Nedeľa Jún 25

Hladné duše

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

- Slayerov zápisník, vek 25 r. 11-12.11.2005 -

KAPITOLA 1 ZAČIATOK

„Prečo som tým čím som?“ Kvôli hlúposti a strachu.

Ale ešte pred tým než napíšem túto kapitolu svojho života, chcem čitateľovi objasniť, prečo píšem tento zápisník. Ak by som len umrel na starobu, alebo by moju smrť zavinilo riziko povolania a nemal by som nástupcu, žiadam toho, kto sa dokázal dostať k tomuto zápisníku, nech nastúpi na moje miesto, alebo nech zoženie niekoho o kom si myslí, že by uniesol toto bremeno. To je zatiaľ jediná prosba na čitateľa. Teraz už môžem napísať ako to začalo.

Ako pätnásťročný sme ja a môj priateľ Vlado jedného dňa zazreli upíra. Nevedeli sme čo je zač, kým sa nestratilo akési dievča,ktoré sa potom našlo s dvoma dierkami na ramene.Vravela že si pamätá iba úder do hlavy. Stále sme okolo toho lesa chodili.Vlado hovoril, že hotam niečo ťahá.Polícia nevedela ani o zmiznutí, ani o tej osobe. Vlastne ani neviem prečo. Neboli sme si istý či je naozaj to, za čo ho pokladáme. Občas sme na to vymýšľalivtipy.Ale čím viac sme o tom premýšľali, tým viac sa nám to zdalo možné. Život išiel po časerovnako monotóne ako pred tým,ale stále som mal v srdci zvláštny strach. Pripomínalmi,že náš život sa točí okolo zla a treba s tým bojovať. Keď som pozeral telku čítal časopisy, videl som veľa násilia a ľudskej hlúposti. Raz večer som na to skúsil zabudnúť. Pozrel som sana ten les a zrazu som počul jeho smiech. Potom povedal. “Bojíš sa čo?“ Vtom sa z kmeňastromu vynorila ohyzdná hlava a v krčovitej grimase zase zanikla. Hrozne som sa zľakol. Z nosa mi tiekla krv a srdce mi bylo o život. Chytil som krížik, čo som mal na stole a vybeholsom z izby. Nasledujúce ráno som si na to spomínal len matne. Ale strach mi vydržal doobeda. Po čase som k nemu cítil nenávisť. Zašiel som za Vladom a povedal som mu čo viem.

Rozprávali sme o tom ako ho zničiť. Dlho sme plánovali a trénovali boj s upírom. Videli sme sa ako naozajstný lovci,ale keď som si spomenul ako vyzerala tá tvár na strome tak som radšej myslel na to, aké zbrane použijem.Zistili sme, že naše zbrane treba posvätiť.

Zašli sme za kňazom s prosbou o posvätenie nejakých nožov a križikov.Jeho sme nemuseli presviedčať,takže sme nemuseli ani vysvetľovať. Plánovali sme a mysleli na to, že takéto dobrodružstvo ešte nikto z našich rovesníkov nezažil. Dovtedy som veril,že upíri neekzistujú. Ako som hovoril, báli sme sa že na nás tiež zaútočí a trúfli sme si zničiť ho. Urobili sme si koly a vybrali sme sa do lesa. Triasli sme sa ako osiky, ale verili sme, že to dokážeme. Bola príjemná letná noc. My sme sa ale necítili príjemne. Boli sme napätí a báli sme sa. Myslel som na to, aký som bol hlúpy, že som sem šiel. Ale bol som odhodlaný to urobiť.Vtom čosi zašuchotalo medzi lístim.Niekto zasyčal. “Votrelci!“ Takmer na mňa zhodil konár. Zo stromu zoskočil divný chlap. Mal odporné dlhé tmavé vlasy, bielu pokožku,modré pery, dlhé očné zuby a hadie oči. Čo ma zaskočilo bolo zlato na každom prste. Keď uvidel krížik ktorý mal môj priateľ na sebe ako jedinú posvätenú vec zasyčal od zlosti. Vlado ho doň hodil v nádeji že mu ublíži. Upír sa vyhol krížiku a zaútočl naňho. Dal mu osudovú ranu. Prerazilmu srdce rukou. Dal si prsty k perám a miesto toho, aby ukázal ako mu chutí krv, naznačilmi aby som bol ticho. Potom povedal. “Pozri tu je tvoj priateľ, namiesto výťaztva získaldieru v hrudi a to len preto, že si moje obete myslia, že keď sú ľudia, sú všemocní.I ja som bol  obeťou, keď som sa stal upírom. Stal som sa múdrejším z najmúdrejších.

Všetkému som porozumel, preto ma nezastaví žiadný fagan ako si ty!“Nezľakol som sa.

Keď chcel zaútočiť i na mňa trafil som ho kolom rovno do srdca. Stihol ma ešte zraziť k zemi. Tiekli mi slzy a bol som zranený, ale bol som rád že je preč. Prisahal som nad priaťeľovým hrobom, že vymietim tu háveď. Začal som sa učiť strieľať a bojovať so starodávnymi zbraňami a tiež potrebné a učinné bojové umenia. Objednal som si množstvo odborných kníh. Desať rokov mi trvalo kým som pocítil, že som pripravený, ale do akcie nemôžem ísť sám. Zháňal som ľudí, ktorí dokážu bojovať akýmikoľvek zbraňami na nebezpečnú prácu. Prihlásili sa mi dvaja ľudia. Bývalá zlodejka a biochemik. Predstvil som sa im a oni tiež. Káždý mu svojsky povedal meno. Zlodejka sa volala Iva a chemik Michal. Nevyzeral, že by na tom bol s bojom dobre, ale mohol by sa hodiť. Snažil som sa mu to vyhovoriť, ale on sa nedal odbiť. "Som vedec, ale zato ovládam džudo a dobre strieľam". "Tak dobre,ale kým Vam poviem, akú prácu žiadate pozrite si tieto dokumenty". Prvý sa ozval chemik." To ich niekto naočkoval  rovno do krku "?Pozrel som sa na nich, zvážil som šok a povedal som.“ Bol by som rád keby áno, ale nie, uhryzol ich upír". "Jasné veliteľ Mickeymouse". Povedala posmešne Iva. Ukázalsom im ďalšie hošie fotky a nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť. V prvom rade sme sa každy ináč museli vyzbrojiť. Mám pod sebou pár firiem s počítačmi, takže pre mňa nebol problém kúpiť celý sklad s nábojmi a dať ho vysvätiť. Potom som vzal od Ivi jej katanu, nejaké trojzubcovité dýky a hviezdice a dal som ich tiež posvätiť. "Michal mi na otázku ohľadne zbraní odpovedal takto. "Ja som si naštudoval anatómiu upírov a vytvoril som látku s výstižným a zaujimavým názvom  čierna tekuila. Ak ich vo svojej blízkosti bude viac hodím sklennú šípku s tekuilou do jedného z nich. Látka okamžite zareáguje. Dotyčný upír vybuchne a pustí dávku plynu, ktorá ostatných zabije. To sú tieto ampulky s modrou tekutinou. A táto fľaštička s fialovou tekutinou nás vážený pri uhryznutí ochráni pred premenou. Ale ináč budem ako Spiderman z rukávou vystreľovať svätenú vodu. V malých šípkach.Stači mi vystrieť ruku a stlačiť si druhý klb ukazováka". Chápal som,že je dobre vyzbrojený, ale aj tak som mu vnútil kôl. Chcel som ich pozvať na večeru, ale Michal ma ešte stihol zaskočil otázkou ako vznikli upíri." Podľa toho čo zatiaľ viem je to asi takto. Existuje genetická choroba pri ktorej človeku vadí i slabé ultrafialové žiarenie a zdeformujú sa mu časti tváre ako i zuby. Vstredoveku sa ľudia postihnutí touto chorobou domnievali, že ak budú piť ľudskú krv vyliečia sa. Učili sa čiernu mágiu a ich gény ostali v ich potomkoch dodnes". Při večeri ešte preberali prácu. “Včera sa mnou prišiel jeden zvláštny chlapík. “Angličan. Vraj pochádza z jednej skrytej osady. Sú v hmle skrytí a izolovaní pred moderným svetom. Pre nich skazeným modernym svetom. Ich dedina je skôr legenda. Dlhé roky žili v pokoji, kým sa tam neusadilo zlo. Chránia sa ako vedia vedia, ale dosť často sa z jedného z nich nejaký vlkolak, netopier či upír nakŕmi. A preto sme tu my. Sme dosť silní na to aby sme im v tomjedení  zabránili. Dlho cestoval, aby sa spojil s nášou agentúrou.“ “Toto tu čo podnikáme je agentúra? “Skočil mu do reči Michal. A ako sa volá?“Fawkes popremýšľal a povedal. “Hladné duše. Tak sa volá. Ako som už hovoril. Vyhľadal ma, aby ma požiadal o pomoc. Tak to je na dnes všetko. Bude lepšie ak sa presťahujete do hlavného stanu. Zajtra vámpoviem viac.“ No počkať a čo peniaze?” Ozval sa zase Michal. Tá dedina vlastnila veľa zlata ktoré im zhabal upír čo sa tam presťahoval. Ak pomôžeme štedro nás odmenia. Ale môžete aj zomrieť, alebo aj horšie. No o tom až zajtra. ”Na druhý deň sme všetci vstali skoro. Začali sme preberať účinné zbrane. “Tu máte zoznam toho čo na nichplatí. “Sú to krížik, svätená voda, hostia, cesnak a posvätená guľka. Okrem tradičnýchzbraní fungujú, ako som už zistil od Michala i látky prispôsobené na ich anatómiu.

Vezmeme si tam vozidlo s nábojmi zbraňami a počítačmi, ale budeme ho musieť nechať pred hmlou. Tamojšie vplyvy by mohli počítače a elektroniku poškodiť. Spočiatku len budeme chrániť obyvaťeľov, aby sme zistili čo nás na hrade čaká. Sú tri typy upírov:
Potomkovia tých prvých budú mať zdeformované črty tváre,ich obeťe budú vyzerať, ako ľudia s tým rozdielom, že budú mať mrtvolnú farbu, obrovské netopiere s ľudskou postavou a okrem upírov aj vlkolaci. “Potom čo dohovoril sa ozval i Michal. “Ešte jednu pripomienku.“ Liek proti upírstvu učinkuje aj keď je z vás už plne vyvinutý upír.

Nemôžeme ale poskytnúť tento liek iným ľuďom okrem nás, pretože jeho výroba nedokáže pokryť veľký počet obetí.“ Dnes ešte nevyrážame, ale zbaľte si veci, ak by sme museli nečakane odísť. Takto sa teda zrodil tím na zabíjanie upírov.



DENNÍK IVY ARZÉNOVEJ VEK 28R. 12.11.2004

Niesom na takéto detinské veci zvyknutá,ale budem si zapisovať denník. Potom ako sme odišli z večere som si vzala veci a presťahovala na základňu. Do tašky som si zbalila zbrane, fotku rodiny a osobné veci. Do auta som si zbalila svoje zlodejské nástroje. Fawkes ma ubezpečil, že má niečo podobné na základni, ale na toto som zvyknutá. Omylom som vybrala šperk zo svojej poslednej lúpeže. Ak by sa niečo stalo toto by ma mohlo zabezpečiť. Ak by Fawkes a Mišo zomreli utečiem z tej diery zničím to tam a utečiem niekde do Afriky. Neviem či je to dobrý nápad. Mala som to predať a užívať si život a nie vblúdiť do nejakej antipekelnej jednotky. Ale Miša v tom nemôžem nechať sama, je to môj priateľ. Ale ak sa ma nejaká upírska potvora pokúsi uhryznúť, prisahám že jej do úst napchám toľko cesnaku že z nej budú lietať iskry. Zo strachom v srdci zatiaľ končím s písaním.



ZÁPISNÍK MICHAELA NOIRA VEK 22 R. 12.11.2004

Nebojím sa smrti, desí ma však pomyslenie, že tu nechám Ivanu samú. Ona o tom nevie,ale je to moja nevlastná sestra. Dúfam že ak sa mi niečo stane nájde tento denník. E-mailom som upovedomil pár ľudí kde budem, ako mi prikázal Fawkes. Keby sa niečo prihodilo, aby ma polícia nehľadala. Ani si neviem vysvetliť, ako rýchlo nás Fawkes presvedčil. Je to len pár hodín a už sa chystáme na nebespečnú misiu. Aspoň že je to pre dobrú vec. Dúfam,že sa nikto z nás nezmení na nejakú potvoru. Fuj! Akoby ma obliala ľadová voda, už pri pomyslení na niečo také. Minulú noc sa mi sníval strašný sen. Bol som vo svojej izbe a zrazu zhaslo svetlo. Na chodbe sa rozbila nejaká váza. Nepoznal som to tam. Na zemi ležal nejaký muž a pri ňom akási žena. Prišiel som k nim. Otočila sa a vyzerala ako Ivana, ale mala červené oči a bledú pokožku. Po brade jej stekala krv a na zemi som ležal ja s krvavým hrdlom. Zatiaľ končím s písaním.



SLAYEROV ZÁPISNÍK VEK 25 R.13.11.2005

Dnes sme sa naraňajkovali na základni. Nechcel som sa veľmi často objavovať v blízkom hoteli v ktorom sme boli včera. Ivine správanie bolo zvláštne. Keď som sa spýtal na rodinu odyšla naštvaná akoby som ju tým urazil. Aj Mišo čosi skríval, ale ubezpečil ma, že ich nikto nebude hľadať. Čoskoro sa vydáme na cestu a mňa zviera očakávanie niečoho na čo nebudem nikdy pripravený. Je to ako tréma pred divadlom. A tréma nieje nikdy dobrá. Včera v noci som mal nočnú moru. Bol to zvuk stredovekej dediny. Akési dievča. “Pohni sa Dean! Vieš že to na ulici nieje bespečné. Dean...Dean...Pomóc!“ A potom som mal chuť niekoho roztrhať. Spaľoval ma hlad.Zobudil som sa na posteli a z Mišovej izby som počul krik. Idem pripraviť veci na odlet. Do Anglicka pôjdeme súkromným lietadlom. Až do zajtra končím s písaním.

 

Upozornenie: Uverejnené texty neprešli jazykovou úpravou.