Utorok Jún 27

Animecon 2007 - #1. časť

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

„K japonským výšinám...“

 Do sveta sa v pravidelných intervaloch po každý rok vypúšťa dobre známy odkaz, ktorý vo veľkej miere pojednáva o tom, že sa v najbližších letných dňoch zblázni viac než polovica Slovenska. Lokalita obyčajne v okolí Bratislavy akosi praská vo švíkoch a vyvolený bar inkasuje značné prepitné i sťažnosti, že došiel životodarný nápoj, nie však japonského pôvodu. I my, máme právo v rámci veľkých akcií zanevrieť na krajinu vychádzajúceho slnka a oddať sa krásam „slovenskej kuchyne“. Zhrnuté do jednej vety bez pompézneho nádychu: milé čitateľské publikum, práve sa skončil úspešný ročník dlhoočakávaného festivalu anime, mangy a japonskej kultúry, Animecon 2007, ktorý oprášil svoju zašlú slávu a prinavrátil lesk tomu, čo máme na tomto svete snáď najradšej (drahé polovičky sa tentokrát nerátajú). Samozrejme, naša (mierne dotieravá) redakčná rada, pri tom nemohla chýbať. Špionáž v tajných službách agenta 007 sa týmto oficiálne začína.

Piatok 29.06.2007 niečo po 14:00

Ak si niečo vopred naplánujete, zaručene vám to nevyjde. Plán stroskotal pred Auparkom, kde sme sa vyše hodiny hrali na bezdomovcov, pretože sa neplánovaný odvoz pred SÚZU mierne zatrkotal pri vybaľovaní DDR-ka a akosi pozabudol na čas. Tento malý prečin sme však bez problémov rozdýchali a niekoľkominútový sklz sa dohnal prvým poryvom nadšeného vydávania neidentifikovateľných pazvukov potom, čo sme organizátorky poverené výberom lístkov, uistili, že dva z nich máme vážne zadarmo. Výhoda propagácie;)

Malé zoznámenie nabralo spády trojdňového oťukávania, pretože VIP hostia mali naozaj zvučné mená a ak ste ich nepočastovali uslintaným pohľadom, alebo sa na nich nenalepili v rámci OTAKU´S HUG RULEZZ, určite ste túžili po momentke, ktorú neskôr zužitkujete v rámci dražby a vyťažíte tak nehorázne prachy z niečoho rozmazaného, v neposlednom rade po taktnom podaní rúk – hygiena za posledný mesiac mierne utrpí na svojom zdraví, vôňa celebrít je predsa prednejšia, než voda a mydlo.

Bez ohľadu na dĺžku trvania zoznamky naslepo, sme sa nakoniec prebojovali k dverám veľkej premietacej sály, kde už vo veľkom bežalo anime s celkom prozaickým názvom „Kaze No Stigma“. Ak mám byť úprimná, titul svedčil o podarenej akcii a keďže rozhľad v novinkách (vzato všeobecne) oprášim raz za dva roky (vždy, keď nemám čo pozerať), predstava príjemného posedenia pred veľkým plátnom, bola lákavá. To som však nerátala s tým, že titulky naberú rozmer metaforicky označené sťa kameň úrazu a ja v priebehu niekoľkých sekúnd vyňuchám zvyšný redaktorský tím, aby som ich nanovo mohla pootravovať svojou spoločnosťou.

Ďaleko som sa však nedostala. Bod prvý – na ľavej strane sídlil dlhý pás fotografií z Japonska, ktoré lákali a dožadovali sa pozornosti svojím malebným prevedením. Neskôr slúžili ako predjedlo k jednej zo skvelých prednášok, zatiaľ sme sa však museli uspokojiť len s informatívnym textom plným zábavných slovných spojení, aby sme tak náhodou netápali v tme: čo tým chcel autor asi tak povedať. Bod druhý – za nimi boli fanarty. Neodmysliteľná súčasť každého jedného podujatia, ktoré sa vytvára na báze fanatizmu do všetkého šikmookého.

Vzrušenie vystriedalo sklamanie – nástenka zívala prázdnotou a pozornosť pútalo len to, že ste na nej mohli nájsť „tvorbu z pier“ dobre známych autorov, no bez značnej konkurencie. Aby ste ma správne pochopili, chýbal tam zápal pre hru a víťaz, aspoň vo verejnom hlasovaní bol známy oveľa skôr, než sa vôbec začalo súťažiť, čo mierne kazilo dojem prekvapenia. Odrazu sa vynorila otázka, čo s tým? Riešenie sa našlo práve v sobotu, kedy sa na scénu dostavili dve celebrity z dobre známeho oddelenia fanartu v rámci nemenovanej, zato dosť populárnej web stránky v rámci SR a môj zápal pre zbieranie autogramov sa razom premenil na niečo, čo rady otakov označili pojmom: „kútik umenia.“ Tento malý a nevšedný experiment nabral na obrátkach, len čo priestor SÚZY rozžiarili čarom svojich osobností tí, ktorých mená sa kedysi v rámci kreslenej tvorby skloňovali vo veľkom – malý odvar toho, o čo ste prišli: Jo, Dunpee, Sakura, Dani333, Phoenyx, Sheltie, Asuka, Dark Soul, Darkcrow, Kijiro, Getrik, Liu, Navit, Blackcat i moja maličkosť... takže na začiatku možno trošku trápna činnosť, zožala vďaka zoskupeniu ochotných ľudí niečo nakresliť a zapojiť sa do fanart súťaže, nesmierne veľký ohlas a v rámci mojich vešteckých schopností, vám môžem zaručiť, že budúcoročné AC-čko nebude mať o túto raritu núdzu.

A kto vlastne vyhral?

Výsledky Fan-artu vyzerali asi takto:

1.miesto Yawa

2.miesto Yaonee

3.miesto Darkcrow

Cena diváka – Yawa

Samozrejme, údaje boli oficiálne známe až v nedeľu, no tipy podané vo fiktívnej stávkovej kancelárii, boli viac než len zhodné...

A čo na toto veľké haló hovorí druhá strana mince?

 Yaonee: Začnem mierne netradične, inak povedané od konca. Bol si spokojný s výsledkami, ktoré udelila porota i diváci? A ak môžem byť mierne dotieravá, kto bol tvojím tajným favoritom?

Getrik: Áno, bol som spokojný s tým, ako skončilo hlasovanie, pretože všetky tie obrázky boli naozaj nádherne a skvele spracované a mali aj nádherného ducha... nevadí mi tvoja zvedavosť, však to by si nebola ty... no, práve tie obrázky, čo vyhrali boli moji favoriti.

Yaonee: Teraz čisto osobná otázka – patríš medzi potencionálne talenty a to nielen v rámci manga.sk. Zaujímalo by ma, prečo si sa nezapojil do tejto súťaže a odpoveď: nemám čas, je u mňa irelevantná;)

Getrik: No, tak nemal som v plane napísať, že som nemal čas, pretože v tom čase som bol pomerne dosť rozkreslený, ale skôr... mal som pocit, že by bolo zbytočné zapájať môj obrázok do súťaže, pretože som realista a viem si odhadnúť hranice... byť talentovaný je jedna vec a mať dobré obrázky, druhá.

Yaonee: Plne súhlasím, ale... osobne by som sa nepodceňovala. Máš totižto obe vyššie vymenované vlastnosti. Offtopic skončil - je známym faktom, že na začiatku zívala nástenka prázdnotou. Jednak preto, že málo ľudí vedelo o tom, že podobná súťaž funguje aj v rámci AC-čka, jednak preto, že nebol čas (ako naschvál mali všetky celebrity maturity) a v neposlednom rade sa údajne zle pochopili pravidlá. Avšak, vyšiel podnet, aby sa zorganizovalo verejnosti prístupné umelecké kútiky s improvizáciou v rámci tohto odvetvia japonského umenia. Zdá sa, že podobný počin zožal úspech. Ako sa na to všetko pozeráš ty sám, prvá obeť, ktorá si to musela pred všetkými vyskúšať? Privítal by si niečo podobné aj na budúcom Ac-čku?

 Getrik: Určite áno, pretože na AC-čku bolo kreslenie úplné iné ako doma v kľude. Mal som omnoho väčšiu inšpiráciu! Síce som si obrázok nenechal opraviť od žiadneho profika, lebo by som ho nepovažoval za svoj. Potom by som ho ani nechcel dať do súťaže... no po dokreslení som si toho veľa osvojil, vďaka kútiku, ktorý sa tam vytvoril a mohol som tým pádom odkukať nedostatky, ktoré mali ostatní vychytané... chcel by som vrelo poďakovať Escapeovi za nový štýl skicovania, Darkcrow za ženské ruky a od majstra Dunpeeho som odkukal servítku pod ruku pri vyfarbovaní (škoda, že len odkukal, ale trošku som sa aj hanbil – hlavne, keď išlo o konverzáciu)... takže, budem rád, ak sa to zopakuje aj budúci rok!

Yaonee: Jednou z podmienok bolo i to, aby sa súťažiaci na art nepodpísali. V rámci zachovania objektivity. Avšak, štýl sa takmer vždy spozná, hlavne ak ide o hodnotiacich, ktorí sa vo sférach fanartu pohybujú roky. Osobne si myslím, že autogramy sa na arty mohli porozdávať. Čo ty na to? Si za alebo proti?

Getrik: No, môj štýl pozná každý, pretože takých „vychrtlíkov“ už asi nikto iný nekreslí. A samozrejme, že súhlasím s tým, že štýl kresby sa hneď spozná - v okamihu som hneď vedel, komu obrázok patrí - akonáhle svoju tvorbu niekto niekde uverejní. Tak napr. tvoja tvorba bola jednoznačne rozpoznateľná, takže určite by nevadil podpis (ja som sa aj podpísal, ale to z toho dôvodu, že som nevedel, že sa to nemá).

Yaonee: Najprv by som sa ti chcela poďakovať za milý kompliment a potom prejsť na predposlednú otázku. Uvažuje sa, že sa v budúcom podujatí rozšíri pôsobisko fanartu na dve skupiny – jednu budú tvoriť arty, ktoré sa do súťaže dostali v rámci prihlásenia sa cez net, druhú zase tvorba tých, ktorí poctia svojou návštevou toto podujatie. Mňa by len zaujímalo, do ktorej skupiny sa mieniš zaradiť a či môže budúcoročné AC-čko s tebou počítať?

 Getrik: Keďže v tú dobu by som už aj mohol vedieť kresliť, určite budú môcť počítať s mojou maličkosťou a plánujem sa zapojiť do obidvoch skupín, pretože obrázok kreslený tam a doma je niečo úplné odlišné...

Yaonee: Na záver snáď – podujatie navštívili aj celebrity vysokého kalibru. Mali sme možnosť stretnúť sa s Jo, Dunpeem, Phoenyx, Sakurov, Blackat, Liu, Darkcrow a mnohými ďalšími. Začala sa plejáda autogramov – ktorý si ceníš najviac a kto na teba silno zapôsobil?

Getrik: Tak najviac ma očarili Dunpee, Darkcrow, Liu a Sakura... Dunpee bol jednoznačný - to už je proste umelec. U Darkcrow to bolo taktiež pochopiteľné, pretože je veľmi talentovaná a jej tvorba má ducha. Liu ako každý začínajúci tvorca sa presne tak, ako aj ja, tam celý čas podceňovala a nakoniec mi nakreslila asi najlepšieho chibi getrika^^, ktorého mám doma vystaveného... Sakura má síce štýl, ktorý sa mi moc nepáči, pretože je moc vyčačkaný a ja osobne mám radšej mŕtvolky, ale mala veľmi dobrú techniku a samozrejme, zabudla si na ďalšieho vynikajúceho mangaka a to seba, Yao tvoj obrázok spolu s Darkcrow mám vystavený v izbe a veľmi vám za ne ďakujem... v zhrnutí som veľmi rád, že som týchto úžasných autorov mohol spoznať a vidieť tvoriť...

Yaonee: Ja len snáď dodám, že konkurencia bola naozaj veľká a že víťazi boli v podstate všetci... záleží to len od faktoru, ktorý sa točí okolo: mám rád...

(rozhovor by Yaonee, sekundant Getrik)

 

Piatok 29.06.2007 15:35 v opojení hry

Od fanartov to bol len krôčik k dlho očakávanej prednáške o Shogi – japonský šach, nie však natoľko pôvabný ako GO (Hikaru No Go bol predsa len dobrým ťahom v rámci spopularizovania danej hry). Síce sa začala malým faux pas a pán prednášajúci (prívlastok mierne nevhodný, no k menu som sa doteraz nedopátrala) vykazoval prvky  nervozity, ktoré stupňovali nielen malé technické problémy i dotieravý mobil - odkaz pre tých, ktorí sedeli v prvom rade a sprivatizovali si túto vecičku potom, čo v rozhorčení a v návale pobavenia poputovala ladným skoseným oblúkom priamo k nim – majiteľovi táto hračka nesmierne chýba, hádam sa raz vráti... odmena istá.

V rozprávkach sa obyčajne používa koniec vo forme klišé frázy: a žili šťastne až... keď si to aplikujeme na prvú prednášku zahajujúcu celé veľké podujatie, nebude ten výrok ďaleko od pravdy. Technika zlyhá všade, nikdy nie je 100% a improvizácia je najlepším maskovacím manévrom, ak sa niečo začne kaziť. Ak to všetko viete skĺbiť do sympatickej formy a publikum sa občas váľa v intervaloch smiechu, ste na dobrej ceste k nemalej popularite. No a po nevydarenej stati, hor sa na turnaj – aj keď bez cien.

Kombinácia istých prvkov vie vygradovať príjemnú atmosféru a zaručí i nepohasínajúce nadšenie na to, čo vás má čakať v najbližších minútach. Po mierne vyčerpávajúcej stati ohľadom techniky pri hraní Shogi a názorných ukážkach v japonských znakoch, ktorým som neporozumela iba ja, sa veľká premietacia sála zaodela do tmy a na scénu prišiel ďalší anime titul. Plátno zhatalo dielko s mne nič nehovoriacim názvom Kyoshirto Towa no Sora a šedé mozgové bunky odrazu začali volať po záchrane.

Problém každého jedného premietania v rámci SR sa točí okolo prekladu. Slovenské titulky vznikajú pod mravčím drobnohľadom, no bez správneho korektora a vedúcej osobnosti, ktorá by zakaždým apelovala na mechanický preklad bez využitia kvetnatosti nášho rodného jazyka, sú viac-menej nestráviteľné ako osožné. Preto nie je naškodu siahnuť po anglickej verzii, ktorá sa jednak, čo najbližšie blíži k pravému významu v rámci japončiny a jednak zmysel pre humor je pôvabný každému z nás – ak nie náchylný. Kompromis na štýl výberu sa organizátorom vydaril a preto si široká verejnosť prišla na svoje, i keď mne osobne nedalo nepozrieť sa občas na slovenský preklad – pozitívna správa do budúcna, uvažuje sa nad jednou alternatívou, ktorá to však vyhrá, to vám vážne neviem nateraz adekvátne zodpovedať. Avšak na otázku, kto si v rámci tohto anime prišiel na svoje, odpovedať zhodou okolností viem: páni... ako inak;)

 

Piatok 29.06.2007 17:50 od grafiky k čajom alebo ako sa náš redaktor zapojil do skupinového sŕkania a kto vlastne vyhral AMV súťaž?

Prednáška o čaji bola práve tou súčasťou bohatého programu Animeconu07, o ktorej by bola škoda neinformovať. Atraktívnym spôsobom prezentované informácie podané manželmi  Ondejčíkovcami, šéfredaktorským párom časopisu „Bonsaj a čaj“, spojené s ochutnávkou japonských čajov boli to pravé orechové, vďaka čomu bola celá sála schopná venovať im svoju pozornosť skoro dve hodiny čistého času.

Je takmer šesť hodín večer a ja vchádzam do hlavnej premietacej sály, v ktorej práve začína prednáška o japonských čajoch. Ako správne predpokladám, pôjde o niečo veľké – veď prednášateľmi sú samotní Vladimír a Alena Ondejčíkovci, zrejme najväčší čajoví odborníci na Slovensku. Zároveň sa s ich nástupom na pódium spúšťa premietačka, vďaka čomu majú návštevníci možnosť vzhliadnuť fascinujúce fotografie, ktoré si manželia priniesli zo svojich ciest po Japonsku. Na niektorých z nich boli oni samotní, na iných japonské čaje, bonsaje či pamiatky. Vtedy už dávno vrela voda v neďalekej kanvici a ja som sa usadil rovno do predného radu, aby mi náhodou niečo (napríklad taká nečakaná ochutnávka :-D) neušlo. Na začiatku padlo ešte niekoľko zaujímavých viet, kým sa v miestnosti rozšírila vôňa dobre pripraveného japonského čaju. A vtedy to odrazu prišlo. Sľúbená ochutnávka, na ktorú som sa samozrejme okamžite prihlásil – vďaka čomu som sa stal jedným z prvých siedmych ľudí, ktorí na tejto prednáške „vysŕkali“ pravý japonský čaj za dosť krátky čas.

Slovo „sŕkať“ je v tomto prípade naozaj na mieste – hneď nám bolo totiž vysvetlené, že ide práve o spôsob, ktorým odborníci čaj ochutnávajú. Tým pádom sa hneď rozpútala sŕkacia súťaž, ktorá prebiehala štýlom „kto hlasnejšie sŕka, ten je väčším pánom“ a stala sa na Animecone 07 veľmi populárnou.

 Najlepší „sŕkač“ z každej ochutnávajúcej skupinky bol navyše odmenený jedným výtlačkom časopisu „Bonsaj a čaj“ – niekedy sa však stalo, že časopis dostali všetci zúčastnení dobrovoľníci, vďaka čomu som si dve čísla odniesol domov aj ja (výhoda sockovania).

Poslednou zaujímavou aktivitou prednášky bola príprava vzácneho japonského čaju Mača – najprv ju predviedol pán Ondrejčík, no následne si ju mohli vyskúšať aj dobrovoľníci z publika – miešania sa ujal sympatický mladý pán organizujúci v malej sále DDR súťaž (pokiaľ by bol záujem o telefónne číslo, dámy, nehnevajte sa na mňa, ale je bohužiaľ dávno zadaný), okrem iných aj kolegovia Yaonee a Vasilij, ktorí však vykazovali známky lenivosti a tak iba vypili čaj pripravený prednášajúcim i ďalšie sŕkajúce skupiny, ktoré solídne zvŕšili daný program.

Môj celkový dojem? Podľa mňa išlo o jednu z najvydarenejších prednášok tohtoročného Animeconu. Okrem živej komunikácie s publikom prostredníctvom ochutnávania a otázok, nechýbala jej ani pútavosť zabezpečená vysokou odbornosťou prednášateľov a zároveň ich ústretovosťou voči publiku. Navyše, mala i svoje lákavé pokračovanie v podobe sobotňajšej prednášky o bonsajoch – o tom však až nabudúce, pretože to nepatrí do reportáže tohto skvelého piatkového dňa. Nech žije sŕkanie!

(reportáž by 6aztec)

AMV, v preklade Anime Music Video – ďalší fenomén, ktorý rúca hranice populárnosti. Ďalší problém, ktorý vyvolal rozruch na AC-čku... najprv však príjemnejšia časť, výsledky:

AMV a výhercovia:

1. miesto Aniy

2. miesto Vyli

3. miesto Deathman

Cena diváka – Aniy

 

Yaonee: Začnem zhurta, čakal si, že to vyhráš?

 Aniy: Do súťaží sa chodí s úmyslom vyhrať, ale nie. Pred AC-čkom som sa išiel iba zúčastniť.

Yaonee: A teraz vážnejšia nôta. Úprimne, tohtoročná účasť AMV-čiek mala jeden deficit krásy. Final Fantasy vyšiel z módy a divák si žiada niečo svieže. Akcia veľmi neláka, s kvalitou sa vedie každodenný boj, ako si sa s týmto všetkým popasoval ty sám a hlavne, v kom si videl potencionálnu konkurenciu?

Aniy: Tak s FF to vyzeralo tak, že sa všetci dohodli. Proste to asi pri 3 AMV-čku s rovnakými scénami začalo, ani nie že nudiť, ale už otravovať. No a konkurencia, keď som videl Devil may Cry na Rammstein, začal som sa fakt báť (vtedy som to už chcel vyhrať).

Yaonee: Nikomu neunikol fakt, že prezentácia súťažných vecí bola viac-menej dosť zle rozplánovaná. Časový sklz, ktorý občas nastal medzi prednáškami sa vyplnil vyššie spomenutými AMV-čkami, problém bol v tom, že obyčajne išlo o to, čo sa videlo pred hodinou a šanca, že sa ukáže zvyšná časť súťažiacich vecí bola na bode mrazu. Diváci mierne protestovali, niektorí si radšej pospali, iní šli na vzduch... ja v tom vidím značnú nevýhodu. Znechutilo sa to, čo by možno malo relatívne dobré možnosti na umiestnenie. Avšak, ponúklo to i bližšie rozprplanie odprezentovaných vecí, a preto sa môžem s kľudným svedomím opýtať teba, ako „odborníka“, kde robili decká najväčšiu chybu pri zostavovaní súťažného mini anime videa?

Aniy: No zlé plánovanie... vždy sa AMV-čka prezentovali okolo 21 hodiny pre možný výskyt brutálnych scén a podobne. To, že sa Jereminno (aspoň to som počul, že to bol on) rozhodol vypĺňať s nimi aj čas prestávok, nie je zlý nápad, ale asi ani sám potom nevedel, ktoré AMV-čko išlo. Ako som napríklad počul, AMV-čka od Blackie išli skoro stále a moje vraj ani raz (čo mňa osobne netrápilo, mohlo by to začať nudiť a zhorím).

No chýb ako takých tam nebolo veľa, ale mal ich každý súťažiaci. Ako každý vie, základné veci, na ktoré si treba dávať pozor, sú hudba a jej dynamika a tým aj dynamika scén, žiadne titulky v obraze, ak tam nemusia byť, čo bol prípad u Liu - aj keď tam plnili svoj účel - a hlavne kvalita videa - tú zase u Liu nepochválim. Ak sa AMV chytá textu alebo tzv. lipsynch, treba dávať pozor na časovanie. Takto všeobecne sa nikdy nedajú všetky nedostatky popísať a v našich pomeroch nejde o to, kto spraví najlepšie video, ale o to kto spraví najmenej chýb.

 Yaonee: Apropo hlasovanie. I tu nastal menší chaos, ktorý sa neskôr vyriešil, no i tak verejnosťou putujú flámy, že si mal svoj fanklub (čomu ja osobne neverím). Vyvráťme túto bludnú informáciu a ak môžeš, prezraď tajomstvo svojho úspechu.

Aniy: No hlasovanie, to je každoročný problém. Proste lístky sa vydávajú skoro stále a nie je problém odovzdať ich aj viac (priznávam sa, ja som odovzdal 3 :-P musím vrátiť cenu? ). K fanklubu... ako jasne, že som ho mal :-) Mal som tam kamarátov, ktorí ma povzbudzovali, ale s ktorými je každoročne dohoda, že sa hlasuje za to, čo sa im viac páči. Rovnako to je aj napríklad s Jackom pri karaoke.

A tajomstvo úspechu? Možno práve tá hora Final Fantasy mi pomohla, ale ja som bol vždy na vtipné veci a pred rokom som si povedal, že len slovenské pesničky a kombinácia toho s FLCL bola výbušná zmes.

Yaonee: Plánuješ sa zapojiť i do budúceho ročníka a rozšíriť svoju zbierku katán? Alebo prenecháš žezlo mladšej vlne?

Aniy: Jednoznačne sa zúčastním. Či vyhrám neviem, či to bude katana už dupľom nie, ale už mám aj pár nápadov a s Flankerom chceme ísť na tohtoročnom CS na dvojité víťazstvo. Heh, a mladšia vlna ma nezakope, kým budú robiť svoje AMV-čka za 2 dni ako to niektorí prezentovali.

(rozhovor by Yaonee, sekundant - víťaz Aniy)

 

Nikomu neunikol fakt, že prestávky v rámci jednotlivých programov na sobotu a nedeľu sa po piatkovom malom počte nadšencov v rámci AMV, vyplnili práve súťažnými videami, za čo som ja osobne vďačná. Na obranu tohto rozhodnutia, ktoré väčšina ľudí neprávom zakopala pod zem, spíšem len toľko:

 Nie každý mal tú možnosť ostať na nohách a bez ujmy na zdraví, keď sa stokilometrovou rýchlosťou rútil za svojím posledným spojom dole kopcom, do 21:30, kedy sa vo veľkom odštartoval veľký tresk v rámci vyššie ospevovaných mini videí. I preto náhle riešenie vznikajúceho problému, ktorý sa začal otázkami „prečo?“ a končil „zase?“, prijala veľká časť publika s ohlasom na začiatku viac pozitívnym než negatívnym. Avšak, skleróza multiplex sa momentálne pretláča na povrch aj po 18 roku života a poistka vo forme odškrtávania už odprezentovaného súťažného AMV-čka by mohla v dobách budúcich, zohrať dôležitú životnú rolu a tým by organizátorov ušetrila neprimeranej kritiky, za ktorú vlastne ani nemôžu – aspoň nie tí, ktorí to neobsluhovali;)

Zhrnuté do stručného vetného súvetia: nikto nie je dokonalý a snaha sa zakaždým cení, zachádzať do absurdít je len čírym podpichovaním a nikam nevedie. Nie vtedy, ak je viac než polovica osadenstva spokojná...

Piatok 29.06.2007 „Verdikt“

Momentálne každý solídny server praská pod „karma“ hodnotením. Využijem túto sympatickú úchylku a na stupnici od -5 po +5 si dovolím udeliť prvému dňu známku v tvare 4,5 karmy.  Bez ohľadu na to, či to vo sférach titulkov k daným anime seriálom fungovalo s úspešnosťou kladnou, než zápornou; bez ohľadu na poloprázdne miesto pod označením „súťažné fanarty“ roznášajúc mierne nostalgickú náladu v tvare „kam zmizli naše celebrity?!“; bez ohľadu na absenciu počas hodnotenia AMV-čiek, ktoré si svoju púť odštartovali vo veľkom, aj napriek tomu, že im až do konca úspešne vládli postavy z Final Fantasy; bez ohľadu na úspešné zaškolenie v sŕkaní čaju v rámci snáď druhej najúspešnejšej prednášky tohto podujatia i s odignorovaním niektorých ufrflancov, ktorí skôr hľadali puntičkársku prácu bez trhlín, než zábavu a s vyzdvihnutím geniálno-uskackaného programu v podaní otakovského publika nielen v rámci DDR-ka (chalani, skvele vám to skáče;)), môžem z čestným svedomím prehlásiť, že sa celý veľký tresk v rámci Animeconu 2007 začal s pompéznym nasadením.

Zlé jazyky boli, sú, aj budú... rovnako tak ako skreslenosť informácii, či žabo-myšie vojny. Ak však patríte do skupinky ľudí, ktorí na začiatku veľa neočakávajú a prijmú všetko v rámci dobrej zábavy a hlavne uvoľnenia sa, drobné chybičky sem-tam brázdiace plynulý priebeh akcie automaticky prehliadnete, pretože i to patrí ku každodennému životu. A Animecon 2007 je predsa o zábave, tak si ju nepokazme!

 

To be continued...


Fotky,  rovnako tak, ako momentky nám poskytli xdeimosx a Maron Hime, za čo im veľmi pekne ďakujeme.