Nedeľa Apr 30

Hana Yori Dango

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Stredná škola Eitoku, to je nefalšované peklo. Po prvé – zhromažďuje sa tu najhoršia skupinka snobov z celého Japonska a žiaci sa vzájomne ohurujú príšerne drahými značkovými predmetmi. A po druhé – v tejto brandistickej nočnej more vládne šikana ako remeň. Štyria najbohatší študenti ovládajú miestne prostredie železnou rukou a podľa vlastnej ľubovôle sekírujú všetkých nešťastníkov, ktorí im náhodne prišli do rany.

Flower Four alias F4. To je meno tejto školskej mafie, pred ktorou sa žiaci i ich učitelia trasú ako osiky. Zákernú „kvetinovú štvoricu“ tvoria: Nishikado Sōjirō, uhladený a kultivovaný záletník pochádzajúci zo starého rodu majstrov čajového obradu. Jeho nerozlučný kumpán Mimasaka Akira, dedič yakuzáckej dynastie, s podobnými zvodcovskými sklonmi - len v jeho prípade zameranými na staršie ženy. Mlčanlivý a do seba uzavretý Hanazawa Rui, „tajomný člen“ skupiny, vždy ponorený do kníh alebo do vlastných myšlienok. A napokon Dōmyōji Tsukasa, „koreň všetkého zla“, rozmaznaný a panovačný školský diktátor, sebecký, protivný a detinsky pôsobiaci bastard, ktorý sa najväčšmi vyžíva v tyranizovaní a bití „nižších smrteľníkov“.

Keď si tieto štyri podarené „kvietky“ vyhliadnu nejakú obeť, zvyčajne jej do skrinky v šatni zavesia výstražnú červenú kartu s nápisom „From F4“. A ani si s ňou potom nemusia veľmi špiniť vlastné ruky – proti nešťastníkovi sa totiž v okamihu obráti celá škola a vlastní spolužiaci, motivovaní strachom a podlízavosťou, najhnusnejšie podkúria svojim bývalým priateľom. Šikanovaného chudáka napokon dav dovlečie do miestnej jedálne, kde si na ňom Dōmyōji Tsukasa schladí svoje frustrácie a vyskúša päste. A tak to ide stále dookola...

Len dovtedy sa však chodí s džbánom po vodu, kým sa džbán nerozbije.

A tak aj naši milovaní „Flower Four“ jedného dňa prestrelia a narazia na svoje úskalie – keď si za terč svojej zlomyseľnosti zvolia kōhai z nižšieho ročníka, dievčinu Makino Tsukushi.

„Tsukushi“, to v japončine znamená „morská riasa“ alebo „burina“ - a burina je silnejšia, než v skleníku pestované kvety. Podobne teda aj táto ľudská Tsukushi, ktorá ako jediná na Eitoku pochádza z chudobnej rodiny, prejaví nečakanú silu a týraniu sa energicky vzoprie. Najprv sa snaží poraziť šikanu tým, že jej hrdinsky odoláva – pričom sa teší nečakanej, diskrétnej ochrane od Hanazawu Ruia, najslušnejšieho člena F4, ktorému mimovoľne učarovala svojou nepoddajnou povahou. Keď ale zákerné podrazy, prenasledovanie a odporné kúsky nakoniec prekročia únosnú mieru, tak aj hrdá dievčina odrazu „vystrčí pazúriky“, verejne protivnému Dōmyōjimu uštedrí riadnu ranu do zubov a vyhlási mu neúprosnú vojnu.

Samozrejme, za trúfalý čin, ktorý impulzívna Tsukushi spáchala v záchvate rozhorčenia, hrozí dievčaťu od Dōmyōjiho tvrdá odveta. A ponížený arcihnusák naozaj v prvej chvíli besne zúri a snaží sa mladú rebelku donútiť ku kapitulácii, aby si zachránil imidž drsného nadsamca.

Tsukushi však bola po dlhom čase prvou osobou, ktorá si od Dōmyōjiho nenechala skákať po hlave. A hoci si to rozmaznaný vodca F4 spočiatku nechce priznať, práve tým, že ho táto malá Amazonka poslala drsnou ranou k zemi, v ňom vzbudila prudký záujem a postupne v ňom vyvolala rastúcu úctu, rešpekt a náklonnosť. Keď sa k týmto pocitom pridruží aj žiarlivosť na Ruia, do ktorého sa pyšná dievčina okato zapozerala, Dōmyōji sa rozhodne konať a so svojím typickým šarmom slona v porceláne začne Tsukushi dvoriť...

Rebelujúca študentka je, pravda, z jeho čudného kurizovania dosť zhrozená. Panovačný Dōmyōji sa jej hnusí. Jeho správanie, ktorému chýba akákoľvek zdvorilosť a početné skomoleniny, ktorými šperkuje svoju japončinu, v nej vyvolávajú dojem, že prachatý chlapec disponuje len veľmi mdlým rozumom... nehovoriac o jeho agresívnom násilníctve, ktorým Dōmyōji vybuchuje akurát v tých najnevhodnejších momentoch. Tsukushi by sa radšej videla ruku v ruke so sympatickejším Ruiom, než s týmto ľudským nepodarkom. Keď však Dōmyōji neprestáva dobiedzať, aj on v Tsukushi – proti jej úporne sa vzpierajúcej vôli – čoskoro prebudí zvedavosť a záujem. Tsukushi si musí priznať, že mládenec, i keď ho spočiatku považovala za stelesnenie samotného Satana, má predsa len aj pár dobrých vlastností. Že je napriek svojej absolútnej tuposti vášnivý, zaujímavý a že ju na rozdiel od apatického Ruia provokatívne priťahuje. A tak sa odbojná dievčina na svoje vlastné prekvapenie jedného dňa nájde s prchkým Dōmyōjim na veľmi zvláštnom rande....

Môj dojem

Ach, jáááj, Hana Yori Dango, to je veru naozaj chutný a poctivý kúsok, na ktorom si človek fantasticky zgustne. Osoby ako ja, ktoré zanovito pohŕdajú súčasným televíznym vysielaním, si dokonca môžu nostalgicky zaspomínať, že kedysi kvôli podobným seriálom tú škatuľu sledovali a výborne sa pritom bavili. Takže poďme a aspoň v stručnosti si opíšme prednosti tejto lahôdky medzi japonskými doramami.

Autorka predlohy, pani Kamio Yōkō, určite ani nesnívala o tom, že jej manga o peripetiách mladej plebejky na šialene snobskej škole by mohla niekedy dosiahnuť až takú popularitu. Ale akási čudná chémia, či dráždivá sila, ktorá z Hana Yori Dango vyžaruje, čoskoro spôsobili, že obľúbenosť tejto série stúpla do nebeských výšav. Pričom sa uchytila nielen v Japonsku samotnom, ale triumfovala dokonca aj v Číne, Kórei a ďalších ázijských krajinách. Dielko sa preto kvôli výraznému úspechu postupne rozrástlo na úctyhodných 37 tankōbonov (tých milých malých knižiek, v ktorých sa manga obyčajne vydáva) a s neuveriteľným číslom 54 miliónov predaných kópií sa na viac ako 10 rokov usadilo medzi absolútnymi bestsellermi.

Anime verzia na seba, samozrejme, nenechala dlho čakať. Takisto ostrov Tchajwan sa nechcel dať zahanbiť a pretože kreslené seriály tam zrejme neletia tak ako v Japonsku, natočil prvú hranú verziu slávnej mangy – seriál Meteor Garden. Diváci a medzi nimi hlavné mladé fanúšičky sa pri jeho sledovaní mohli na vlastné oči presvedčiť, že slintanie nad živými bishōnenmi určite preváži okukávanie tých papierových.

Posmelená úspechom v zahraničí sa teda aj krajina pôvodu tohto dielka, Japonsko, nakoniec rozhodla pre natočenie živej verzie „HanaDanu“ a v roku 2005 uviedla na televízne obrazovky doramu „Hana Yori Dango“. A veru, bolo sa na čo pozerať. Vôbec nezveličujem, keď poviem, že japonská dorama víťazoslávne a dôkladne prevalcovala tchajwanskú konkurenciu. Ale vlastne to nie je až také čudné – keď si pri úvodnej zvučke vypočujete ten siahodlhý zoznam sponzorov, ktorí seriál financovali (medzi nimi také koncerny ako CocaCola alebo Nissan Jidōsha), bude vám jasné, že peniažky sa tentoraz tvorcom sypali naozaj hojne.

A na výslednom produkte je to naozaj vidieť. U japonských doram je človek väčšinou zvyknutý na slabšiu úroveň lokalít natáčania či kostýmov a na trošku nenápaditú kameru – HanaDan vás však priam oslepí perfektnými interiérmi i exteriérmi, dych vyrážajúcimi kostýmami a rekvizitami, ohromujúcimi hereckými výkonmi, skvelou réžiou, absolútne prirodzene plynúcim a dobre vypointovaným dejom.... Keď uvidíte príbytky prachatých F4, úplne uveríte, že v tých domoch niekto býva, sú dokonca typicky zbohatlícky snobské a ľahko nevkusné. Žiaci na luxusnej škole Eitoku majú na stoloch naozajstné Vuittonky, Chanelky a iné značkové blbôstky. Herci nosia svoje drahé handričky s takou prirodzenosťou, akoby naozaj boli multimiliardármi a akoby každý druhý deň raňajkovali so zástupom arabských šejkov na vrchnom podlaží Burdž al-Arab. Drahé limuzíny, na ktorých sa títo šťastlivci v priebehu seriálu vyvážajú, určite uvedú do vytrženia každého milovníka aut....

No a nemôžme zabudnúť na to najdôležitejšie: HanaDan má do hlavných úloh obsadených famóznu mladú herečku a štyroch nefalšovaných bišíkov. To táto pätica v spojení s tým nádherným prostredím okolo robí z HanaDanu taký lahodný cukrík pre oči.

Makino Tsukushi

Inoue Mao. Tak znie meno fešnej, roztomilej a sympatickej mladej dámy, ktorá v seriáli stvárňuje hlavnú postavu, „drsnú burinu“ Tsukushi. Bola to vraj jej úplne prvá herecká rola. Nuž, ak je to pravda, potom klobúk dolu – čo sa hereckého umenia týka, Mao-chan by si to sebavedome mohla rozdať s väčšinou dnešných hollywoodskych hviezd. Oproti ich dreveným, teľacím výrazom má Mao nádherne expresívnu tváričku a pred kamerou sa pohybuje tak, akoby sa pred ňou narodila. Radosť, smútok, slzy, rozhorčenie, ľstivé potmehúdstvo, to všetko predvádza v úlohe Tsukushi s bravúrou ostrieľanej profesionálky. Ale bez problémov zvláda aj ďalšie veci, ktoré si postava mladej rebelky vyžaduje. Tsukushi je totiž „tsundere“: typ dievčiny, ktorá je síce sladká, priateľská a dobrácka, ale ak ju niekto naštve, vie si to s nespratníkom vybaviť ručne - stručne. Nie každá herečka by bola schopná zmocniť sa tohto „bitkárskeho“ aspektu tejto roly. Pre Mao je to však hračka. Hoci je to dievčina nízkej postavy a vyzerá ako to najnežnejšie a najmilšie neviniatko a ako modelová japonská kráska, päsťami sa vie oháňať so závideniahodným temperamentom. Počkajte si na scénu, kde ranou do zubov zrazí Dōmyōjiho z nôh, skvele sa nasmejete.

Dōmyōji Tsukasa

Matsumoto Jun. Keď som tohto chlapca po prvý raz videla hrať, v dorame „Kimi wa petto“ (v časti, ktorá sa príznačne volala „How to care for a beautiful boy“), len som znechutene pokrútila hlavou. Tento strapatý malý opičiak že má byť obdivovaný japonský idol? No to snáď nemyslia vážne! Podobne frflali aj fanúšikovia HanaDanu, keď na verejnosť prenikla správa, že práve Jun bol obsadený do roly Dōmyōjiho. „Dōmyōji je vysoký a silný atletický typ, ako ho môže hrať ten chudý zákrsok?“

Jun-sama, odpusť, tvoji neprajníci nevedeli, čo činia. Môže ťa tešiť aspoň to, že si im všetkým vytrel obrovského kocúra a ukázal im dlhý nos.

Fakt, postava Dōmyōjiho Junovi sadla, ako keby bola napísaná práve pre neho. Jun je naozaj atraktívny, ale zaujímavým, nie tým konvenčným spôsobom, osobnej charizmy má toľko, že by jej mohol na tony rozdávať, jediným pohľadom vie vyjadriť najhlbšiu aroganciu aj skoro detskú naivitu a nevinnosť a okrem toho je to rodený komik, ktorý vie nenapodobiteľne podať všetky Dōmyōjiho brepty („Hemingjé“ alebo „Šejk Pia“ – naozaj do popuku). Jeho Dōmyōjiho budete najprv s vášňou nenávidieť a potom si ho rovnako silne zamilujete, aj keď to bude v podstate stále ten istý rozmaznaný mladý egoista.
Vyzdvihnúť treba aj romantickú časť jeho roly - medzi Junom a Mao-chan panuje závideniahodná chémia, pri ich spoločných scénach obrazovka priam iskrí. Máloktorému televíznemu páriku môžete bez prižmúrenia očí veriť, že sú do seba paf, ale týmto dvom to zhltnete aj s navijakom. Ich mačko-psovské hádky a následné udobrovanie sa sú tým hlavným, čo dodáva seriálu šťavu. Veď sa presvedčíte na vlastné oči, ak by vám Hana Yori Dango zablúdilo na obrazovku compu.

Hanazawa Rui

Oguri Shun. Tak tohto krásavca som zasa mala možnosť najprv uvidieť v role drsného, kosti lámajúceho školského delikventa. Bolo preto pre mňa nesmiernym prekvapením, akou premenou prešiel, aby sa z neho stal dôveryhodný Hanazawa Rui. Rui je totiž úplným protipólom jeho predchádzajúcej úlohy – je to mládenec mierne zženštilý, tichý a rozvážny a hoci je to najlepší kamarát zúrivého Dōmyōjiho, naozaj nemá rád tie kúsky, ktoré F4 stvárajú rozličným nešťastníkom, takže sa týmto činnostiam šikovne vyhýba, alebo ich nenápadne sabotuje. Rui vyzerá byť ustavične duchom neprítomný a jeho vystupovanie sa dá označiť len za čudácke a excentrické, ale je to v skutočnosti veľmi bystrý pozorovateľ, ktorý vie šikovne a rýchlo zasiahnuť v prospech slabých a prenasledovaných ako romantický stredoveký rytier. Voči Tsukushi je veľmi pozorný a zakaždým, keď má dievčina problémy, alebo keď jej Dōmyōji drása nervy, stojí po jej boku ako pevný stĺp, o ktorý sa dievčina môže s istotou oprieť. Naozaj Tsukushi nezávidím, že si musela vyberať medzi ním a Dōmyōjim – ja by som si na jej mieste asi založila harém.

Nishikado Sōjirō a Mimasaka Akira

Matsuda Shota a Abe Tsuyoshi. Slint, slint, sliiiint. Oguri Shun bol síce fanúšikmi HanaDanu zvolený za najkrajšieho herca v tejto sérii, ale ja by som sa asi priklonila k jednému z týchto dvoch bišíkov. To snáď ani nie je možné, že v Japonsku niečo takéto behá voľne po ulici – a ešte k tomu v prítomnosti rovnako slobodne sa pohybujúcich dievčat. Neboja sa tí ľudia o svoje zdravie?

Do roly dvoch členov F4 títo mládenci sadli rovnako dokonale, ako ostatní členovia ich päťčlennej skupiny. Povznesene pôsobiaci Matsuda Shota je ideálnym Sōjirom. S ľahkosťou Casanovu spracúva rôzne mladé dámy a popíja s nimi perliace sa šampanské, dôstojne pripravuje čaj pri čajovom obrade (a tradičný japonský odev mu veru úžasne sekne!) a ironicky si doberá pojašeného Dōmyōjiho, pričom sa nikdy nenechá vyviesť z miery jeho násilnými výbuchmi. Čínsko-japonský miešanec Abe Tsuyoshi, s príkladne zlatou tváričkou hodnou pobozkania, zasa exceluje ako dobrácky a láskavý Akira, tento záletník so zlatým srdcom, ktorý sa vždy snaží schladiť horúce hlavy a urovnať vzájomné konflikty svojich priateľov. Obaja sú tým správnym korením, ktoré v deji dodáva chuť ústrednému ľúbostnému trojuholníku.

Ostatní

Pravdupovediac, v tomto seriáli som si nevšimla ani jeden slabý herecký výkon. Všetky osoby tu boli obsadené mimoriadne ideálne, ich tváre vynikajúco zodpovedajú typom, ktoré v HanaDane stvárňujú. Nishihara Aki je príjemnou Tsukushinou najlepšou priateľkou Yūki, Katō Takako je dôkladne „pošahaná“ Tsukushina šéfka, Satō Megumi sa s gustom vyžíva v úlohe zvrátenej Tsukushinej sokyne Sanjō Sakurako, Kaga Mariko budí hrôzu ako Dōmyōjiho panovačná a večne naprudená matka, zatiaľ čo k  Dōmyōjiho sestre Tsubaki v podaní krásnej Matsushimy Nanako pocítite okamžité sympatie...mimoriadne zábavná je aj Tsukushina vlastná, dobre uletená rodinka... nie, o hercoch sa tu naozaj nedá povedať jediné zlé slovo.

Hudba

Neviem, kto je Yamashita Kosuke, ale treba uznať, že má zlaté ruky. Hudobný doprovod, ktorý zložil k Hana Yori Dango, fantasticky dopĺňa každú jednu minútu napätého deja, je striedavo hrozivý, romantický, sladký, trpký i povznášajúci...a tento malý zázrak veľmi pekne dopĺňajú dve ústredné piesne, melancholická „Planetarium“ od speváčky Otsuky Ai, ktorá zaznie v prvej sérii HanaDanu a triumfálne božská „Flavor of Life“ od vynikajúcej Utady Hikaru, korunujúcej druhú, jedenásťdielnu sériu.

Záverečné zhodnotenie

To vám všetky tie superlatívy nestačili? Heš k telke! Hana Yori Dango, či už vo svojej prvej sérii, jej pokračovaní Hana Yori Dango Returns alebo v záverečnom filme „Fainaru“ (Final), je proste skvelá vec, ktorá vám vyčarí úsmev na tvári a chudokrvným indivíduám vráti chuť do života. Neodvážte sa o tom pochybovať! Inak si v skrinke nájdete červenú kartičku s nápisom „From F4“...


Názov: Hana Yori Dango
Autor: Kamio Yōkō
Japonský názov: 花より男子 Režia: Ishii Yasuharu
Alternatívny názov: Boys Over Flowers Hudba: Yamashita Kosuke
Kategória: Dorama Scenár: -
Dĺžka: 9 + 11 epizód, 1 x film
Žaner: Shōjo, Komédia, Romantika
Dátum vydania:
2005, 2007, 2008
Štúdio: TBS Holdings, Inc.