví sa, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa a zabaviť sa, a to očividne platilo i v tvojom prípade. Nože trošku nabonzuj na účastníkov DDR turnaja.

Sinde Narmo: Kedysi mi všetci hovorili, aký je Srandista super, keď skáče (potom som ho aj videl, skákal tuším expert a šlo mu to veľmi dobre), ale videli ste ho skákať na médium??? Tak "trošku" sa netrafil. Ale o to väčší bol smiech nás, čo sme stáli okolo. A to sa ozvalo za každým, keď sme s chuťou faillol. A aby som nezabudol, na nete sú fotky treba si ich pozrieť (upozorňujem: my sme nepili)

Yaonee: Takže ste ho slangovo povedané strčili do vrecka?

Sinde Narmo: Vôbec nie. Totiž, on sa turnaja nezúčastnil... len okupoval prázdny pad, veď, aké by to bolo skákať len na jednom z dvoch???

 Yaonee: Bez ohľadu na absenciu horúceho favorita, mal si medzi účastníkmi tajného víťaza?

Sinde Narmo: Tajného víťaza? Vedel som, že to neuskáčem, tak som dúfal, že JackK3000 sa dostane ďaleko, ďalej než ja. No, nevyšlo to. Aj keď hneď od začiatku nám bolo všetkým jasné, kto to dotiahne najvyššie.

Yaonee: Prezradíš aj jeho meno?

Sinde Narmo: Bohužiaľ, to práve neviem, nejak sa mi vytratilo z pamäte...

Yaonee: Teraz sa nachvíľku premiestnime v čase - Comicsalon 2007 ponúkal okrem príjemných posedení v spoločnosti hviezd, aj fantastický svet, ktorý ožil vďaka nadšencom takzvaného cosplayu. Súťažiacich bolo neúrekom, všade bolo počuť zvuk fotoaparátov aj divoký rev obdivovateľov. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí práve tento ošiaľ pojali viac-menej z negatívneho hľadiska. Údajne preto, že sa medzi súťažiacimi nevyskytol o niečo väčší počet kostýmov na štýl fanatsy alebo scifi. Kam sa radíš ty a ako sa na cosplay pozeráš očami nezaujatého tvora?

Sinde Narmo: Mňa osobne cosplay veľmi zaujal a hlavne pobavil - kedy ste videli dvojmetrového Shipa?! Ale je pravdou, že tohtoročný cosplay bol vecou čiste postáv z mangy a anime, čo by bolo dobré, ak by sa to v budúcnosti zmenilo. Napríklad som jedného času zaznamenal pri Brlohu jedného chlapíka s krásnou bundou SG tímov. Ešte trošku zapracovať a je tu ďalší cosplay, tak hurá do toho!!!

Yaonee: Takže si oduševnene zahlasoval? Ak áno a nie je to tajné, prezraď, kto získal tvoju priazeň...

Sinde Narmo: V podstate som nehlasoval, z tých cosplayov bolo ťažké vybrať. Cosplay je cosplay a už len tá námaha si zaslúži odmenu. Nemá zmysel hovoriť: "Ten je najlepší."

Yaonee: Opustime teda sféru cosplayu a vrhnime sa na prozaickejšie umenie, fanart! Dosiahol u teba očakávané zadosťučinenie alebo ťa sklamal na plnej čiare?

Sinde Narmo: Tu musím opäť zaujať tú "zlatú strednú cestu", pretože taký istý bol aj tohtoročný fanart.

Yaonee: Otázka na záver - v stupnici od 1 (najhoršie) po 10 (geniálne) by si tohtoročné podujatie ohodnotil číslom?

Sinde Narmo: 7!!! Zišli by sa väčšie priestory a je tu aj mierne nedotiahnutá otázka programu, ako som už spomínal. A hlavne, čo ak bude nabudúce ešte lepšie (čo určite bude), musel by som potom dať 12 (super úplne mrte geniálne)!

 



Slávny Brloh, biela stena umenia a odložené kluby kartičkárov“ (Yaonee)

 

Akcia strieda reakciu, dav sa míňa s davom a priestory SÚZY praskajú vo švíkoch. Nielen vstupná hala, lež i jednotlivé stanovištia lákajúce návštevníkov atraktívnym tovarom musia čeliť nájazdom zvedavých kobyliek a tíšiť ich hlad po akciových cenách s úsmevom, bez rečí a hlavne s pocitom zadosťučinenia, že sa im prevratnou rýchlosťou napĺňajú peňaženky.

I tu a práve v tomto momente by sa celý tento farebný chaos, ktorý robil spoločnosť nadšencom japonských trendov a fantastickej klasiky, dal rozdeliť na tri časti – tá najväčšia a hádam i najpríťažlivejšia sa nesie v duchu občas nepopulárnych kníh sídliacich kdesi na začiatku trojdňovej cesty imaginárnym svetom ComicsSalonu 2007, čiže na prvom poschodí, ľavá strana, hľadajte nadpis Brloh.

Ďuro Červenák, Richard A. Knaak, Andrzej Sapkowský i neobyčajno-horúce hity zo sfér japonskej mangy za nízke ceny a s prevratnými reklamami na každý deň, sú hlavným motívom nezmenšujúcej sa masy ľudí čakajúcej na svoje spasenie. Či už formou knižnej novinky zlacnenej o niekoľko percent, alebo žánrom mierne pýriacim zo sekcie máng v cudzom jazyku. Bez rozdielu pohlavia, všetci si prišli na svoje. Dokonca i ľudia z vedenia, ktorí s neutíchajúcim elánom obsluhovali priaznivcov scifi a fanatsy, pretože práve značka Brloh podvedome vytláčala z hry voľný priestor pre milovníkov kartových hier. Nie je práve dvakrát príjemné uvažovať nad víťaznou stratégiou za doprovodu tlačiaceho sa davu pred značkovým mini trhom, či za salvy nadšenia zakaždým, keď sa program v hlavnej hale blížil k svojmu koncu.

 Avšak bojovníci za práva príšer i obrancovia svojich vydobytých území sa s touto neľahkou úlohou popasovali statočne a odohrali jednotlivé partie so slávou, ktorá im bezpodmienečne patrí. Nakoniec, spríjemniť si nákupnú horúčku hernou akciou nemusí byť zle strávený čas.

Časť druhá bola síce o niečo menšia, no svoju sieň slávy si získala práve vďaka menším rozmerom, sympatickým dievčatám, ručnou prácou a hlavne tematikou, ktorá sa počas celého ComicsSalónu pretriasala snáď z každej svetovej strany – anime!

Najzaujímavejším prvkom spomedzi ponúkaných produktov bola nesmierne rozkošná mladá dáma, ktorá zhodou okolností na predaj nebola. Za to tričká obohatené zaujímavými kresbami v jej podaní povolenie na odkúpenie dostali vo veľkom a bolo to otázkou niekoľkých sekúnd, kým priestory SÚZY zaplnili najzaujímavejšie obrázky všakovakého druhu na bielej bavlnenej látke. Slová chvály sa na margo šikovnej autorky liali celým priehrštím, čo nikto nikomu zazlievať nebude, pretože Silkpin patrí medzi elitu umelcov, ktorí svoj voľní čas trávia v sekcii zvanej fan-art na webe i mimo neho. A práve táto šľachetná činnosť bola na minulom ročníku ComicSalonu2006 ocenená hneď niekoľkými prestížnymi cenami. A to, že talentu má na rozdávanie, s radosťou ukázala vo workshope pri Hlavnej sále, kde ste si na počkanie mohli odkúpiť, zakúpiť i kúpiť originálne anime tričká podľa ponúkaného motívu. A pre tých, ktorí práve ľutujú, že zmeškali niečo tak bombastické, ponúkam i informáciu, že aj tu sa našiel jednoznačný favorit – black cat and the „WTF?!“ mode.

Od Silkpin to bol skok k dlhému regálu propagačného materiálu hlavného organizátora atrakcie veľkých rozmerov. Odznaky, ComicsBook, tričká i CD-čka v oranžovo-čiernom prevedení tvorili tretiu a teda poslednú sekciu ponúkajúcu každému všetko i niečo, hlavne nech sa domáca zbierka rozšíri a zákazník žiari spokojnosťou. Účel splnený, zásoby vypredané, cestovné vaky zaplnené nadbytočnými vecami i prebytkom suvenírov, ktoré sa po oficiálnom zavŕšení rozutekali po celom území Slovenska. Ukážka toho, že davová psychóza zabodovala i tento rok a utíšila hladné bruchá otakov (nadnesene vzaté) na dobu neurčitú.

 Pokiaľ ste boli toho názoru, že svoje ťažko zarobené financie nazatiaľ nemienite míňať, možno vám dlhé chvíle medzi prestávkou, programom a nič nerobením spestrilo živé predvádzanie fanart priaznivcov na voľnej nohe, ktorí sa pomocou svojich kreatívnych nápadov doslova vybúrili na niekoľko rozmernej bielej papierovej stene s označením „Kútik umelca“. Živé vstupy, ale aj výstupy ste mohli nepretržite sledovať zakaždým, keď ste mali cestu okolo stanovišťa s copycmi, dámskych toaliet a druhej polovici odloženého klubu kartičkárov, tentokrát v početnejšom zastúpení.

Tento mierne netradiční nápad zaujal – človek by čakal, že kresliť naživo a pred množstvom zvedavých ľudí, bude robiť problém minimálne každému a maximálne nikomu, avšak, rovnako tak ako pri DDR-ku, i tu sa zábrany zbúrali prvým ťahom a svetlo sveta uzreli kresby, skice i komiksy všakovakého druhu, vhodné do novozakúpeného rodinného fotoalbumu. Problém mohol nastať pri kresliarskom náradí. Obtiažnosť pera sa zatiaľ vyskúšala len pri predkreslení, a teda bolo pomerne ťažké zachovať čistotu, harmóniu i anatomické disproporcie bez ujmy na zdraví. Avšak, kým sa človek bavil, vyššie vytknuté chyby technického rázu sa ignorovali až do záverečnej.

Hoci bola biela stena umenia niekoľkokrát vymieňaná, pozornému pozorovateľovi neunikol fakt, že sa pri nej vystriedalo hneď niekoľko známych tvári sveta showbiznisu. O autogram ste mohli bez ostýchavosti a náznaku zapýrenia požiadať zvučné mená, akými boli Sake, Dunpee, DarkSoul, Sakura, Phoenyx, Yo Ko, Getrik, Sheltie, Natsumi i osadenstvo momentálne sídliace na deviantarte a pokiaľ ste mali šťastie v nešťastí, možno ste medzi tým samotným návalom kreatívnych ľudí spoznali celebrít i viac.

Záverom snáď niekoľko vrúcnych slov k obyvateľom stiesnených priestorov. Moje poznatky v rámci stolových hier a propagovaných kariet televíziou, webom i inou masmediálnou hračkou nie sú v štádiu, kedy by som mohla riešiť vo veľkom povinnú účasť súťažiacich i čistých nadšencov bez zápalu pre výhru. Avšak počet hráčov i preplnenosť vyhradených stanovíšť svedčil o tom, že hry v akomkoľvek podaní sú žiadané. Či už ide o momentálne novinky (Magic: The Gathering), alebo o neutíchajúce hity (Yu Gi Oh!), hralo sa vo veľkom, bez prestávky až po posledný možný ťah deliaci jedinca od predpokladaného úspechu.

Zhrnuté a podčiarknuté: sekcia akcií úspešne zvládnutá... námietky?!

{mospagebreak}

Na slovíčko s Getrikom:

Yaonee: Kútik umelca, aj takto by sa dala označiť jedna z ponúkaných atrakcií ComicsSalonu 2007. V preklade ide o rozmernú plochu, kde si každý návštevník mohol niečo milé nakresliť. A mne neušlo, že ťa tento nápad prilákal. Išlo o vlastnú iniciatívu niečím prispieť alebo si bol do toho násilne donútený?

Getrik: No tak prvý deň CSka som bol donútený, ale na druhý, keď som videl mnoho skúsených autorov realizovať sa, neodolal som. A keďže som mal okolo seba známych, tretí deň to bolo už pomerne normálne, že som zamieril na žiadané stanovisko a hneď som kreslil... Podľa mňa to bol dosť dobrý nápad. Dať priestor na tvorbu a vidieť vaše vzory z fór, ako kreslia a podobne. Ja osobne som tam stretol svoje idoly, takže viem, o čom hovorím.

Yaonee: Idoly? Prezradíš aj mená?

Getrik: No tak.. pre mňa to bola napríklad taká Dani333, Navit, Mizu... Dunpee, ktorého som bohužiaľ kresliť nevidel, ďalej Yoko, ktorú som nútil i ja kresliť a nakoniec som ju odtiaľ nevedel odtrhnúť a to je nazatiaľ asi tak všetko.

 

 

Yaonee: Takže si vlastne aplikoval podobný postup ako pár nadšencov v tvojom prípade, keď si nimi bol donútený niečo solídne zhotoviť. Ako sa ti páčila prezentovaná tvorba? Našiel si mini dielka, na ktoré nezabudneš?

Getrik: Určite áno, no musím povedať, že bolo vidieť, ktorí autori len začínali, pretože sa tam pomerne často opakovali podobne obrázky - čili základ, veľké kukadlá, ostrá brada, padnuté vlasy ako cez kopirák robené, no videl som tam veľa dokonalých obrázkov od autorov mne neznámych, čo sa mi veľmi páčilo!

Yaonee: Čo povieš na navolené motívy? Ak ma pamäť neklame, rozdala si to fantastika s japonskou tvorbou.

Getrik: No k tejto téme mam čo povedať, pretože fantasy fanúšikovia boli dosť nezhovievaví k manga štýlu, čo ma zo začiatku aj rozhnevalo, pretože podľa mňa na tom nezáleží! Ak je obrázok dobrý, tak načo riešiť či je japonský, alebo realistickejší, je to dosť značná diskriminácia, ktorú som nečakal, ale čo už, s predpojatými ľuďmi sa stretneme všade.

 Yaonee: Nezhody?

Getrik: Áno, bola to pomerne náhoda, že pri mojej exkurzii fan a original artami som narazil na skupinku, ktorá komentovala manga obrázky ako lámacku a stále sa opakujúcu sa vec, čo ma dosť naštvalo, no radšej som sa ovládal.

Yaonee: A čo sekcia fanarty? Mám informáciu, že si sa zapojil. Bola daná konkurencia prisilná alebo dosiahla štandard, aký sa od nej v takejto súťaži očakával?

Getrik: No, súťaže fanart a originálart boli vyrovnané. Ja som sa konkrétne zapojil do sekcie originalart, no obrázok vytlačili na A4, pričom bol robený na A3, ale beriem to ako môj mistake. Zabudol som im to povedať, ale i tak som nepočítal s umiestnením. Konkurencia bola predsa len skúsenejšia... očakávania mi to síce nesplnilo, už len kvôli, tomu, že všetci skúsenejší autori začali svoje práce robiť pár dní pred súťažou, čili nemali dosť času sa s tým vyhrať.

Yaonee: Mal si svojich favoritov?

Getrik: Samozrejme tak ako každý. Jeden z nich dokonca získal 3tie miesto - t.atsu alias navit s obrázkom "death tree", prvé dve miesta sa mi nepáčili, boli také bezduché, no bude to asi iba môj subjektívny názor. To je asi tak všetko.

Yaonee: Plánuješ sa zapojiť aj do budúceho ročníka?

Getrik: Určite áno, dokonca už dúfam aj v to, že sa umiestnim! Tento ročník mi ukázal konkurenciu, myslím si teda, že mám, čo doháňať. No za rok sa to dá zvládnuť...

V závoji fantázie...“ (Drasha a Fear666)

 

Paralelne s ComicsSalónom (ďalej len CS) prebiehal v prednáškových priestoroch aj 20. ročník festivalu fantasy, sci-fi a hororu (SFFH), IstroCon (IC) 2007. Tento con má dlhú históriu, počas ktorej Slovensko navštívilo viacero známych osobností nielen zo Slovenska a Českej republiky, ale aj rôznych hercov, či spisovateľov známych po celom svete. IC však zažil od posledného podujatia v roku 2003 dlhú trojročnú prestávku a tento rok sa ho organizátori pokúsili obnoviť. Sme toho názoru, že sa to viac-menej podarilo, nakoľko sa možno aj kvôli tomu viac ako zdvojnásobila návštevnosť CS oproti minulému roku, čo je obrovský úspech.

Na začiatok by sme radi podotkli, že pri niektorých častiach programu je diskutabilné, či išlo o CS alebo IC - napríklad pri počítačových alebo kartových hrách. Keby sme mali zosumarizovať všetko, čo sa na tohtoročnom CS/IC týkalo fantastiky, museli by sme písať o mnohých prednáškach týkajúcich sa mangy a anime s fantasy prvkami, či o samotnom premietaní anime, v ktorých nájdeme či už menej, alebo viac fantázie. Snažíme sa teda ísť takou strednou cestou, aby sme náhodou nezabudli nespomenúť dajakú časť IC, ktorá nás svojim spôsobom zaujala.

Na Hlavnej Palube mohli fanúšikovia SFFH vidieť množstvo zaujímavých filmov. Okrem tých natočených na základe komixovej predlohy (300, Fantastic Four: Silver Surfer, Spiderman 3) a fantasy hitov (Shrek 3, Harry Potter 5), bolo však bohužiaľ málo zastúpené SF, a to s jediným filmom Sunshine. Takisto si neprišli na svoje ani milovníci hororu kvôli faktu, že sa premietal iba jeden film tohto žánru, Grudge 2.

Možno by nebolo od veci, ponúknuť divákovi povedzme namiesto 300, ktoré bolo nepochopiteľne dvakrát, nejaký starší, ale za to dobrý horor, prípadne kvalitné sci-fi. Výber filmov, napriek tomu, že išlo o kasové trháky, bol dosť slabý. Oveľa lepšou voľbou by bolo nahradiť niektoré filmy, ktoré sa práve premietajú v kinách, staršími, ale oveľa hodnotnejšími titulmi. Hlavná Paluba však okrem filmov ponúkla aj rôzne vedľajšie podujatia či súťaže – Divadlo Animecrew, Karaoke a Cosplay contest, či vtipne ladenú prednášku „Anticon“.

Prednášky IC prebiehali paralelne vo Fantázia Salóne, Scifi Salóne, Comics Salóne a niektoré aj v Japan Salóne. Tie v Scifi Salóne sa týkali prevažne seriálov a to všeobecne známych a obľúbených, akými sú StarGate, Battlestar Galactica, Heroes a mnohých ďalších. Zamrzí však nedostatok prednášok o SF literatúre, autoroch a dielach, ktoré by trochu osviežili program sekcie, možno tiež nejaký pohľad na SF hry v 1-2 prednáškach. S tým však organizátori nemohli veľa čo urobiť, takže dúfajme, že sa nabudúce odhodlajú aj ďalší fanúšikovia SF a priblížia aj iné diela tohto žánru.

 To fantasy sekcia bola v tomto ohľade úplne odlišná. Prevládali prednášky o literatúre, mytológii, ale vyskytli sa aj také o hudbe (aj keď si myslím, že „Letom svetom jemným metalom“ bolo trochu “off“) a filmoch. Čítačky nemali veľmi vysokú úroveň, čo bolo zapríčinené tým, že z avizovaných autorov sa traja z rozličných dôvodov nedostavili. Najväčším sklamaním v tomto smere bola neprítomnosť Andrzeja Sapkowského. Jeho fanúšikovia však až do posledného momentu verili, že sa majster poľskej fantastiky ukáže, ale nakoniec vysvitlo, že je chorý a teda definitívne nepríde. Nuž, možno sa ho dočkáme na budúci rok.

Vítaným spestrením (a podľa autorov aj jednou z najlepších častí programu) však bola prednáška Františky Vrbenskej, nazvaná „Krvavá bačkora na hřbitovní zdi“. Už samotný názov naznačoval, že sa nudiť určite nebudete. A tak sa stalo. Podrobný výklad o duchoch, prízrakoch a strašidlách, nielen českých a slovenských lúk a hájov, bol skvelým spríjemnením večera, napriek tomu, že autorka si „ukradla“ nejakú tú hodinku navyše. Pani Vrbenská ale neprekvapila len svojím rozprávačským umením, ukázalo sa, že nazvať ju „Kúzelnou babičkou“ určite nie je prehnané. Sama som bola svedkom, ako s úsmevom konverzovala s troma mladými nadšencami fantastiky, dokonca sa nechala odfotiť (!) a rozdávala podpisy.

Ďalšia zo známych autoriek, „prvá dáma slovenskej fantastiky“, Alexandra Pavelková, nepotešila publikum, nakoľko kvôli zdravotným problémom ju nebolo pri čítaní z jej najnovšieho románu „Prísaha“ počuť ďalej ako do prvej rady. Napriek tomu si jej fanúšikovia prišli na svoje. Zamrzí neúčasť Juraja Červenáka a Lucie Lukačovičovej, pričom čítanie druhej menovanej sa konalo, bohužiaľ s malým diváckym zastúpením.

Prednášky vo všeobecnosti boli skôr priemerné, aj keď bohužiaľ nestihlo sa prísť na všetky, ktoré by stáli za pozornosť. Vo všeobecnosti boli zamerané skôr na komerčne známe (avšak nie nekvalitné !) fantasy typu LotR, Harry Potter, prípadne sa dosť často vyskytovali krsty a čítania kníh, na ktorých však, ako sme už spomínali, drvivá väčšina autorov chýbala. Práve tieto fakty spolu s homologickými tematickým okruhmi by sa dali označiť za najväčší nedostatok tohtoročného IstroConu. To však nebola chyba organizátorov. Ostáva len dúfať, že v ďalších ročníkoch sa prihlási viac prednášajúcich z radov SFFH fanúšikov, ktorí pripravia rozmanitejší prednáškový program.

Suma sumárum, tohtoročný IC nesklamal, no na druhej strane ani neprekonal očakávania doňho vkladané. Dovi, dopo o rok!

 

P.S. Daná inkriminovaná fotka na samotnom konci bola fotená Moshim pomocou mobilného telefónu, takže kvalita tomu aj zodpovedá...(zľava: 6aztec, F. Vrbenská a profesionálne vystrihnutá tretia osoba si nepriala byť zverejnená)

 

Stručný virtuálny denník ComicSalonu 2007“ (Tajra)

Deň druhý…“

Budíček na siedmu ráno. Áno, milí čitatelia, pokiaľ bývate v odľahlejších častiach ako ja, museli ste vstávať v rovnako nekresťanský čas. Pôvodne som plánovala ísť na prednášku SG - 1 vzťahy, ale nakoniec som si to ešte celá rozospatá rozmyslela a skončila v Anime salóne (aby ste rozumeli, to nie je skutočne salón, ale malá premietacia miestnosť). Chvíľku som síce v programe lúštila, že čo to chce byť, kým som prišla na to, že momentálne to nie je až tak podstatné. A týmto chcem pochváliť usporiadateľov tejto časti CS-ka, pretože tohtoročný výber anime produktov bol rozmanitý a jednoducho skvelý!

Takže, Welcome to the NHK!

 Hlavný hrdina Satō Tatsuhiro, je už nejaký ten čas NEET a hikikomori. Pokiaľ som to správne pochopila NEET znamená, že je celý deň nalepený na počítači a hikikomori znamená zase to, že celé dni (pomaly aj niekoľko rokov) sedí doma, bojí sa vonkajšieho sveta, je to doslova a do písmena odpadlík spoločnosti. Dokonalý príkladom je aj náš Satō, ktorého byt je plný odpadkov, špinavého oblečenia, nedojedených zvyškov od pizze, špakov od cigariet, rozhádzaných kníh, porno časopisov a všetkého toho, čo patrí k ešte stále pubertálne naladenému mladíkovi.

Jedného dňa sa na prahu jeho bytu objaví dievča s bielym slnečníkom. Toto stretnutie tretieho druhu prinúti Satōshiho vyjsť von a nájsť si prácu. Zamieri si to priamo na miesto jedného inzerátu, kde sa píše, že práve hľadajú výpomoc. A už podľa pravidiel anime musí verný otaku vedieť, že v danom obchode nebude pracovať nikto iný ako naše záhadne dievča. Nebudem z tejto oblasti viac prezrádzať, ale snáď vás namotám na to, keď prezradím, že Satōshiho sused je jeho známy, ktorý pracuje na výrobe erotických hier a plánuje sa jedného dňa stať veľkopredajcom. Udalosti okolo Satōshiho mu postupne uťahujú slučku okolo krku a on bude konečne musieť čeliť skutočnému svetu.

A čo sa nám nachádza na mieste okolo jedenástej hodiny? Raňajky. Smer bufet, kde som sa stretla zo zvyškom bandy. Sadli sme si vonku. Niektorí z nás vybalili svoje bagety a iní celé termoboxy, kde bolo čosi skutočne neidentifikovateľné a na otázku pôvodu pokrmu sa nám dostalo odpovede, že ide o tajomstvo kuchyne šéfkuchára.

Po menšom premrznutí zadku (ono sa to nezdalo, ale skutočne nebolo tak teplo) som stihla záverečné minúty v Japan salóne. Práve prebiehala prednáška o Origami. Účastníci sa snažili poskladať anjelika a musím povedať, že niektorým sa to aj podarilo. Človek by sa dokonca nehanbil niečím takým vyzdobiť si stromček, prípadne vianočnú tabuľu. Ergo, musím sa priznať, ja by som na také niečo nervy skutočne nemala. Ale podľa slov prednášajúceho pána (skutočne si nepamätám, ako sa volal a ja ťava som si ho nezapísala) bolo vidno, že sa v obore vyzná, že ho to baví a jeho slová o tom, že Japonsko navštevuje pravidelne, postačili na to, aby si ma tento postarší pán získal. A tak som sa stala hrdou vlastníčkou knižky Origami pre začiatočníkov.

Ďalšia prednáška mala tému: Situácia okolo anime a mangy v Japonsku. Prednášajúci nebol nikto iný ako Hitsuji. Pre dnešok mala na sebe kimono ladené do zlatej farby. Snáď nemusím hovoriť, že prednáška bola natrieskaná. Nazačiatku nám vysvetlila, že výraz otaku v Japonsku znamená už skôr akýsi hanlivý výraz pre milovníka anime a mangy. Od takého človeka sa očakáva, že sedí doma celý deň, sleduje anime, na stenách má plagáty s motívom stratenej školáčky s mačacími ušami a po policiach kopy umelohmotných postavičiek. Bohužiaľ, táto prednáška ma tak uchvátila, že som si nerobila poriadne poznámky, ale vynasnažím sa tomu dať hlavu a pätu.

 

Moje pocity na prednáške kolísali niekde medzi pobavením a šokom. Čo ma šokovalo, keď nám Hitsuji prezradila, že taká buxla plná manga príbehov, ktoré vychádzajú každú stredu, stojí v prepočte na naše peniaze cca 20 korún. Takmer ma chytil amok. Zase musíme mať na zreteli, že dané diela sú niekedy v zlej kvalite, dokonca sa môže stať, že sú nedokončené. Až keď sa daný mangaka uchytí, vydavateľstvo mu vydá samostatnú sadu. Už pekne s dvojitým obalom a perfektným dizajnom. Pobavil ma opis sararimanov (je to správne?), páni sediaci v prepchanom vlaku v rukách zvierajú hentai mangu. Pánom očividne neprekáža, že každý vo vlaku môže vidieť jeho ranný rituál. Keď dané dielo prečítajú, často ho nechajú na sedadle vlaku, kde si ho schmatne iný, jemu podobne zameraný pán a situácia sa opakuje.

Taktiež sme sa mohli dozvedieť, že čo sa týka sexuálnej orientácie, Japonci sú v tejto veci otvorení a tolerantní. Ja osobne inklinujem sem tam k yaoi, či shouen-ai, ale neviem si predstaviť, ako by som si niekde na zástavke vykladala s kamarátkou, aký je Yuki zlatý a že spolu so Shuichim pôsobia brutálne kakoidne;) V tomto sme my, Slováci, skutočne na míle ďaleko.

 

The Melancholy of Haruhi Suzumiya alebo keď som videla ružové slony...“

 

Znova sme sa presunuli. Tentokrát na premietanie v Anime slaóne. Ešte pred spustením sme my, diváci, mohli vzhliadnuť AMV k všetkému možnému (a tu ma berte doslova. Vzhliadla som AMV, ktoré bolo na tému Ugly girls in anime. Také salvy smiechu SÚZA asi nezažila) a taktiež trailery (NGE či SZM- socialistický zombie mord) či upozornenia ako nepiť, nejesť, netelefonovať, čo i tak niektorí jednotlivci s nadhľadom ignorovali.

 Po piatich minútach premietania The Melancholy of Haruhi Suzumiya, som sedela na sedadle ako prikovaná a z výrazu mojej tváre muselo byť jasné, že netuším „vo co go“. Prvý diel sa začína skutočne falošne naspievanou pesničkou, v samotnom deji prsnatá čašníčka z budúcnosti pobehuje v kostýme play-boy zajačika a snaží sa chrániť pekného mladého študenta, ktorý je obdarený akýmisi neprebudenými silami pred čarujúcim mimozemšťanom, ktorý mu chce jeho schopnosti vziať. Padali komentáre typu: „ Ako vidíte, keď nevieme, ako prejsť z jednej scény na druhú, využijeme pohľad na oblohu alebo taktiež pripomienky režiséra, pôsobia ako vcelku podarený vtip výrobcu anime.“

Ale nie. Všetko je to len úvod do niečoho ešte lepšieho. A ak ste zvedaví, odporúčam vám si toto anime stiahnuť. Pre zmenu človek plače od smiechu. Ale musím teraz s farbou von. Síce bolo užitie nápojov zakázané, nemohla som tam po 40 minútach vo vydýchanej sále vydržať dlhšie. V momente, ako som sa napila, začala som sa i smiať a tak mi zabehlo, že ma pomaly pán vedľa mňa začal kriesiť. Mimochodom, ďakujem tomuto pánovi vo fialovo-pásikavom tričku. Ale skutočne nebyť jeho, asi by som videla sv. Petra a nieto ružových slonov, ktorí sa mi ešte chvíľu pretŕčali pred očami.

No dobre. Suma sumarum toto je z mojej strany všetko. Bohužiaľ, kvôli svojej školo-povinnosti som nemohla CS-ko navštíviť i v nedeľu, ale snáď si to vynahradím budúci rok. Pretože ja tam budem. A vy?

 

Koniec druhej časti...