Nedeľa Jún 25

Eternal Sonata

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Eternal Sonata: Nebeské zrkadlo

Kalendár ukazuje 16. október 1849 a veľké kyvadlové hodiny práve odbili jedenásť večer. V Parížskom byte na Place Vendôme 12 sledujeme, ako sa najbližší jedného z najvýznamnejších svetových hudobných skladateľov vyrovnávajú s nevyhnuteľnosťou jeho smrti. Ležiac na svojej smrteľnej posteli totiž zvádza márny súboj s tuberkulózou sám Fryderyk Franciszek Chopin. Presne o 3 hodiny príde svet o geniálneho klavírneho virtuóza. Ak vás zaujíma, aký sen sa zdal Fryderykovi v túto tiesnivú noc, nemali by ste minúť najnovší počin japonského štúdia tri-Crescendo s poetickým názvom Eternal Sonata.

Vlniaca sa hladina tečúceho potôčika lenivo odráža lúče ranného slnka. Za doprovodu jeho jemného zurčania začínajú svoj spev neposedné vtáčiky. Medzitým nezbedný morský vánok šuští listami stromov, narúšajúc tak tento pokojný koncert. A uprostred tohto radostného orchestra, usadená uprostred lesa, leží malá dedinka nesúca meno Tenuto. Dedinka nachádzajúca sa na vrchole útesu, z ktorého je nezabudnuteľný výhľad na neďaleké pobrežie. Ale nesmieme zabudnúť najmä na kvety, ktoré vyzerajú, že kvitnú snáď úplne všade. V dedinke ako aj v jej okolí sfarbujú krajinu pestrými farbami, kam len oko dohliadne. A práve oni sú dôvodom, prečo je Tenuto známa aj pod názvom ”dedinka kvetín“.
Naše zoznámenie sa s touto malebnou dedinkou za sprievodu pokojne plynúcej skladby je jednoducho nádherným zážitkom, ktorý nám však aj tak nevykúzli úsmev na tvári a pokoj v srdci. Namiesto toho na nás dýchne melancholická atmosféra od prvých tónov úvodnej skladby až po posledné slová osobitého prednesu rozprávača tohto podivného sna. Ostatne melanchólia je obľúbeným prvkom mnohých japonských RPG hier a Eternal Sonata nebude žiadnou výnimkou.

Autori pri tvorbe hry vychádzali z romantickej tvorby Fryderyka Chopina a prostredníctvom imaginárneho a ľahko prístupného príbehu sa hráčom snažia priblížiť život a tvorbu tohto nezabudnuteľného poľského klaviristu. Fryderyk vo svojom poslednom sne stretáva mladučké dievča menom Polka z dedinky Tenuto. Polka žije osamelým životom, lebo ako jedna z mála ľudí v tomto snovom svete má magické schopnosti, ktoré sú symptómom nevyliečiteľnej choroby. Väčšina ľudí sa jej bojí dotknúť v strachu, aby sa aj oni nenakazili a tak Polka nemá žiadnych kamarátov medzi svojimi rovesníkmi. Jediným jej priateľom je tak len jej matka.

Samozrejme ide iba o predsudok a paralela medzi Chopinovou tuberkulózou a magickými schopnosťami Polky je viac než zrejmá. Chopin totiž taktiež neoplýval nejakou výraznou fyzickou zdatnosťou a tuberkulóza, na ktorú v roku 1849 podľahol, bola v tej dobe nevyliečiteľnou chorobou. Chopin a Polka nám tvoria hlavné postavy snového deja, ktorého ústredným motívom je hľadanie seba samého, ako aj zmyslu života na obzore blížiacej sa smrti. Ako som však spomínal vyššie, príbeh je podaný veľmi prístupnou formou, a tak si ho budú vedieť vychutnať aj tí, ktorých podobné filozofické otázky nie sú predmetom každodennej diskusie.

Sen je rozdelený na sedem kapitol a každá z nich je priamo inšpirovaná niektorou zo Chopinových skladieb a určitou etapou jeho života. Je v skutku impozantné, ako sa vývojárom podarilo vytvoriť kompaktný príbeh reflektujúci Chopinovu tvorbu, čo dokazujú aj pomocou vyslovene dokumentárnych vsuviek zachytávajúcich vybrané etapy jeho života. Za sprievodu jeho skladieb sa tak dozviete o jeho vzťahu so spisovateľkou George Sandovou, o jeho pobyte na Malorke, kde sa liečil z pľúcnej choroby, ale aj o jeho odchode z Varšavy tesne pred vypuknutím povstania, ako aj o jeho smútení za rodnou vlasťou, do ktorej sa po spomínanom odchode už nikdy nevrátil. Tieto dokumentárne vsuvky sú spracované pomocou statických obrázkov a písaného textu, a to všetko za sprievodu Chopinových skladieb skomponovaných práve na základe podnetov popisovaných udalostí. Dopad týchto vsuviek na precítenie deja je jednoducho nepopísateľný.

Keď sa pozrieme na samotnú hrateľnosť (predsa len ide v konečnom dôsledku o hru), Eternal Sonata je JRPG v tej najčistejšej podobe. Niekto môže byť zaskočený kombináciou práve tohto žánru a zvoleného príbehu, ale kto má za sebou nejaké tie JRPG, tak je na podobné kontrasty pravdepodobne zvyknutý. Hra sa dá rozdeliť do troch základných častí, z ktorých prvou sú rozhovory medzi jednotlivými postavami príbehu posúvajúcimi dej ďalej, druhou časťou sú pre JRPG nezbytné súboje a tretiu časť tvorí prechádzanie striktne lineárnymi, avšak nádherne spracovanými lokalitami.

A keďže vzájomné filozofovanie medzi Polkou a Chopinom by asi na celú hru nevystačilo, tak ako sa na správne JRPG patrí, časom stretnete celkom slušný počet ďalších postáv, ktoré sa k vám počas putovania po tomto snovom svete pridajú. Každá z postáv má svoje charakteristické črty, ktoré sú navyše zdôraznené ich výzorom a ”hudobným“ menom. K Polke a Chopinovi sa tak pridá napríklad mladík Allegretto (v hudbe označenie pre stredne rýchle tempo), ktorý je odhodlaný zmeniť svet a napraviť všetky krivdy v ňom spáchané, lesné dievča menom Salsa (zmyselný a živelný štýl), s ktorou, ako sa vraví, šijú všetci čerti a neodpustí si časté podpichovanie a žartíky, alebo napríklad mladá dáma menom Falsetto (špeciálna technika, ktorá umožňuje spev vo vyššej tónine, než má spevák dispozíciu) – čiže v podstate pretvárka, ktorú praktikuje aj ona, na prvý pohľad sarkastická a neúprosná odbojárka, ktorá je však vo skutočnosti plná romantických citov voči svojmu vodcovi odboja.

Pestrá skladba postáv sa odrazila na zaujímavosti súbojového systému, keďže každá z postáv preferuje iný spôsob boja. A keďže vaša skupinka môže do boja vyslať iba troch členov, príde na klasické JRPG dilema, kto to bude. Čo sa týka samotného systému súbojov, ten je na JRPG pomerne originálny. Zo začiatku sú súboje mixom akcie a taktickej vsuvky. Na začiatku každého kola ma postava 5 akčných sekúnd, ktoré môže minúť na pohyb alebo útok. Pokiaľ sa s postavou nehýbete ani neútočíte, čas nebeží. Toto je však iba prvý spôsob boja, označený ako ”party level 1”. Party levelov je celkom 6 a napríklad na leveli 3 má každá postava akčný čas len 4 sekundy a čas, kedy sa nehýbete a teda nebeží, je obmedzený z nekonečna na 3 sekundy. Ako odmenu za sťaženie boja si však do batohu môžete nastrkať viacej liečivých nápojov a môžete si meniť špeciálne útoky počas boja. Ako som spomínal, spôsobov boja je celkom šesť a menia sa približne po každej kapitole. Ide o celkom zaujímavý spôsob, ako sa vyhnúť určitému súbojovému stereotypu tak typickému pre viacero JRPG.

Ďalším spestrením bojového systému je aj zahrnutie svetla a tieňa na bojisku. Špeciálne útoky, ktoré môžu používať vaše, ale aj nepriateľské postavy, sú rozdelené na svetlé a temné. Tie temné môžete využiť, iba pokiaľ vaša postava stojí na bojisku v tieni a naopak, svetelné môžete samozrejme používať iba vtedy, keď stojíte priamo na slnku. Niektorí súperi navyše dokážu meniť v súvislosti podľa situácie či stoja v tieni alebo na slnku svoju podobu, a tým aj svoje vlastnosti, takže spomínaný element prináša dostatok taktických možností, kedy jeho opomenutie vám môže výrazne skomplikovať cestu vpred.

Zdĺhavé súbojové pasáže sú občas preložené nejakou tou priestorovou hádankou a samozrejme návštevou malých mestečiek, kde sa dajú doplniť zásoby a zregenerovať sa. Iné vedľajšie aktivity v hre nehľadajte, a dokonca aj vedľajšie questy by ste tu hľadali márne. Na konci každej kapitoly vás samozrejme čaká obligátny súboj s bossom, ktorý je vždy úplnou perličkou a preskúša kvalitu vašej družiny na maximum. Tu by som však mal výhradu k jednému takémuto súboju, kedy som bol príbehom dotlačený použiť jednu konkrétnu postavu, za ktorú som bežne nehral a mala teda nepomerne nižší level ako ostatné a súboj sa tým stal pomerne obtiažnym. Nakoniec s trochou hráčskeho šťastia sa mi však podarilo zdolať aj tento súboj.

Technické spracovanie som jemne načrtol už v úvode, ale pre úplnosť zopakujem, že grafika sa po štýlovej stránke radí k tomu najlepšiemu, čo sme mali možnosť na konzolách zatiaľ vidieť. Postavy, ako aj okolitá krajina je nakreslená s neskutočným citom a zmyslom pre detail. Je buď nádherne romanticky farebná, alebo naopak melancholicky zamračená a temná. Grafickú stránku perfektne dopĺňa hudobná stránka hry, ktorú majú na svedomí Chopinové skladby v podaní Stanislava Bunina ako aj originálny soundtrack Motoie Sakuraby.

Ak ste moje riadky dočítali až sem, pravdepodobne ste si už o Eternal Sonate utvorili vlastný obraz. Ak nie, v krátkosti vám môžem zopakovať, že Eternal Sonata je japonské RPG dokumentujúce život a tvorbu Fryderyka Franciszeka Chopina prostredníctvo imaginárneho príbehu, ktorý sa mu sníva počas posledných 3 hodín života na jeho smrteľnej posteli. Vám jeho sen zaberie približne desaťkrát toľko herného času, počas ktorého budete svedkami klasického boja dobra proti zlu okoreneného úvahami o zmysle ľudského života. Započúvate sa do nádhernej Chopinovej klavírnej hudby a uvedomíte si, aké ťažké to bolo pre neho opustiť milovanú Varšavu a už sa nikdy nevrátiť do rodnej krajiny. Zamrzia len sem-tam zdĺhavé súbojové pasáže a nie vždy najlepšie rozmiestnené body na ukladanie hry. Ako celok však hru môžem len jednoznačne odporučiť, aj keď určite nie je pre každého.

Výrobca: tri-Crescendo (http://www.tri-crescendo.co.jp/ )
Distribútor: Namco Bandai Games (http://www.namcobandaigames.com/ )
Typ hry: JRPG
Multiplayer: Nie
Konfigurácia: PS3 (testované), X360
Web: Eternal Sonata (http://eternalsonata.namcobandaigames.com/)

Recenzia bola uverejnená aj na internetovom portáli: http://splat.cz/eternal-sonata-nebeske-zrkadlo