Utorok Apr 25

Amatérske písanie... (1.časť)

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Upozornenie: Úvodný prológ má iba motivovať, preto sa v ňom vo všeobecnosti rozoberajú dva hlavné body, ktoré vytvárajú akýsi podklad pri neohrabaných začiatkoch samotného písania.

Tematika jednotlivých kapitoliek: Umelecká literatúra, tajomstvo času, priestoru i postavy a ako využiť daný návod pri písaní...

 

 

„Amatérske písanie na striebornom podnose“

Prológ

V tomto prípade by som mohla pokojne i s rozvahou porušiť časovú následnosť a vziať spoločensko-prozaický fenomén „skryté zákutia modernej literatúry“ od konca. Matematicky vyjadrené: náhly nápad vynásobený obrovským rozmerom ľudskej fantázie sa nie vždy musí rovnať práve čitateľnému produktu. Hoc by verejný prieskum poukázal na mierne povzbudivé narastanie počtu amatérskych spisovateľov doma i v zahraničí, počet vyprodukovaných diel, aj keď len pre potešenie úzkeho kruhu čitateľov, nemusí a občas ani zďaleka neobsahuje požadovanú kvalitu. Problém s veľkým P však netkvie iba v zručnosti obratne písať. Má svoj pádny dôvod zakorenený oveľa hlbšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Netvrdím, že takzvaný pure talent neexistuje, ani to, že svojou prvotinou musíte automaticky získať Nobelovu cenu za originalitu i prínos v tejto oblasti. Obyčajne sa to všetko točí práve okolo nášho „písania z brucha“, ktoré vo veľkej miere môže priniesť pôrodné komplikácie so smrteľnými následkami.

Schéma obyčajne udávaná nečakaným nakopnutím tety Múzy napriek dobre mierenému kopancu, prináša 8 z 10 prípadov umelecký blok točiaci sa práve pri bielom hárku papiera. Prenášanie snových myšlienok na zarezervovanú plochu pred nami, nie je ľahkou záležitosťou a aj napriek vopred pripravenému handoutu (výťah), umelecký blok odmieta odísť. Čo s tým?

V prvom rade si musíme uvedomiť to, že ak by sme sa náhodou rozhodli vypátrať zrodenie slova literatúra, museli by sme absolvovať cestu v duchu retrospektivity (naspäť do minulosti). Latinské slovo „litera“, čiže písmeno, má svoje korene po stáročia uložené v bližšie nepriblíženej dobe, kedy bolo práve písmo úplne normálnym prostriedkom jazykového prejavu v rámci akéhokoľvek spôsobu komunikácie. Aj napriek tomu, že samotný jazykový prejav má v našom kultúrnom živote výsadné spoločenské postavenie, nie je sám o sebe viazaný akýmsi striktným špecifikom. Pokojne sa teda môže stať, že práve všeobecné označenie „literatúra“ môže byť fixované inak než len písmom – vznik ústnej ľudovej slovesnosti. Preto sa z hľadiska „spoločenskej potreby“ delia texty na písomnosti slúžiace potrebe praktickej (plagáty, odborné spisy, letáky) a na texty s funkciou estetickou i zábavnou (bežná beletria), po ktorých najčastejšie v pravidelných hodinových intervaloch tak radi siahame. Ak by sme však mali hovoriť o literatúre ako takej, bez bližšieho definovania, hovorili by sme o niečom, čo sa v každom smere označuje slovným spojením „umenie slova“.

Umenie slova, najčastejšie známe pod pseudonymom umelecká literatúra, nadobudlo svoju naveľa okresanú podobu práve vďaka samotnému jazyku. Jazyk, neustále používaný a potrebný, tvorí takzvanú vyjadrovaciu formu diela, ktorá však nestojí na poprednom mieste v hodnotovom rebríčku ponúkaných možností v rámci písanej tvorby. Je to spôsobené tým, že je iba akýmsi sekundárnym (nebrať doslovne) prostriedkom na vyjadrenie, zdelenie, odprezentovanie a priblíženie myšlienky. Odovzdáva informáciu vytvorenú na podklade všetkých dostupných vymožeností „krásnej“ literatúry, spája rozmanitosť štýlu i žánru. Vyčlenil dôležitý priestor pre formálne prostriedky, ktoré sú síce vo veľkom zanedbateľné v literatúre vecnej, nie však v literatúre umeleckej. To spôsobuje stratu účinku masívnych protestov vznikajúcich pri vytknutí, že práve štylistika, slohová uhladenosť, príťažlivosť kontextu i grafický dizajn textu nie sú jedným z mnohých hnacích motorov v oblasti hodnotenia.

Tento mierne nestráviteľný fakt je bohužiaľ podložený tvrdeniami opierajúcimi sa o knižnú informáciu, že mnou dookola ospevované literárne dielo tvorí komunikát, t.j. prináša určitú časť informácie, určité odvetvie fiktívneho impulzu, určitý popud, jav, bližšie vysvetlenie, podáva primárnu informáciu i vopred oznamuje príchodiacu zmenu.

Samozrejme, popri danej informácii podáva literárne dielo i akúsi výpovednú hodnotu v oblasti estetickej. Samotné umenie je totižto pojem značne široký a neobohacuje nás iba poznaním „života“, ale i novým jedinečným prežitkom krásna práve v medziach emocionality a jej hodnotenia. Takže i samotná estetika, oveľa viac pretriasaná v oblasti filozofickej, môže tvoriť istý odrazový mostík literárneho diela. Aby toho nebolo málo, jej hodnotenie nadobúda tri oblasti subjektívneho pohľadu krásna (typovo odlišného, no i tak úzko spätého): príroda, mimoumelecký výtvor človeka a samotné umenie. Je iba na nás, odkiaľ začneme hodnotiť.

V druhom rade by sme mali vedieť, že text tvoriaci podklad diela, je práve odbornou literatúrou charakterizovaný za jazykový prejav, ktorý nám niečo hovorí (komunikácia) i niečo svojou podstatou „znamená“, má istý „význam“ (sémantická rovina) a hlavne sa snaží svojským spôsobom špecifikovať prezentovanú autorovu myšlienku (chápané v rovine „ja“). A pretože práve zmysel samotného literárneho textu stavia na tom, že svojím obsahom apeluje práve na zložku bytostnú, je neodkladnou povinnosťou autora zostaviť okrajovú kostru príbehu v takej forme, v akej by sme ho chceli čitateľovi priblížiť. Aj napriek tomu, že prvý krok v sebe nesie prvky neokresanosti, logický pochod kto, kde a prečo, bude pri písaní prítomný od začiatku až po koniec tejto aktívnej činnosti.

Aby sa však daný odsek zbavil kalamitnej rozhádzanosti, priblížim vám toto tvrdenie na príklade. Naše literárne dielo má evidentne doslovný význam, t.j. vypovedá o istej skutočnosti i svete – napr. fanfiction od autorky Liu s názvom Brother , celospoločenský problém chápania homosexuality i boj so samým sebou priblížený cez osobnú spoveď hlavného hrdinu. Špongia od Hisae sledujúca osud ženy, ktorá padla na akési fiktívne dno, trpká výpoveď ľudského nešťastia i sila osudu a viery. Z vyššie uvedených príkladov je teda zrejmé, že tento „doslovný význam“ literárneho textu je naozaj dôležitý, a teda si oprávnene hovorí stredobod pozornosti vo všeobecnosti.

Na strane druhej, ak by „doslovný“ výklad literárneho textu vyjadroval do bodky a do písmena jeho pravý význam, rozdiel medzi umeleckým literárnym textom a iným jazykovým počinom by nebol viditeľný a samotné umenie by tak stratilo na rozmanitosti. Avšak stále sme iba na začiatku...

 

* pomocná primárna literatúra: kniha Teorie Literatury (kolektív autorov).