Nedeľa Apr 30

Acacia

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Keď sa spomenie moderný ázijský horor, ako prvé každého hororového fanúšika napadne bledá napudrovaná vlasatica, ktorá visí niekde na strope, alebo sa plazí dolu schodmi. Niekedy sa mi zdá, že Ázijci majú veľký problém natočiť niečo originálne a všetky ich horory sa nesú v duchu preslávených kúskov „Ring“ a „Grudge“. Práve to je dôvod, prečo filmy tohto typu postupne prestávam pozerať, veď či už ide o thajský, japonský, čínsky alebo kórejský, všetko je na jedno kopyto. Južná Kórea je po Japonsku a Thajsku tretím najproduktívnejším ázijským štátom, avšak doposiaľ nenakrútila veľa hororov, ktoré by stáli za pozornosť. Vlastne okrem komerčne najúspešnejšieho „A Tale Of Two Sisters (2003)“, prípadne vcelku pozerateľného "Bunshinsaba (2004)" sa veľmi nemajú čím chváliť. Samozrejme našli by sa ešte nejaké pozerateľné kúsky, ale väčšina z nich je len čistý priemer až podpriemer. Náhodou som však natrafil na úplne neznámy a nenápadný juhokórejský hororík, ktorý konečne sľuboval niečo nové.

„Acacia“ bola nakrútená v roku 2003 vcelku známym režisérom, ale s takmer neznámymi hercami. Príbeh však sľuboval niečo viac, áno, stále išlo o duchárinu ale tentokrát trochu z iného pohľadu. Vo väčšine ázijských duchárskych príbehov sa totiž objavujú duchovia, ktorých úlohou je vystrašiť takzvaným „šokovým systémom“, avšak tento film je taký unikátny, že počas neho nevidíme ani jedného jediného ducha. Aspoň nie priamo, pretože duch sa celú tú dobu ukrýva v strome – v akácii, ktorú skôr poznáme pod názvom agát. Mladý zasnúbený párik sa rozhodne adoptovať si malého chlapca Jin-Seonga, pretože ich upúta tým, ako nádherne maľuje stromy. Chlapec je však veľmi tichý a osamelý, maľovaniu venuje všetok svoj čas, podobne ako chorému a vyschnutému stromu, ktorý rastie pred domom. Vzťah medzi akáciou a malým chlapcom sa neustále prehlbuje. Rozpráva sa s ním, sedí na ňom celé dni a objíma ho, pretože je presvedčený, že v strome žije duch jeho matky. Po rodinnej hádke chlapec z ničoho nič utečie, a v tom čase začne agát kvitnúť. Je však veľmi, veľmi nahnevaný!

V prvej polovici filmu som ani len nepomyslel na to, že by tu malo ísť o akúsi duchárinu. Adopcia divného chlapca, zopár problémov hneď v úvode (rozpáranie svetra, podpálenie stodoly, zlý vzťah k ďalšiemu bratovi a k starej mame, ktorá ho od začiatku nenávidí...), toto všetko mi postupne pripomínalo horory v štýle „Good Son“, prípadne novinku „Orphan“. Akonáhle však akácia rozkvitla, a to aj napriek tomu, že dlhé roky predtým nemala ani lístka, bolo jasné, že v hre je čosi viac.

Celý film je vlastne oddychovka, ale mňa rozhodne nenudil a prišiel mi ako pekné osvieženie po tých všelijakých ľakačkách, ktoré sú všetky na jedno kopyto a snažia sa napodobniť Nakatov preslávený „Ring“. Príbeh sa však rozvíja strašne pomaly a nedochádza ani k nijakým výrazným zvratom, až na konci. Tento film jednoznačne stavia na atmosféru a vzájomné súvislosti. V horore nájdeme aj niekoľko flashbackov, ktoré však nepôsobia rušivo, čo je v porovnaní s väčšinou ázijských hororov príjemným prekvapením. Musím nadovšetko pochváliť kameru. Nádherné farby, zručné narábanie, skvelé a profesionálne vykreslenie atmosféry. Veľkým pozitívom filmu je aj to, že v ňom nehrá veľa dôležitých postáv, keďže väčšina z nás má problém pri ázijských filmoch rozoznať jedného herca od druhého. Toto našťastie nie je ten prípad. Veľmi zaujímavý bol určite vzťah medzi hlavnými postavami. Počiatočná láska sa po zmiznutí chlapca mení na nenávisť a vzájomné obviňovanie, rodičia začínajú postupne šalieť, až sa napokon obrátia proti sebe. Divákovi je celú dobu jasné, že niečo nie je v poriadku, a nikdy nevieme, čo sa odohrá v najbližších minútach. Acacia je vlastne kombináciou mysterióznej drámy, duchárskeho hororu, rodinného filmu a psychologického thrilleru. Okrem toho si veľmi vážim takýto druh filmu, pretože Kórejci (podobne ako Francúzi) sa neusilujú vyhnúť zobrazeniu témy, ktorú pri amerických hororoch vidíme len ojedinele, a tou je smrť nevinných detí (týmto však určite nemyslím horory typu "Eden Lake", v ktorých sú deti práve tými agresormi a každý im želá čo najbrutálnejší koniec). Film núti diváka neustále premýšľať, a možno aj to je dôvodom, prečo patrí Acacia medzi dosť podceňované kúsky. Ja to vidím ako veľké pozitívum, pochopiteľne, rozhodnutie je na každom z nás. Ale verte mi, kúsky skladačky do seba nádherne zapadnú a rozuzlenie jednoznačne stojí za to. Čo sa týka hudby, ani tá nie je veľmi hororová, práve naopak. Takmer celým filmom nás sprevádza upokojujúca klavírna hudba, nijaké prudké mrazivé zvuky a podobne. Všetko sa zmení na konci filmu, keď sa nám odkryjú všetky súvislosti chlapcovho zmiznutia a akácie. V tom čase dosahuje hudba svoj vrchol a je nádherná a melodická, dokonca s husľami a spevom. Vytknúť by sa filmu dalo len dosť pomalé tempo.

Acaciu nakrútil režisér a scenárista Ki-hyeong Park, ktorý určite nie je neznámou postavou medzi juhokórejskými režisérmi. Za zmienku určite stojí jeho preslávený duchársky horor „Whispering Corridors“ z roku 1998, ktorý bol taký úspešný, že sa nakrútili aj štyri pokračovania. O hercoch toho veľa dôležitého nie je, pretože ide skôr o menej známych protagonistov. Najviac by som však pochválil hlavného detského hrdinu Oh-bin Muna, ktorý sa svojej roly zhostil bravúrne a určite z neho raz vyrastie veľký talent.

Pokiaľ od hororov čakáte brutalitu a krv, alebo nesmierne veľa duchov a ľakačiek, tomuto filmu sa radšej vyhnite. Pokiaľ však Acaciu nebudete brať ako čistokrvný horor a ak vás láka celkom vydarený a atmosférický film, ktorý prekypuje originalitou a budete ho brať s rezervou na spríjemnenie večera, tak je určený práve vám.


Článok bol uverejnený aj na internetovej stránke Filmkub.sk