Nedeľa Apr 30

Tiger a Drak

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Jien. Čínsky meč. Váhou najľahšia, na dokonalé zvládnutie najťažšia z čínskych zbraní. Číňania ho volajú kráľom zbraní a veria (podobne ako Japonci o katane), že ako jediná zbraň má dušu. V starej Číne ho mohli nosiť a používať len dvorania a učenci, odtiaľ i meno „zbraň učencov“. Jien má dve ostria, hrot a na rúčku sa pripevňuje strapec (sui), ktorý umožňuje kráľa zbraní vyvážene otáčať.

Prečo taký dlhý úvod? Hlavným hrdinom Tigra a Draka je totiž jien Zelený osud.
Ang Lee si splnil svoj detský sen a natočil, podľa jeho vlastných slov, „film o Číne, aká nikdy neexistovala“. Na pomoc si zobral štvrtú časť pentalógie hrdinských eposov čínskeho spisovateľa Wang Du Lu a pretavil ju do niečoho, čo je omnoho viac než obyčajný film.
Na prvý pohľad je Tiger a Drak typickým predstaviteľom čínskeho wu-xia žánru, ktorý zažíval svoj rozmach v čínskej kinematografii sedemdesiatych rokov a i keď záujem oň neupadol ani po jeho zlatej ére, triumfálne sa vrátil a na Západe presadil až vďaka vysokorozpočtovým snímkom ako Hrdina, Klan lietajúcich dýk či práve recenzovaný Tiger a Drak.

Zdanie žánrového zaradenia však klame. I keď sa v ňom vyskytujú „wire – fu“ súboje, pri ktorých sú protagonisti zavesení na dômyselných zariadeniach, ktoré im pomocou sústavy drôtov umožňujú vo filme lietať, tieto súboje nie sú len prostriedkom naplnenia prvkov žánru. Pokiaľ ste ešte pred ´89 mali tú česť zhliadnuť niektorú z hongkonských wu-xia mlátičiek, isto ste si všimli že v nich nejde o nič iné než efektné súboje s plytkým príbehom a vatou, pomáhajúcou scenáristovi preniesť súboj postáv z jednej scény do druhej. Naproti tomu v Tigrovi a Drakovi je práve každý súboj tým, čo diváka prenáša k scénam pre príbeh a postavy omnoho dôležitejším, než oku lahodiace súboje v choreografii Yuen Wo Pinga. Ang Lee môže preto bez problémov rozohrať na tomto wu-xia pozadí pravú romantickú drámu s ľahkým nádychom fantastična a mystiky v spojení s tradičnou čínskou filozofiou. Z tej tu nájdeme podobne ako v Hrdinovi oba hlavné smery – taoizmus i konfucianizmus. Na rozdiel od Hrdinu, kde sú tieto postavené do kontrastu (Zlomený meč ako taoista verzus kráľ ako konfucianista), v Tigrovi a Drakovi spolu harmonicky koexistujú.

Taoistický majster meča Li Mu Bai z kláštora Wu Dang (tento kláštor je najznámejším taoistickým kláštorom v celej Číne a v oblasti bojových umení z neho pochádzali najlepší šermiari, pretože zbraňou taoistických učencov bol práve meč) sa cestou do Pekingu zastaví u svojej známej  Yu Shu Lien, aby ju požiadal o odovzdanie svojho legendárneho meča menom Zelený osud pánovi Te. Meč je však krátko po doručení ukradnutý neznámym, ale veľmi schopným maskovaným zlodejom. Shu Lien a Li Mu Bai zakrátko zlodeja vypátrajú – je ním dcéra guvernéra Yu. Okrem toho tiež zistia, že v Pekingu sa usalašila obávaná vrahyňa Nefritová Líška, ktorá má na svedomí i Li Mu Baiovho učiteľa. Nefritová Líška je učiteľkou mladej Yen Yu, ktorú onedlho čaká rodičmi dohodnutá svadba so synom významnej rodiny. Yen však nosí v srdci niekoho iného a preto uteká z Pekingu spolu so Zeleným osudom. Osudová naháňačka za legendárnym mečom a záchranou jednej tvrdohlavej dievčiny začína...

Máloktorý film sa tak vyhral s profilovaním postáv ako práve Tiger a Drak. V podstate celú prvú tretinu filmu len sledujeme postavy pri rozhovoroch a v niekoľkých bojových scénach. Ang Lee nám týmto spôsobom postavy nielen predstaví, ale ich aj vyprofiluje prostredníctvom ich konania. V druhej tretine, tvorenej jedným dlhým flashbackom do púšte, sa režisér zameriava na poslednú hlavnú postavu – zbojníka Luo a diametrálne tak divákovi mení názor na jednu z hlavných postáv a jej konanie. Následne skočí späť do deja pôvodného, aby nám prvým dialógom opäť trochu pozmenil obraz o tejto postave. V záverečnej časti, keď už sú postavy jasne profilované, nasledujú scény pre príbeh absolútne kľúčové a práve ony z neho robia skvost nielen ázijskej kinematografie.

Chow Yun Fat, dvorný herec Johna Woo a vo svojej vlasti superhviezda prvej triedy, dokázal zahrať majstra meča Li Mu Baia s bravúrou napriek tomu, že predtým meč nikdy v ruke nedržal. V jeho prevedení má Li Mu Bai auru pokojného svätca s prehľadom zvládajúceho akýkoľvek šermiarsky súboj, ale úplne nevyrovnaného, akonáhle sa v jeho blízkostí zjaví Yu Shu Lien. Veď ako vraví pán Te, pokiaľ ide o lásku, i najväčší hrdinovia sa správajú ako hlupáci.  Michelle Yeoh je známa z hongkonských mlátičiek 80-tych rokov a z bondovky Tomorrov Never Dies (Zajtrajšok neumiera). Akčná diva tu prekvapila a podáva nám svoju postavu Shu Lien tajne zaľúbenú do Li Mu Baia pokorným a jemným spôsobom, napriek tomu však v nej bublajúce emócie cítite i za jej pokojnou tvárou. Skutočným prekvapením a hviezdou Tigra a Draka sa však stala v čase natáčania neznáma študentka baletu a tanca Zhang Ziyi. Pred Tigrom a Drakom síce už mala za sebou debut vo filme Zhang Yimoua Cesta domov, ale až Tiger a Drak ju katapultoval medzi elitu ázijských hercov a onedlho si zahrala v ďalších úspešných filmoch ako Hrdina, Klan lietajúcich dýk či Gejša. Zhang Ziyi podobne ako Chow Yun Fat nikdy netrénovala šerm, avšak jej obratnosť získaná štúdiom tanca jej pomohla presvedčivo stvárniť nadanú, no emocionálne nevyrovnanú šermiarku Yen Yu. Ziyi (áno, toto krkolomné niečo je prvé meno :-) ) nám Yen podáva ako dievčinu túžiacu po slobode a dobrodružstvách, aké zažívajú Shu Lien a Li Mu Bai, a samozrejme po uši zaľúbenú do nesprávneho muža. Tým nesprávnym mužom je posledný z kvarteta hlavných hrdinov, zbojník Luo, alebo, ako si zvykne hovoriť, „hromový oblak“. Jeho predstaviteľom je Chen Chang, ktorého si môžete pamätať z filmov artového režiséra Kar-Wai Wonga 2046 a Eros.

Po technickej stránke je film zvládnutý bravúrne. Kamera sníma všetky exteriéry čínskej prírody a miest i interiéry palácov spôbom nútiacim diváka zatajovať dych a hľadať v katalógoch cestovných kancelárií zájazdy do Číny. V mojich očiach po vizuálne stránke výpravy tento film snáď predstihne len Hrdina, ktorý však pôsobí trochu viac strojene.
Osobitnou kapitolou sú súboje postáv. Yuen Wo Ping je legenda svojho remesla (napr. súboje v Matrixe, Danny the Dog či Drunken Master) a bol teda stávkou na istotu. Čo však Ang a herci dokázali zo súbojov spraviť, to je niečo neuveriteľné . Podarilo sa im totiž okrem obyčajnej efektnej konfrontácie dať súbojom i inú funkciu, a to funkciu nositeľa vývoja postáv. V každom súboji v tomto filme sa  postavy vyvíjajú. Vidíme to najmä v prvom súboji Li – Yen, kde Chow Yun Fat výborne zobrazil prekvapenie nad talentom Yen a zrod túžby, aby sa stala jeho žiačkou, či v súboji Yen – Shu Lien, kde obe herečky presvedčivo vykreslili i psychologický postoj postáv k skutočnosti, že jedna ešte a druhá už nedokáže svoju súperku poraziť.

K výbornému filmu zvykne bývať i výborný soundtrack. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Ang Lee si na spoluprácu zavolal skladateľa Tan Duna a čelistu YoYo Ma, ktorí týmto OST udali trend pre celú ďalšiu produkciu soundtrackov žánru. Pokiaľ si vypočujete OST k Hrdinovi či Klanu lietajúcich dýk, bude vám jasné, kto za nimi stojí. Hudba bola ocenená i Oscarom a vyfúkla ho tak Zimmerovmu Gladiátorovi.

Máloktorý film v sebe harmonicky skĺbi vizuálnu estetiku, veľké emócie a silné myšlienky. Tiger a Drak to robí fenomenálnym spôsobom. Je to stávka na istotu, pokiaľ ste ochotní odpútať sa od západného myslenia. Ak film prijmete so všetkým, čo nám Európanom môže pripadať zvláštne až smiešne, zaručujem vám stopercentný nielen filmový zážitok. Po prvej projekcii som asi desať minút nebol schopný jediného slova a film okamžite putoval do mojej osobnej TOP 5. Odvtedy ho môžem vidieť kedykoľvek a vždy mám pocit, že moje nohy sú ľahšie a začínam lietať .


10/10
...želám si, aby sme boli zase spolu v púšti...

P.S. Nepozerať s dabingom, dialógy sú veľmi zle preložené.