Nedeľa Apr 30

Nebo a Peklo

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

 Akira Kurosawa urobil svojho času jeden výnimočný počin, ktorým bezpochyby ovplyvnil druhú polovicu filmového storočia. V roku 1951 predstavil v Benátkach svoj legendárny Rašomon, a tak sa západná civilizácia prakticky po prvýkrát stretla s tou z opačnej pologule. Táto skutočnosť otvorila dvere do Európy celej kinematografii východu, na ktorej čelo sa postavil práve Akira.

No nie je to len tak, že by iba Kurosawa ovplyvňoval euroamerických režisérov. Aj on sám často hľadal inšpiráciu na západ od svojej rodnej krajiny, ktorú neraz našiel u Johna Forda či Willa Shakespeara. Pri tomto príbehu to však bol americký spisovateľ Evan Hunter, nepochybne známejší ako Ed McBain, čo z príbehu aj patrične cítiť. Film je síce zasadený do Japonska, no predsa z neho vyžaruje niečo nadzmyslové, čo nám našepkáva, aká je skutočná krajina pôvodu. Najmä typy postáv a výstavba príbehu majú črty typickej americkej detektívky.

No to by nebol majster Kurosawa, keby neurobil z jednoduchého príbehu veľký film, do ktorého vniesol aj trošku iný rozmer, ako je len naháňanie páchateľa. Snímok je úplne zjavne rozdelený na dve časti. Prvá sa takmer výlučne odohráva v jednej izbe domu na kopci, kde býva Kingo Gondo. Ten práve ide uskutočniť veľký obchod, na ktorý sa dlho pripravoval a ktorý má navždy zmeniť jeho život. No stane sa niečo, s čím nepočítal. Jeho syn je unesený.

 Aj keď sa prakticky ihneď ukáže, že ten, kto v skutočnosti zmizol, bol syn jeho šoféra, únosca stále trvá na výkupnom. A tak sa pred Gondom vynára existenčná otázka: zachrániť chlapcovi život a zruinovať seba a svoju rodinu, alebo nepustiť z rúk dlhoročnú prácu, zabezpečiť dosmrtný blahobyt pre svojich najbližších a v otázke chlapca sa spoliehať na prácu polície? Samozrejme nemožno povedať, že by ľudský život bol Gondovi ľahostajný, v žiadnom prípade on nie je tým typom obchodníka (čo nám dokazuje aj úvodná scéna rokovania s partnermi), no predsa... cena za človeka, ktorý je de facto cudzí a Gondo s ním nemá prakticky nič spoločné, je privysoká.

V tejto prvej časti si taktiež Kurosawa pripravuje to, čo sa naplno prejaví v časti druhej. Už tu sa totiž objavujú náznaky kritizujúce materializmus prichádzajúci do Japonskej spoločnosti, ktorý je povýšený nad všetky ostatné hodnoty. Je to najmä snaha obchodníkov nahovoriť Gonda, aby im pomohol prebrať rozhodujúci podiel vo firme a vyrábať síce nekvalitne, ale hlavne lacno, či zrada Gondovho spolupracovníka, ktorý si v ťažkých chvíľach radšej stráži vlastný kabát.

 No Gondo, aj keď dlho váha, sa nakoniec rozhodne správne, zaplatí výkupne a zachráni život chlapcovi. Na dôkaz skazenosti "tých hore" stráca svoje pozície vo firme a je zjavné, že prídu aj ďalšie problémy v jeho osobnom živote, no na druhej strane, akousi morálnou kompenzáciou mu môže byť oslava novín a náklonnosť verejnej mienky, ktorá je na jeho strane.

Aj táto skutočnosť dokazuje sociálny podtón celého filmu, ktorý sa ešte zvýrazňuje, ak si uvedomíme, koľko veľa obetoval Gondo, keď riskoval, a vzápätí stratil, možnosť postúpiť do "vyššej triedy", čo je pre tradičnú Japonsku spoločnosť dosť ojedinelé, alebo fakt, že v románovej predlohe výkupné zaplatené nebolo. Aj takéto zmeny urobil Kurosawa, aby z filmu neostala iba bezduchá detektívka.

Druhá časť filmu, ktoré sa začína odovzdávaním výkupného, je už zasadená prevažne do exteriérov a sústredí sa na prácu polície pri hľadaní páchateľa. Tá je precízna a do istej miery chladnokrvná vo vyšetrovaní, čím film najviac pripomínal krajinu skutočného pôvodu, no pristupuje tam aj ľudskosť detektívov a, čo najviac zaráža, aj pochopenie a spolupráca médií pri oddiaľovaní zverejnenia informácií. Na niečo také v súčasnosti človek nie je zvyknutý.

V tejto, trošku dlhšej, druhej polke sa už naplno prejaví kontrast medzi bohatstvom a chudobou, keď vyšetrovanie sa sústreďuje v nie práve najbohatšej štvrti, ktorá sa rozprestiera pod Gondovým domom, a ktorá je ešte zvýraznená jemne načrtnutou drogovou problematikou.

Film má síce nejakých 140 minút, no starý majster Akira Kurosawa nás udržuje v stave permanentnej bdelosti po celý čas, za čo môže vďačiť taktiež výraznej hudbe, ktorá má tradične v jeho filmoch nie zanedbateľnú úlohu zvýrazňovateľa či už dejových bodov alebo celkovej atmosféry. A tak aj keď možno tento kúsok nepatrí medzi jeho najznámejšie, ku klenotom svetovej kinematografie rozhodne patrí.