Nedeľa Jún 25

Klan lietajúcich dýk

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 V poslednej dobe k nám z ázijských krajín prúdia čoraz lepšie a kvalitnejšie filmové snímky. Prinášajú krásnu infantilnosť (Miyazaki), hĺbavú poetickosť (Kim Ki-duk) či rapsódie na lásku (Wong Kar-wai). Výnimkou nie ja ani čínsky Klan lietajúcich dýk.

Dej filmu sa odohráva v roku 859 n.l. za vlády dynastie Tang. V krajine zúria boje o moc v štáte medzi cisárom a partizánskou skupinou, ktorá si hovorí Klan lietajúcich dýk (tento názov súvisí s technikou boja). Za dcéru hlavy klanu je považovaná slepá tanečnica Mei. Tá je počas svojho vystúpenia zajatá miestnou políciou a uvrhnutá do väzenia. Netrvá ale dlho a Mei oslobodí záhadný bojovník, ktorý je v skutočnosti príslušník policajného zboru a s jej pomocou sa chce infiltrovať do klanu. V oboch utečencoch sa však postupom času začnú rodiť city vzájomnej náklonnosti. Čím pre Jina vyvstane ťažké rozhodnutie. Alebo bojovať na strane lásky, alebo ostať verný svojmu poslaniu.

Režisér Zhang Yimou aj v tomto prípade opäť raz dokázal, že je zrelým filmovým režisérom, ktorému záleží na každom detaile. Rovnako ako v Hrdinovi, aj v tomto filme Yimou príbeh maľuje. Pestré farby sú totiž jedným zo základných komponentov. Dotvárajú a uhladzujú dej. Každá farba totiž prináša nový kúsok mozaiky a postupne vykresľuje skutočnosť. Červená u neho symbolizuje vášeň a zradu. Modrá nežnosť a čistotu ideálov. Biela vernosť a odhodlanie. Zelená pomstu a boj.

Súčasťou filmu je aj poézia v pohybe. Prepracované bojové scény ako balet svojou vznešenosťou, jemnosťou a krásou miestami berú dych a spôsobujú zimomriavky. Scéna, v ktorej slepá Mei pomocou šiat rozoznieva bubny a následne útočí na policajného kapitána je nabitá vášňou a nehou, no zároveň horkosťou a nenávisťou.

Klan lietajúcich dýk sa ale od Hrdinu líši tým, že príbeh nie je plný obetovania sa a umierania pre ideály či pre dobro spoločnosti. Základným hýbateľom je tu láska a žiarlivosť, ktoré pretínajú osudy postáv v každom okamihu a stavajú ich do komplikovaných situácií. Voľba medzi ušľachtilým citom a povinnosťou k štátu či klanu má na rozohraný dej filmu silný vplyv. A práve od tejto voľby sa odvíja konanie postáv, ktoré je v istých momentoch šľachetné a obetavé, no o chvíľu sa mení na žiarlivosť a egoizmus. Preto je príbeh ľudskejší. Ukazuje aj tienisté stránky charakteru človeka. Nie je preplnený idealizmom ako renesančný Hrdina.

 Ďalšou výraznou zložkou filmu je hudba. Tá dostatočne vykrýva hluché miesta a umocňuje u diváka emócie. Dlhšie bojové scény tak naberajú na intenzite a neunavujú návštevníka kina svojou dĺžkou. A pokojnejšie a pomalšie sekvencie filmu v spojení s ukľudňujúcou hudbou nenudia, ale prinášajú formu akéhosi oddychu a meditácie.

Aj napriek tomu, že Klan lietajúcich dýk je ázijským filmom, herecké výkony nie sú zanedbateľné (vo väčšine filmov pochádzajúcich z týchto končín sveta herci málo pracujú s mimikou tváre čím často vzbudzujú pocit strojeného neherectva). Najvýraznejšou je postava slepej tanečnice Mei stvárnená čínskou vychádzajúcou hviezdičkou Zhang Ziyi. Tá sa do svojej úlohy doslova vžila (navštevovala slepých ľudí a chodila po dome v tme so zatvorenými očami). No bola by len kvapkou v mori, ak by ústrednú trojicu nedopĺňali Andy Lau (Leo) so svojou presvedčivou oddanosťou a trpkosťou vo výraze a Takeshi Kaneshiro (Jin) ako mladík zmietaný pocitmi lásky a zmyslom pre povinnosť (renesančný kontrast).


Klan lietajúcich dýk má svoje chybičky krásy. Ale ak trošku zažmúrime oko a necháme sa vtiahnuť do jeho sveta, neopustíme kinosálu nabitú čínskou kuchyňou ala Zhang Yimou sklamaní.


Recenzia už bola uverejnená na:

http://citanie.madness.sk/view-6091.php

Krajina výroby:
Čína / Hong Kong
Réžia:
Zhang Yimou
Hrajú:
Zhang Ziyi, Takeshi Kaneshiro,
Andy Lau, Dandan Song
Rok výroby:
2004
Dĺžka:
119 min.