Utorok Máj 23

Somedays

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

ProLogue? : Môj svet je iný ako váš. Je krajší. Niekedy ani ten váš svet nie je zlý, niekedy.



1011   1010   0001



Tieto slová nie sú pre vaše uši. <Možno sú, možno nie sú, posúďte sami>



1101 1110 1010 1101



Tým, ktorý nás nechápu škodia duši.



1100 1101 0111



Tak sa pokúste pochopiť, že toto je z mojej duši.



0100



Žiaľ, nepíšem len to, čo chceli vaše uši.



1101 0001 1101 0001




I. časť – Kto ste?


Som kto som. Som ten, ktorý sleduje prázdne debaty v baroch s “kamošmi“. Nemám sa s nimi takmer o čom rozprávať. Rozprávajú samé kecy, vždy si dávam otázku, či nie je trápne ticho lepšie ako ich prázdne slová. Veď koľko z nich dnes číta knihy od takého Sapkowskeho, Remarquea či Londona a dá sa s ním porozprávať pokým ešte nemá náladu? Takýchto ľudí je málo. Exitov z tohto sveta je dosť. Škoda, že nemám odvahu potiahnuť nôž v tom pravom momente. Hral som sa s ním na žilách rúk aspoň stokrát. Ale na druhej strane som rád, že môžem stretnúť aj vás, ktorí máte v hlave niečo iné, ako sex a $. Nebyť vás myslel by som, že som sa stal bláznom. Teda dúfam, že ním nie som. Som iba taký malý godichion v tejto realite. Tak prečo sa mi zdá svet keď snívam reálnejší ako keď som hore? Bum, malá spúšť v mojej hlave, cvak, cvak. V našich hlavách sa pootočili kolieska nesprávnym smerom a potom už len smiech, poznáte to nie­? Ticho a potom príde ten krátky moment, ktorý spustí lavínu smiechu bez konca.

***

Keď som bol malý túžil som robiť tú druhú tvár spravodlivosti, ktorá je slepá. Na to aby som sa mohol tejto práci venovať naplno mi chýba pár vecí. Som totiž príliš zraniteľný. Mám totiž takú malú zraniteľnosť. Rodinu. Nebyť nej už by bolo pár zločincov na prechádzke s Vergíliom. Dúfam, že ste čítali Danteho alebo ste aspoň videli The Core. Toť kľúč k Dantovmu spoločníkovi. Všetko, čo tu je a je trochu divné má svoj zmysel. Len tak mimochodom myslíte si, že tie jednotky a nuly na začiatku nemajú žiadny význam? Alebo snáď, že to, čo dýchate je vzduch?

***

Z odstupom času som sa dozvedel, že som poznal chalana, ktorý skúšal všetky drogy od toluénu až po heroín. Nič by na tom nebolo. No mal len trinásť. Dôvod? Rodinné okolnosti vás donútia k všeličomu. Z toho mi začína byť v poslednom čase smutno. V hlave mu to urobilo riadny zmätok. Práve sa mi vynorili slová mojej triednej o ňom. Povedala mu do očí pred triedou, že má IQ húpacieho koníka. Tá bitch absolútne nevidela do jeho života a toto hovoriť nemala.

***

Pobil som sa jediný raz v živote a akurát s ním. Veľa šancí som nemal. Jeho údery boli až príliš presné. Dopadali mi s neomylnou presnosťou a silou na solar a do ramena. Moje údery boli oproti jeho len také slepé výstrely do tmy. To viete, na hodine by bolo vysvetľovať krv dosť obtiažne. Tak preto taká skrytá dohoda, že žiadne údery do tváre a do rozkroku (teda aspoň v niečom majú holky výhodu). Po desiatich minútach nepretržitých úderov z jednej aj druhej strany mi bolo dosť divné, že sa držím svojimi nohami na zemi. Nie práve najpevnejšie, ale predsa. Potom prišlo moje vykúpenie. Zazvonilo. Uznal som svoju porážku, bol to už vopred stratený boj Dávida s Goliášom. Na moje prekvapenie mi povedal, že toto od do mňa nečakal. Podal mi ruku a povedal, že som bol lepší. Myslel to žiaľ brutálne vážne. Odvtedy sa jeho pohľad na mňa zmenil. Nemal som to robiť a urobil som to. Odvtedy sa snažím ovládať svoje emócie.

***

Kto ste?




II. časť – Čo chcete?


Neviem, čo chcem ale viem, čo nechcem. Je mi jedno či si niekto moje slová číta alebo nie. Píšem pre seba a samozrejme preto aby som sa nezbláznil z tohto sveta.  Na druhej strane rozprávať sa o autorovej tvorbe s nejakou holkou je pre autora dosť príjemné. Hlavne keď má prst vo vašom pupku a klamať veľmi sa nedá. Krása života. Áno je, alebo, alebo aj nie? Snáď na mne niekto tento detektor lži vyskúša. Nechcem písať to, čo písali iní . Ja sám som iný a preto sa snažím písať ináč ako ostatní. Tieto slová nie sú určené pre tých, ktorí nič neurobili preto aby tieto slová dostali. Ak si ju dostal/a, zaslúžil/a si si ju. Nenávidím ľudí ktorým ide o princíp. Takýto ľudia nevedia toho veľa. S pokojným úsmevom na ich perách vám povedia o Glocku, že je to búchačka. No nezabili by ste ich? Glock predsa nie je len zbraň. Je to osobná záležitosť, ktorá vám urobí dieru do hlavy s priemerom 9mm. Keď sme už pri tom. Mám rád filmy. Z niektorých sa dokonca dá niečo naučiť. Iné musíte pozerať sami aby zanechali ten správny dojem. Minulý víkend som pozeral film, ktorý zanechal vo mne dosť dobrý dojem. Už len preto, že taký ešte nikto neurobil. Bol krásny a pritom tak smutný. Prečo tí ľudia tam z hora robia smutné filmy? Ja som dosť smutný aj bez nich.

***

Len tak z nudy skúste nadviazať s niekým rozhovor na tému, kto je váš obľúbený režisér, scenárista. Ak na vás divne nepozrie a odpovie tak si toho človeka vážte.

***

Keď som bol malý chalanisko robil som gentlemana. Nuž nemusel som sa ani trikrát diviť, že som sa stal predsedom triedy. Naštastie iba na základnej. Ja robím gentlemana z presvedčenia. Cítim to tak. Nasralo ma len to, že...to viete cez máj a jún som necvičil a mal som dva razy dejepis (milujem dejepis;) aj s chalanmi a s holkami po sebe. Tak keď bolo času padali aj také otázky kto je z chalanov najmilší a tak. Neviním holky za ich slová. Bolo to z tých malých nepodstatných detailov, čo robím očakávateľné. A robím to tak do dnes. Aj keď nočný klub by pár mojich zvykov zmenil.

***

Teda vy si myslíte, že také niečo ako nočný klub neexistuje a nikdy také niečo neexistovalo. Mhmm ešte stále si myslíte, že to, čo dýchate je vzduch?

***

Tak, čo chcete?




III. časť - Gaya


„Tisícky kilometrov, tisícky milimetrov , tisícky stratených slov“


Už dlho si to pár ľudí myslelo, ale kompetentní nechceli znepokojovať ľudstvo touto myšlienkou. Avšak ako väčšinou býva zvykom, pravda si nakoniec svoju pravú tvár zachová a uzrie svetlo sveta aj keď neskôr ako to v poslednom čase začína byť zvykom i nepísaným pravidlom.

***

Ráno som vstal s miernym pocitom šťasteny a predsa smutný, stratený. Aspoň som si zapamätal kde som a ako sa volám. Tak dnes môžem byť spokojný, pousmial som sa sám pre seba so štipkou irónie. Dal som si raňajšiu sprchu, ktorá mi ráno slúži na spojenie ducha s telom. Bez nej blúdim po izbe asi hodinu ako blúdiaci Holanďan. Vybral som si z chladničky cestoviny, špagety so syrom na ktorých bol papier s ručne napísaným odkazom „Cuor Di Leone nezabudni, že si vegetarián“. Táto veta mi hneď podala vysvetlenie na moju otázku prečo je v chladničke tak veľa mrazenej kukurice, hrachu a iného ovocia a zeleniny. Ale kto je do pekla ten Leon? Nevedel som, že som v noci s niekým spal s takýmto menom. Proste som si nevedel spomenúť. Všetko mi došlo až keď som sa pozrel na moju hruď do zrkadla. Aj napriek tomu som dostal zvláštnu chuť do raňajok, chuť ktorú tak často nemám. Ohrial som si v mikrovlnke moje raňajky na dvojke s odhadom na dve minúty. Počkal som na stoličke pokým som nepočul cink mikrovlnky. Pripomenulo mi to staré klasické Pavlove psy. Jedlo som si vybral a ľahol som si späť do postele.

***

Z postele som vydoloval ovládač. Hurá, už som si začal myslel, že si nespomeniem kde som ho dal. Tak som si môjho vzácneho zlodeja času zapol. Zbadal som v nej nejakého dosť nervózneho psychoša, ktorý strácal tlak krvi v hlave a čudne sa triasol. Začal som ho počúvať, veď nervózneho vedca si predsa nenechám ujsť, nie?

***

Frental vyšiel na pódium, celý sa triasol a znepokojene svetu vyhlásil „Gaya zomiera, máme už len 336 hodín života“. Na to rýchlo odišiel z pódia a bez ďalších odpovedí zmizol zadným východom kongresu. Všetci prítomní sa bez zbytočných otázok zdvihli a vypadli so svojimi maličkosťami do kelu, pretože Gaya sa ani inak slušne nazvať nedá, žiaľ to je jej výhoda a moja veľká smola, takto sa žiť už ďalej nedá, budúcnosť nie je biela, ale šedo bledá.
Potom, čo to dopovedal som si spomenul na jednu vetu z mladosti. Vetu života, ktorá hovorila, že raz príde deň keď Gaya umrie, aby mohla znovu žiť a naučiť nás milovať.

***

„Gayi puklo jej milované srdce pretože sa už nedokázala pozerať na nás, na ľudí , schopných všetkého a to bez žiadnej logiky konať veci šialené a nerozumné“

***

Pohľad na ešte živú Gayu mojimi smutnými hnedými očami :

Ľudia spanikárili, nastal chaos, anarchia. Ľudia si začali robiť čo chceli. Kto sa ešte neopil, spil sa do laty, kto ešte nezabil, zabil, kto... ale počkať, čo budú robiť vrahovia, ktorí toho majú za sebou veľa a vyskúšali i urobili toho vo svojom krátkom živote viac ako my, zabili.

***

Pohľad assasina:

Nightsnall: „Ako assasin, budem robiť to čo vždy, pretože milujem ten pocit strachu v očiach pred smrťou umierajúceho, pre mňa krásne pre iného smutné“.
Vtedy sa človeku vynorí celý obraz života pred očami, no dostatok času mu neostane pretože guľka asassinov sa nemýli a skonči s neomylnou presnosťou medzi očami.
Keď si o dva týždne príde Zem pre moju dušu tak sa jej vysmejem do tváre a zapálim si cigaretu. Po týchto slovách Nightsnall vytiahol zo svojho čierneho kabátu cigaretu a Glock, ktorý mi namieril do hlavy a spýtal sa ma: „Chceš zomrieť’? Odpovedal som kladne pretože som mal už dosť takéhoto života. Každý deň  bol pre  mňa novým. Niekedy  som si nepamätal ani svoje meno a aj preto som ho mal vytetované na hrudi.
„Dnes je krásny deň na smrť“, potiahol spúšť a bum. Nič som necítil, žiadne veľké máry, človek zväčša upadne do šoku a necíti bolesť. Umrel aby som mohol znova začať žiť a ...“

***

Krása života spočíva v tom, že ľudstvo nebolo pripravené na smrť, teda ako kto. Pár miliónov z nás ju aj tak čakalo. Hovorím o miliónoch z nás, ktorí sú pripravení na smrť v každej sekunde svojho života. Iróniou ostalo to, že si nás tá tenisová loptička v našej hlave hlave predsa nepodá a neskončí naše životy čistým esom, pred ktorým sa ujsť nedá. Bola to práve Gaya čo sa nás vzdala a berie si naše životy späť. Gaya sa nad do mnou zľutovala a dala mi ešte jednu šancu...

***

Vstala, otočila sa a ocitla sa na púšti. To bol môj život, skôr irónia. Gaya mi môj život chce aj v druhej šanci znovu vziať.  Toto je život?



IV. časť - Someday

"Prečo nič nie je jednoduché tak ako by mohlo byť
a prečo veci nejdú tak ako by mohli ísť?"

cdl



Slnko sa zobúdzalo. Jeho lúče jemne ohrievali moje telo. Jedna z vecí, ktorú sa oplatí milovať. Zrazu ku mne niekto po dunách púšte prichádzal. Je to naozaj alebo len ďalší z mojich preludov?

***

D' Longhorn: Kto ste, čo chcete? - spýtala sa ma táto čudná bytosť.

***

Cuor Di Leone: Slnko ma oslepovalo. Začalo mi to pripadať tak, akoby môj pohľad nebol tejto bytosti dnes naklonený.
"Som..."- no  neviem či sa môže nazvať niečo ako ja ľudskou bytosťou.
"...som človek a chcem ešte žiť" - tak prečo niekedy dokážem zo svojho života kúsok niekomu darovať a inokedy nie? Prečo keď sa pozriem do zrkadla nevidím seba, ale vidím iba trosku v ktorých očiach každú noc vidím to isté. Výkriky do tmy, slzy, beznádej , tiene a tváre strachu vracajúce sa mi každú noc i deň.
"Chcem žiť a okrem toho ďalších milión vecí" - nuž, ale nič z toho milióna sa mi nemôže splniť, keď budem kľudne ležať pár metrov pod zemou s krvou stuhnutou v žilách. Teda ak si zo mňa nikto nespraví nejakú zombie. Vôbec nejako špeciálne po takom živote netúžim. Nechcem sa pohybovať po mojej smrti malátnymi pohybmi v bytosti s IQ & EQ vlastnosťami opice. A to všetko namiesto sladkého spánku. Spánok je lepší. Dúfam, že ma spália istota je istota.

***

D' Longhorn:
"Ak tvoje želanie pôjde zo srdca, môžem Ti ho splniť" - ale aj ja chcem niečo od Teba (Môžem milovať človeka? Áno, mám túto bytosť rada. Tak prečo ju môžem milovať tak krátko. Prečo musím odísť?)

***

Cuor Di Leone:
"Urobím všetko preto aby sa mi dalo žiť a milovať tých, ktorí sú tak ďaleko a myšlienkovo tak blízko, tak blízko. Poznám ich a neviem o nich nič, ale to málo čo viem je celý ich život" - aj preto keď mi niekto povie, že ho nepoznám... milo sa v duchu pousmejem. Veď už len oči hovoria o nás veľmi veľa. A jej oči boli krásne a hovorili...

***

D' Longhorn:
"...Musíš ma pobozkať" - táto bytosť sa pozrela do mojich hnedých očí z ktorých cítiť smútok, žiaľ a trochu nenávisti. Hoci nenávisť je ako rakovina, ktorá sa do vás zažerie a nepustí tak táto nenávisť bola trochu iná. Bola smerovaná proti zákonom biológie a fyziky.

***

Cuor Di Leone:
Niečo ma na tejto bytosti priťahovalo, to sa musí uznať. D' Longhorn bola asi to najkrajšie dievča na svete, určite bola. Mala nádherné dlhé hnedé vlasy s farbou tej najsladšej čokolády o očiach nehovoriac. O tvaroch jej tela len ticho pomlčím, vedzte len toľko, že ma svojimi tvarmi dostala. Podišla som o pár krokov ďalej a pobozkala ju. Bozk trval asi najkratšie, aký som kedy dala...nádherne chladil moje rozpálené srdce ako omotané čiernou ružou s tŕňmi. Otvorila som oči, pozrela sa na krvavý mesiac a chcela takých bozkov ešte viac. Chcela, chcieť je pekná vlastnosť, ale iba chcieť nestačí.

***

D' Longhorn:
"Tvoje želanie je splnené. O svojej smrti rozhodneš kedy budeš chcieť Ty. Môžeš žiť deň alebo aj tisíc rokov, prechádzať tisíce krokov. Okrem toho Ti dávam tento strieborný prsteň, ktorý Ti môže splniť želanie aké budeš chcieť. Môže, ale keď sa tvoje srdce zmení  nemusí"

"Za tvoje želanie som musela zaplatiť životom, zbohom Cuor Di Leone...".

***

...        "Who was not remembered has never exist" (Lain)           ... in Memory to Rawan Abú Zejd (3,5y)
(Dostala omylom dve guľky do hlavy)

***

Po lícach mi začali tiecť tie najtrpkejšie slzy, aké mi kedy spadli z mojich smutných očí na zem. "Prečo spadli? - kruté okolnosti ma donútili, tak to už chodí."
Ostala som v noci sama. Nikde nebolo ani živej duše. Bolo mi zima, jediné čo ma hrialo i chladilo bol pocit v duši. Myslela som, že to čo ma stretlo bol iba sen..nebol..na krku som mala magický prsteň, ktorý mi mal spomienku na D' Longhorn  pripomínať naveky.




V. časť – My day


Chcete asi vedieť prečo som ju pobozkala, že? Cítim to tak. Okrem toho pre mňa je pohľad do očí a bozk viac ako niečo iné. Na svete nie je nič krajšie ako pohľad do očí osoby, ktorú milujete alebo vám na tej osobe záleží. Pohľad do očí je ako poľhlad do duše a duša je krásna, nie;)?

Začala som rozmýšľať čo chcem, aké želanie si mám želať. Každý žije pre nejakú vyššiu hodnotu. Niekto aby si vyjasnil filozofickú hodnotu života, iní majú cieľ zarobiť veľa prachov, mať veľa áut a iných nezmyslov. Nič z toho nemá zmysel, teda aspoň nie pre mňa. Môj životný cieľ je trochu iný. Nerobím si žiadne plány do ďalekej budúcnosti. Iba do blízkej, veď kto by si robil plány keby vedel, že odíde príliš skoro. Človek sa môže vyvarovať jednej blbej veci pred smrťou, že on ešte niečo nestihol. No teraz rozhodnem ja kedy chcem zomrieť. Všimli ste si, že keď niekto niečo chce tak to dosiahne? Ja áno, všetko je možné a teraz použijem citát Liny :"Všetko je možné aj keď málo pravdepodobné". Ja som videla už také vecí, ktoré sú nemožné. Po ich zhliadnutý som dostala dosť brutálny flash a nemusela som ani huliť šamana cez snežné bongo. Tak napríklad jednu  z nich prezradím. To viete cez leto jeden chalan hrával dosť streetball. Ten chalan streetball hrať nevie. Jediné, čo vie je dobre strieľať na kôš. To mi už hovorili viacerí. Niečo na tom bude, šťastie? Dobre teraz k veci. Hral sa zápas 3vs3. Zrazu priskákala futbalová lopta k tomu chalanovi. Kopol do nej v tom momente keď k nemu dopadala zo vzduchu. Prekopol celé ihrisko a či neskončila tá lopta presne v strede koša? Len podotknem, že na futbal nikdy nebol a nebude. Hlavne jeho brankárske umenie nemá chybu;). Každý reagoval inak. Niekoľko mojich kámov dostalo flash a pár len s údivom krútili hlavou, že to, čo práve videli nie je možné. Z toho vyplýva, že možné je všetko. Ale sú to veci pre ktoré sa vôbec oplatí žiť?
Láska. Možno jedna z málo vecí pre ktoré sa žiť oplatí. Zatiaľ som nikdy nikomu nepovedala do očí, že ich milujem. A prečo aj? Veď osobu ktorú milujem je ďaleko. Preto blúdim po púšti ako duch bez tela. Je to krásny pocit. Ste tu a predsa tu nie ste. Som tu, píšem a predsa tu nie som. Čo som? Možno tak snom. Hádajte kde som? S ňou. To je žiaľ iba krutá hra mojich želaní a snov. A možno nie je... Možno, že keď číta tieto slová je trochu so mnou. Pretože toto je malý kúsok zo mňa.

 

 

/),,,(\

Peter Chobor

( . , . )

Peter Frost

(,,)--(,,)

 

tarquiN

 

Upozornenie: Uverejnené texty neprešli jazykovou úpravou.