Nedeľa Jún 25

Geisha

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Stačí si obliecť brokátové kimono hnedozlatých odtieňov, celé noci pretrpieť na stojačiku, aby sa impozantný účes nepokazil, vložiť si do vlasov zopár ozdôb a obliať sa parfumom. Noc kúziel, smiechu, zábavy a tajomného zvádzania gejší sa môže začať.

Na začiatku máme možnosť spoznať malé dievča menom Cijo, ktoré je nevedomky poslané k niečomu nepoznanému a jej deväťročnému zmýšľaniu ťažko pochopiteľnému i bolestnému. Veď kto by sa odrazu dokázal celkom nečakane zmieriť so stratou rodiny?

Kjóto je štvrť gejší, štvrť malebných chrámov, honosných čajovní a divadiel, je zrkadlom niečoho úžasne tajomného a vzrušujúceho. Je príbytkom umelcov, významných osobností, vďaka ktorým prežívajú naše gejše. Pre mnohých je to akýsi tvrdý pojem, vyznačujúci sa nechutnou prostitúciou, zapieraním ľudskej dôstojnosti a vlastnej cti, keď sa predávajú druhým.

Niekto iný sa hlbšie nezamýšľa nad tým tajomným pojmom "gejša" a žena, ktorá tuží aspoň po troške uznania, môže pokojne podstúpiť neľahkú cestu pre vnútorné uspokojenie:

,,Niečo som dokázala! Som najkrajšia gejša v Kjóte!"

Stať sa niečím a byť niekým. Dva rozličné výrazy, navonok celkom podobné.

Stať sa niečím znamená ťažko sa prebiť k víťaznému cieľu. Byt gejšou znamená čosi vnútorné silné - keď nejestvuje iba promenáda dlhých štetcov, sklenených téglikov bieleho prášku. Gejšou musíš byť vo vnútri... musíš byť vnútorné jednotná, silná, nezaujatá voči iným, aby si mohla spokojne povedať:

,,Som naozajstná gejša."

Veď... čo to môže byť za pocit, ak vieš, že si krásna, ale vnútorné celkom vyschnutá?

Cijo- Sayuri má veľa predností. Je to dievča, krásne navonok a zároveň čisté a tajomné vo vnútri. K všetkému, k čomu stoji za to ísť, sa nedostaneme ľahkou cestou. Veď, čo by to bol za víťazný pocit, keby Sayuri všetko vyšlo?

Namiesto toho ma chytá za srdce skutočnosť, keď vidím, akú neľahkú cestu si zvolila len preto, "aby sa mohla stať niekým". Pre svoju krásu je neraz prinútená pokoriť sa pred staršou a závistlivou gejšou Hacumomo.

Keď je však dospelá, životom zbičovaná a naučená, stáva sa z nej gejša Sayuri, najkrajšia a najslávnejšia v Kjóte.

Celý film je nádherné presladenou limonádou rôznych chutí. Ak ju ochutnám, naskočí mi husia koža z toho množstva bubliniek. Onedlho sa však daná chuť zmení a moje hrdlo si na bublinky zvykne. Takýto hrom nastal i s mojimi osobnými pocitmi. Neznášam limonádu, ale tu mi to nevadilo, dokonca som sa celkom ponorila do čarovného sveta, ktorý nám najprv knižne ponúkol úžasný a do detailu zamilovaný Arthur Golden.

Film v úsekoch verne odráža pasáže knihy, najmä moja fantázia nezapracovala na predstavu o Kjóte tak, ako som dúfala. Rob Marschall mi detailne zobrazil štvrť tajomného sveta, ktorý by som si nikdy nedokázala tak predstaviť.

Gejša je sprevádzaná jemnými tónmi zmiešaných hudobných nástrojov, ktoré k filmu dodávali unikátny pôžitok a boli poslednou najdôležitejšou súčasťou excelentného Marschalovho dielka. Všetko je mysticky, dôkladne prepracované, až som ani na okamih nezapochybovala o "luxusnom" živote gejši, ktorý musí byt ťažko prebitý.

Vôbec som neverila, že by sa mohol muž tak verne zamerať na život ženy, konkrétne gejše a s kúskom vlastnej emócie ho vydať na filmový povrch. Preto tento film vrelo odporúčam.