Nedeľa Apr 30

Pretty Guardian Sailor Moon

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Príjemné sobotňajšie predpoludnie na jednom z bratislavských predmestí. Rozľahlá budova SÚZY a jej väčšia premietacia sála, v ktorej sa zasa raz zhromaždili čudesné indivíduá, ochotné stráviť horúci letný deň v ponurom šere a opájať sa sledovaním anime. Za mikrofónom Saint, známy to milovník japonských animovaných klasík, ktorý krátkymi príhovormi uvádza jednotlivé body programu a ktorému v tejto chvíli na perách pohráva podozrivý úsmev.

„A teraz si premietneme Sailor Moon Live Action Show,“ vraví s očividným pobavením. „Je to živá verzia seriálu Sailor Moon, ktorý zrejme všetci poznáte... ale prosím, pripravte sa – toto je naozaj INÉ KAFE...“

Záhadné prehlásenie dokonale vybičuje zvedavosť prítomných vytrvalcov. Oči svetielkujúce v prítmí kinosály sa rozširujú a tmavnú napätím, kým na premietacom plátne medzitým ožívajú prvé výjavy kuriózneho diela...

Službokonajúca recepčná v šoku poskočí do výšky dva metre päťdesiat, keď v poloprázdnej budove odrazu zahrmia salvy ohlušujúceho rehotu. V sále v tom čase vládne pandemónium, ľudia padajú pod stoličky zvíjajúc sa v kŕčoch a plačú od smiechu, ich bránice sa zborovo podrobujú zdravej masáži. Až keď odznie posledný tón záverečnej zvučky pilotného dielu živej verzie Sailor Moon, začne bujná veselosť pomaly tíchnuť a do priebehu premietania sa vracia aký-taký poriadok.

x      x      x


O pol roka na to si jedna účastníčka tejto pamätnej udalosti neveriacky číta anime recenzie.

„Je to možné? Tá príšernosť Pretty Guardian Sailor Moon tu má opäť pozitívne ohlasy... nemajú tí ľudia oči? Videli ten istý seriál, ako ja?“

Pohodlne zabúdajúc na to, že zo seriálu pozná v skutočnosti iba jedinú časť, účastníčka krúti hlavou a s ťažkými vzdychmi nad zvráteným vkusom niektorých ľudí, znechutene vypína internet.

x     x     x


Môže to byť prekvapujúce, ale Pretty Guardian Sailor Moon – skrátene PGSM - je napriek všetkému dôstojnou nástupkyňou svojich dvoch predchodkýň, mangy autorky Takeuchi Naoko a 200-dielnej anime Bishōjo Senshi Sailor Moon z dielne Toei Animation. Hoci spočiatku budí dojem, že je určená len povahám, ktoré znesú naozaj všetko...

Dej príbehu sa v najhrubších rysoch zhoduje s priebehom predchádzajúcich dvoch verzií.

 V starej banskej šachte, hlboko v podzemí, sa ukrýva démonická kráľovná Beryl. Sprevádzaná vernými pobočníkmi, generálmi štyroch okrajov sveta shi-tennō a hordami démonických bytostí yōma, napáda ľudské obete a pripravuje ich o energiu, aby získanú silu použila k ovládnutiu sveta. Pritom sa však dopustí neodpustiteľnej strategickej chyby. Namiesto toho, aby svoju centrálu umiestnila niekam do paraguajskej džungle alebo doprostred saharskej púšte, kde by nik nemal možnosť prekaziť jej ambiciózne plány, Beryl si za svoje pôsobisko neuvážene zvolí japonské Tōkyō. A to nie nejaký zapadákov na okraji tejto obrovskej metropoly, ale priamy stred mesta – štvrť Azabu Jūban.

Chyba, veľká chyba, drahá Beryl! Práve Azabu si mala obísť širokým oblúkom!

Päť protivníčok z tvojej dávnej minulosti, ktoré sú schopné zlomiť tvoju moc a zadupať ťa do prachu, sa totiž znova zrodilo na Zemi, aby vstúpilo do boja s tebou – a celá táto pätica čírou náhodou býva akurát v okolí uvedenej mestskej časti, ktorá sa rozkladá v tieni Tókijskej Veže.

Pravda, tajomné mladé bojovníčky, Sailor Senshi, zatiaľ netušia nič o svojom osudovom predurčení. Len jediná z nich, trúfalá a samotárska Sailor V, sa už vnútorne prebudila, obliekla si svoju typickú námornícku uniformu a začala aktívne zápasiť s netvormi, ktorých zlá vládkyňa podzemia noc čo noc vysiela do ulíc hlavného mesta. Ostatné ešte žijú normálne dievčenské životy. Venujú sa štúdiu, rojčia o láske chlapcov, alebo zastávajú rituálne funkcie v miestnej šintoistickej svätyni – bez obáv o tom, že by táto dokonalá idyla mala niekedy skončiť.

Až raz, cestou do školy, padne školáčke Tsukino Usagi z čistého a bezoblačného neba na hlavu malá čierna mačka...

Pekné, že áno? Všetko ako za starých dobrých čias – len kresbu nahradili výkony živých hercov a skutočné prostredie Tokia.

Obstojí však táto nová inkarnácia príbehu o Sailor Moon v porovnaní so svojou staršou, známejšou „sestrou“?

Najprv to tak veru nevyzerá. Fanúšika, ktorý má ešte v čerstvej pamäti legendárne anime a teší sa na to, ako pred jeho očami do života vstúpia jeho obľúbené hrdinky Usagi, Ami, Rei, Makoto a Minako, dokonca v prvých okamihoch môžu vážne obchádzať mdloby....

PGSM má očividne strašne nízky rozpočet – tučnému americkému dieťaťu by to stačilo asi tak na dva hamburgery. Tomu zodpovedajú dosť lacné počítačové triky, veľmi čudné kostýmy a nízky počet settingov, v ktorých sa dej odohráva (namojveru, keď sa postavy po štyristý raz naháňajú, alebo bijú v rovnakej budove, máte chuť trieskať si hlavu o stenu). Seriálom sa okrem toho propagoval predaj detských hračiek, takže z každej scény sa okato vyškiera kopa odporne ružových, prevažne plastikových serepetičiek. Čo by až tak nevadilo – keby autori niektoré z tých pastelovo zafarbených rároh nevydávali za nebezpečné zbrane, alebo za drahocennosti mimoriadnej ceny. Je naozaj do popuku, keď Sailor Moon poráža krvilačného démona za pomoci silikónovej hrkálky, alebo keď sa Tuxedo Kamen a Sailor Venus naťahujú o „vzácny klenot“, zo vzhľadu ktorého by sa vysmiala aj čínska napodobenina jabloneckej bižutérie....  

 Naviac, prehnaná lacnota sa podpísala aj na niektorých známych postavách dielka. Spomínala som, že Luna a Artemis, mačací pomocníci Sailor Senshi, sú v PGSM stvárňované dvoma plyšákmi? Veru tak – hoci ich tvorcovia seriálu čas od času animujú za pomoci CGI, tieto dve mačky väčšinu deja strávia v podobe bábik, pohyby ktorých zabezpečujú „dobre“ ukryté silonové motúziky.

A samozrejme, nemôžme opomenúť slávne „balet-fu“. Presnejšie, bojové scény, ktoré tu majú spočiatku takú nízku úroveň, že by prerazili aj dno Mariánskej priekopy. Všetky prebiehajú podobným spôsobom: hrdinku napadne krvilačný démon. Ohrozenú Senshi však ani nenapadne použiť na svoju obranu niečo praktické, napríklad facky, kopance alebo aspoň nejaké efektné nadprirodzené sily. Namiesto toho urobí tri krasokorčuliarske piruety a lá Sabovčík, predvedie pred protivníkom nejakú spotvoreninu Labutieho Jazera a démon sa so škrekotom rozplynie... nie, žiaľ, toto som si nevymyslela.

Apropos démoni. Ich groteskný dizajn, štruktúra a farby vyvolávajú podozrenie, že si autori seriálu pri navrhovaní ich podoby šnupli niečo riadne silné...

Prirátajte k tomu fakt, že PGSM pokrýva svojím dejom iba prvý oddiel mangy a len úvodnú sériu anime, takže sa v ňom nikdy nezjavia božské „Vonkajšie Senshi“ a fanúšikom je tak odopretý zamilovaný yuri párik Haruka a Michiru, všemocná a múdra Setsuna či tragická Hotaru – a nutne si musíte pomyslieť, že živá forma Sailor Moon už nemohla dopadnúť katastrofálnejšie.

A predsa – existuje množstvo zarytých „moonistov“, pre ktorých je práve toto najmilovanejšia a najlepšia verzia ich obľúbeného eposu, údajne ďaleko lepšia než rovnomenná anime. Prečo? Ponúka PGSM niečo, čo by predchádzajúce dve diela neobsahovali?

Áno, ponúka. Prekvapujúco silnou stránkou PGSM sú zobrazené ľudské vzťahy.

Je to zvláštne, ale manga a v ešte väčšej miere anime zarážajúco rýchlo odbili do autu mnohé zaujímavé aspekty civilných identít svojich mladých hrdiniek. Priateľstvo medzi jednotlivými Senshi? Od začiatku pevné a bez problémov. Láska Usagi a Mamorua? Sladká idylka. Osobné problémy dievčat? V mange iba naznačené, v anime v podstate nikdy nespomenuté. Spôsob, akým sa premena dievčat na senshi a ich zápas s démonmi dotýka ich bezprostredného okolia a ich priateľov? Opäť čosi, čo manga rozobrala len letmo a anime prešla mlčaním...

 A práve do tohto vákua šikovne vstúpilo PGSM, aby ho veľmi uspokojivo vyplnilo.

Témy lásky, priateľstva, neistoty hlavných hrdiniek zoči-voči ich mystickým schopnostiam, otázka minulých životov stojacich proti životom súčasným – to všetko v plnej kráse vynikne až tu, lebo len tu tieto veci obklopuje konflikt.

Priateľstvo hlavných hrdiniek voči sebe navzájom v PGSM nie je niečím, čo vznikne v prvých dieloch a potom trvá nemenné až do konca. Dievčatá musia svoje priateľstvo prácne budovať – pričom ich vzájomné spojenie neraz stojí na okraji zániku. O to viac si však vychutnáte momenty, keď Senshi odsunú nabok svoje odlišnosti a čelia nebezpečenstvám spoločne.

Podobne láska Usagi a Mamorua musí počas deja seriálu prejsť mnohými úskaliami. Už to nie je len zmes rôznych nedorozumení, čo rozdeľuje oboch milencov. Mamoru je v tejto verzii zasnúbený so starším dievčaťom, pasie po ňom aj samotná kráľovná Beryl – a aby toho nebolo málo, jeho city k Usagi sa ukážu byť pre svet rovnakou hrozbou ako Beryline intrigy.... je naozaj zaujímavé sledovať, ako náš ústredný párik PGSM z týchto peripetií vykorčuľuje.

Ani ostatné senshi neobišli nasucho. Seriál každej z nich pridelil množstvo času na ich osobné príbehy, ktoré anime opomenula. A tak konečne môžeme spoznať, čo naše mladé hrdinky najviac trápi vo chvíľach, keď ich nezamestnáva zápas s démonickými tvormi.

Až počas PGSM vidíme, aká izolovaná je Ami vďaka svojej čudáckej genialite od svojich rovesníkov a ako smädne prahne po priateľstve. Len tu je rozobratý konflikt Rei s jej otcom a jej zarytá nenávisť k mužom, alebo osirotenosť Makoto a jej presvedčenie, že musí do konca života zostať sama. Autori si naviac v súvislosti s mladými senshi pripravili niekoľko prekvapení, nových zápletiek a zaujímavých dejových zvratov....

Asi najzaujímavejšia zmena sa týka charakteru a osudu Minako. Táto postava sa len úplne okrajovo podobá na svoj bláznivý a márnivý protipól z anime – v PGSM je to osoba skôr vážna, ktorá pred svojimi spolubojovníčkami skrýva strašné tajomstvo. Scenáristka príbehu ju okrem toho obdarila úspechom, o ktorom mohla Minako z ostatných verzií len snívať – spravila ju popovým idolom. To všetko z dôvodov, ktoré sa veľmi efektne odhalili na samom konci celej ságy... neobávajte sa však, že vám táto „nová Minako“ bude cudzia a že v nej nespoznáte svoju obľúbenú darebácku krásku.

Autori PGSM sa totiž zároveň rozhodli oživiť jeden aspekt Sailor Moon, ktorý by ste našli len v mange – komickú rivalitu a žabomyšie hádky medzi Minako a Rei. A práve v nich zažiaria obvyklé zlomyseľné vtipy a kanadské žartíky, ktorými je Minako známa. Mimoriadne humorne pri tom tiež vynikne aj ctižiadosť a súťaživosť našej Sailor Venus (samozrejme, tvrdohlavá Rei nezostane svojej súperke nič dlžná). Rei a Minako na stránkach mangy týmito naťahovačkami maskovali svoju vzájomnú náklonnosť a žeravú citovú príťažlivosť – a PGSM túto črtu eposu o Sailor Moon preberá v ešte vypuklejšej forme. Fanúšikom yuri oplakávajúcim stratu Haruky a Michiru nech je preto útechou fakt, že si na svoje prídu aspoň prostredníctvom Marsu a Venuše.

 

 

 

A ak sa niekomu dej PGSM zdá stále ešte málo „šťavnatý“, máme tu pre neho ďalšie priehrštie bonusov.

Napríklad Ami má v PGSM vlastný „Dark Mercury Arc“ – potom, čo je unesená Beryliným generálom Kunzitom a podstúpi dôkladný výmaz mozgu, Ami sa na istý čas obráti proti svojim priateľkám a ako „Temný Merkúr“ sa stáva ich najnebezpečnejšou protivníčkou.

Vývojom prešla i Luna, ktorá sa v seriáli po svojom plyšovom debute premenila na malé a drzé ľudské dievča (nezalamujte rukami, časť, v ktorej sa to stane, je vďaka tomu neuveriteľne vtipná). Podobne sa v seriáli pútavých nových inkarnácií dočkali Usagina priateľka Naru, Ikuko a Shingo, členovia Usaginej rodiny a Furuhata Motoki, sympatický zamestnanec Crownu, neoficiálnej „centrály“ Sailor Senshi (v anime to bola videoherňa, tu v PGSM už ide o karaoke bar). Prekvapujúco veľa pozornosti sa dostalo i štyrom generálom shi-tennō a samotnej Beryl, ktorí sú v PGSM zrejme po prvý raz dôkladne individualizovaní.

 Nesmieme však zabudnúť ani na predstaviteľky piatich „Vnútorných senshi“, ktoré  sa tu celkom pekne predviedli (hoci pre každú z nich bola úloha senshi debutom).

Hlavnú hrdinku PGSM, našu dobrú známu Tsukino Usagi, si zahrala sympatická Tókijčanka Sawai Miyū. Priamo v prvej časti seriálu sa síce nevyznamenala (a pravdu povediac, ani nemohla, režiséri tam vtedy od hercov chceli naozaj absurdné veci), čochvíľa však veľmi hladko vkĺzla do roly ľahkomyseľnej Usagi a hrdinskej Sailor Moon, aby sa s každou časťou viac a viac zlepšovala. Portrét Usagi v PGSM vychádza skôr z pôvodnej mangy Naoko Takeuchi, než z rovnomennej anime, takže Usagi je tu mnohokrát rozumnejšia, odvážnejšia a menej uplakaná než jej animovaný protipól, ale zároveň zostáva dosť excentrická a uletená na to, aby sme si ju stále vedeli priradiť k svojej obľúbenej copatej záškoláčke. A Miyū dáva tejto postave realistickú, uveriteľnú tvár. Okrem toho výborne stvárňuje aj Sailor Moon (čas od času sa dá pohodlne zabudnúť na to, že v skutočnosti nie je blondínou a že má na sebe len divný kostým) a princeznú Serenity, ktorá je tu v PGSM poňatá ináč, ako v doterajších verziách. Kým v anime a mange bola Serenity postavou kladnou, tu už nadobúda postavenie ľahšej záporáčky – Usagi tak musí vzdorovať nielen hrozbe od Beryl, ale aj vlastným vnútorným démonom z ďalekej minulosti...

Hama Chisaki (alias Rika Izumi) je usmievavá dievčina z Kyōta, ktorej v deji PGSM pripadla úloha inteligentnej Mizuno Ami. Ami v jej podaní je naozaj veľmi roztomilá, trochu plachá a introvertná, ideálne stvorenie zodpovedajúce dokonale jej obrazu z anime... akonáhle však nastúpi už zmienený „Dark Mercury Arc“, tak sa Chisaki perfektne vtelí do podoby agresívnej, trúfalej a divokej bitkárky – človek takmer neuverí, že ide o rovnakú herečku. Klobúk dolu, dievča!

Ak boli Sawai Miyū a Hama Chisaki vo svojich rolách dobré, tak Kitagawa Keiko, rodáčka z Kóbe, sa tej svojej zhostila priam s bravúrou. Táto predstaviteľka prchkej a tvrdohlavej Hino Rei, plamennej Sailor Mars, je v osobnom živote osobou veľmi príjemnou, usmievavou a vyrovnanou – v úlohe Rei si však priam vychutnáva búrlivú povahu tejto senshi s jej príznačným frflaním, zaťatosťou, výbuchmi hnevu a neustálymi škriepkami, ale aj s jej tajným súcitom, lojalitou a hlbokou oddanosťou svojim priateľkám. Portrét Rei je vďaka tomu v PGSM rovnako tak zábavný, ako aj dojímavý a poľahky si získa sympatie divákov (opäť musím spomenúť humorné naťahovačky medzi Minako a Rei, ktoré sú jedným z pomyselných vrcholov seriálu). Keiko je okrem toho naozaj výbornou herečkou, ktorej to pred kamerou svedčí a ktorá poľahky ovládne každú scénu, v akej sa ocitne – o jej schopnostiach svedčí aj fakt, že práve úloha Rei odštartovala u Keiko úspešnú a plodnú hereckú kariéru.

Veľmi dobre stvárnenej role Rei však v PGSM tesne dýcha na krk Azama Myū so svojím portrétom skromnej a rozvážnej Kino Makoto. Ako to trefne zadefinovali americkí fanúšikovia seriálu, „Azama Myū nehrá Makoto, Azama Myū JE Makoto“. Veru, táto vysoká stoická dievčina z Okinawy je takmer dokonalým stelesnením krásy, sily, jemnej a starostlivej, ale tiež odvážnej povahy a osamelosti, ktorá je pre Makoto typická – autori PGSM si nemohli vybrať do tejto úlohy lepšiu predstaviteľku, ani keby zo stránok mangy vystrihli a oživili pôvodnú „hromovú“ senshi. Jej príbeh v deji seriálu je tiež nadovšetko zaujímavý. Prezradím len, že toto je prvá verzia Sailor Moon, v priebehu ktorej Makoto (notorická svojimi ľúbostnými peripetiami) poznáva a získava skutočnú lásku....

Komatsu Ayaka, pochádzajúca zo severu Japonska, z prefektúry Iwate, to mala so svojou úlohou zrejme najťažšie – keďže kvôli zmenám v príbehu samotnom jej postava nepripomína tú Aino Minako, na akú sme zvyknutí z anime. Napriek tomu však pred kamerou podáva veľmi uspokojivý výkon. Ako Venuša je drsnou, tvrdou a hrdou veliteľkou senshi, ktorá si z tajomných dôvodov zachováva odstup od svojich spoločníčok, kým Minako dáva prekvapujúco serióznu, ba až trochu melancholickú podobu. Najvážnejšie a najdojímavejšie scény v seriáli tak pripadajú práve na ňu. Drobné vtipy, ktoré si i táto Minako strúha zo svojho kocúra Artemisa, skrz-naskrz nevážny pracovný vzťah Minako s jej zamestnávateľom, alebo jej zábavne bláznivá ctižiadostivosť a ľahká samoľúbosť nám ale napovedajú, že naša obľúbená streštená Venuša z deja PGSM nezmizla – to len jej typické črty a čertovské kúsky trocha ustúpili do pozadia.

Okrem výborných predstaviteliek piatich senshi sa PGSM môže ešte pochváliť najkrajším Tuxedo Kamenom, aký kedy chodil po zemskom povrchu. Shibue Jōji, ktorému pripadla úloha Usaginho vyvoleného, Chibu Mamorua, je totiž naozaj MIMORIADNE fešný – človek sa vôbec nediví, že Usagi pri ňom mäknú kolená...

Novú postavičku, ktorú pre seriál napísala samotná Takeuchi Naoko, Sailor Lunu (teda vlastne mačku Lunu po jej premene do ľudskej podoby), s neuveriteľným sebavedomím a prehľadom odohrala mladá herecká hviezdička Koike Rina (je až zarážajúce, ako dobre sa tejto roly zmocnila napriek svojmu nízkemu veku). Ani plyšová Luna však neobišla naprázdno – dabuje ju vynikajúca Han Keiko, Lunin „hlas“ z pôvodnej anime.

Nakoniec je ešte potrebné spomenúť aj nejakých zástupcov druhej strany. Výrazne spomedzi nich vyčnievajú Sugimoto Aya, známa japonská herečka (zlá kráľovná Beryl), a mladá modelka Alisa Yuriko Durbrow (Kuroki Mio, Berylino nemenej zvrátené ľudské alter ego), ktoré si tu dokonale užívajú mučenie našich mladých senshi a rozvrat sveta...

Tak čo poviete? To PGSM sa nakoniec dá bez úhony prežiť. Okrem toho, úvodné chybičky seriálu po chvíli začnete prehliadať, alebo ich akceptujete ako normálnu súčasť nového sveta Sailor Moon. Rýchlo si napríklad zvyknete na plyšovú Lunu, vzhľad ktorej sa vlastne v seriáli dá ospravedlniť (japonské školáčky so sebou zriedkakedy nosia živé mačky, ale zato štyridsaťkilového plyšáka, toho si v pohode vezmú aj na dlhý zahraničný výlet). Postupne vám prestanú vadiť aj čudné kostýmy, divné počítačové efekty a farbisté obludy, ktoré po tókijských uliciach prenasledujú naše hrdinky. Koniec - koncov, kto sa v tom trochu vyzná, musí vedieť, že podobné CGI triky a monštrá (zvané „kaiju“) sú typickým prvkom objavujúcim sa vo všetkých dielach žánru tokusatsu (trikových seriálov) a žánru sentai (príbehov „maskovaných hrdinov“), pod ktoré Sailor Moon spadá. Na plastikovú ružovú bižutériu a silikónové zbrane, alebo na jednu nadužívanú kancelársku budovu si síce nezvyknete, ale našťastie, PGSM na nich nebazíruje – keď jeho dej na konci povážlivo zhustne a stemnie, možno celkom zabudnete, že tam vôbec tieto veci boli. Po časti 16 živej verzie Sailor Moon naviac došlo k zmene režiséra, čo znamená, že žalostné „balet-fu“ sa začne konečne podobať na naozajstné bojové scény a že Sailor V prestane pobehovať po Tókiu s rukami rozpaženými, akoby bola vzlietajúcim lietadlom.

Stojí teda nová, živá inkarnácia Sailor Moon za pokus? Myslím si, že rozhodne áno. Vyžaduje si síce viac trpezlivosti, než jej kreslené predlohy, ale nakoniec zanechá v človeku príjemný pocit pobavenia, rozosmeje ho svojím absurdným humorom, ba možno ho aj trochu dojme....a taký je predsa od začiatku cieľ tohto dielka.


Názov: Bishōjo Senshi Sailor Moon
Autor: Takeuchi Naoko
Japonský názov: - Režia: -
Alternatívny názov: Pretty Guardian Sailor Moon
Hudba: -
Kategória: Seriál
Scenár: -
Dĺžka: 50 epizód
Žaner: Mahō shōjo, Sentai, Romantika
Dátum vydania:
2004
Štúdio: Toei