Nedeľa Jún 25

Ako sa správať v Japonsku - Tipy a triky-

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

Veľa ľudí rado cestuje a spoznáva nové veci a krajiny. Však čo môže byť trápnejšie, ako niekam prísť a spraviť niečo čo domáca kultúra berie, ako závažný spoločenský priestupok – napr.: hlasné grgnutie, prdnutie, alebo bozkávanie na ulici :).
V tomto článku si môžete prečítať o takých vážnejších veciach a dobrých radách, ktoré by ste mali v Japonsku dodržiavať.


 

Nie je žiaden "Ďaleký Východ".Východní Ázijci nijako neocenia,keď je ich vlasť označovaná, ako Ďaleký východ. Ďaleko od čoho? Od Európy ako stredu sveta? Žiaden Japonec by svoju cestu do Europy neapostrofoval, ako návštevu "Ďalekého Západu". Ďaleký východ sa dnes nazýva východná Ázia.

Japonské priezviská ľahko naučia západných cudzincov koktať. V celej východnej Ázií sú priezviská uvádzané pred osobnými menami. Toto pravidlo platí taktiež v Japonsku. Aj jeho najslávnejší režisér Kurosawa Akira sa volá pán Kurosawa, osobným menom Akira. Pretože však na Západe (s výnimkou Bavorska) osobné meno je pred priezviskom, japonci sa prispôsobujú (na rozdiel od číňanov a kórejcov) západnému úzu. Preto Európania poznajú japonského režisérskeho génia, ako Akiru Kurosawu. Záludnosť je v tom, že cudzinec spravidla nepozná či sa jedná o meno ,alebo priezvisko a nevyhne sa nedorozumeniu. Kto si nie je istý, mal by sa na priezvisko spýtať priamo svojho partnera.

Japonci sú pripravení pomôcť: Cudzinci si majú na ich zem uchovať čo najlepšie vzpomienky. Keď zablúdite v niektorom veľkomeste, nemôžete sa zorientovať v obrovskej stanici podzemnej dráhy alebo nie ste schopní rozlúštiť informačnú tabuľu, tak sa v žiadnom prípade nehrajte na suveréna, lebo budete určite ponechaní svojmu osudu. Naproti tomu známky neistoty, zmetenosti a úzkosti rýchlo privolajú pomoc. Určite k vám pristúpi starostlivá Japonka alebo Japonec a s nevtieranou zdvorilosťou sa anglicky spýta May I help you? Stačí pohľad s gestom bezradnosti a pomoc je tu. Ak zablúdite v džungli veľkomesta,vôbec sa nemusíte ako v iných mestách na zemi strachovať o svoju náprsnú tašku alebo o život. Keď sa k vám japonci blížia, tak len preto, aby vám pomohli.

Navštívenky robia človeka: Dajte si ich neodkladne vytlačiť, na jednej strane najlepšie v angličtine na druhej stane v japončine. Kto sa domnieva, že pri naväzovaní kontaktov vystačí bez vizitiek, ten môže rovnako tak dobre prísť v tmavom obleku a nechať doma kravatu. Vzájomná výmena vizitiek uľahčuje nielen rozoznávať väčší počet ľudí, ktorých stretneme prvýkrát, ale zároveň japoncom umožňuje hierarchicky zaradiť cudzinca. Spoločenské usporiadanie Japonska pôsobí rovnostárskym dojmom len na povrchu. Či už sa jedná o spoločensky vyššie postavené osoby, rovnako zaradených, alebo podriadených, o blízkych, alebo len známych, ostarších alebo mladších ľudí, mužov, ženy alebo deti, profesorov alebo remeselníkov, každý zaujíma v sociálnom rebríčku určité miesto a má v spojení s tým nárok na určité zdvorilostné formy a spôsob oslovovania.
Európania si sotva môžu vytvoriť predstavu o veľkom počte výrazov, slovies a gramatických konštrukcií, ktoré japoncom umožňujú vyjadriť jemné spoločenské odstupňovanie. Ak sa stretnete s úplne neznámym človekom, často neviete, ako s ním jednať. Keď nepoznáte postavenie svojho partnera môže byť oslovenie dokonca pochybné. Pokiaľ siahnete príliš vysoko zosmiešníte sa, pokiaľ príliš nízko môžete ho uraziť.
Vizitky sú v každodennom spoločenskom jednaní japoncov mimoriadne potrebné, prezradzujú totiž, či sa jedná o vedúceho oddelenia v malej firme, alebo v svetoznámom podniku, či dotyčný vyučuje ako učiteľ, alebo ako profesor na menej známej, alebo preslávenej univerzite, či predáva ryby, alebo obchoduje s akciami. Po prečítaní vizitiek je hneď každému jasné, ako návštevníka zaraďiť, ako ho osloviť a koľko vážnosti mu prejaviť. Vizitky japoncom uľahčujú prvé kroky vzájomného spoločenského styku. Neboli zavedené pre kontakty s cudzincami, ale splňujú voči návštevníkom zo zámoria ten istý užitočný účel. Na vizitkách nesmie chýbať titul a povolanie.

Sprepitné nie je v Japonsku obvyklé-ani pre taxikárov ani pre hotelboys, čašníčky, alebo sprievodcov cudzincov. Pokiaľ je akceptované, deje sa tak skôr zo zdvorilosti k cudzincom. Platy v oblasti poskytovania služieb sú vypočítané tak, že nemusia byť dorovnávané sprepitným. Preto japonci vo svojej zemi nedávajú žiadne sprepitné a bolo by dobré, keby aj cudzinci ctili zvyky zeme. Pokiaľ by sa vám niekto naplno venoval, napríklad vám bude ako tlmočník celý deň k dispozícií, potom jemu alebo jej pripravíte viac radosti darčekom k dohovorenému honoráru než peniazmi.

Peniaze sa neprepočítavajú: Peniaze boli vo feudálnej spoločnosti Japonska pokladané za niečo nečisté. Hovoriť o nich bolo pre samuraja tabu. Pretože sa však moderná spoločnosť bez peňazí neobíde, odobrali im japonci čiastočne tento pejoratívny zvuk, keď slovu pre peniaze "kane", predsadili pre vylepšenie "o", takže dnes sa vyslovuje "okane". Napriek tomu nechválne známy význam pretrváva. Preto sa väčšie sumy v hotovosti vkladajú do určených obálok. O zlých spôsoboch svedčí, keď niekto druhému strká peniaze do dlane.
Podľa rovnakého hľadiska nemožno v prítomnosti platiaceho pevné sumy dodatočne prepočítavať. Ani vracanie peňazí pri väčších reštauračných účtoch, ktoré sú vždy predávané na miske, by sme nemali v prítomnosti čašníka prepočítavať. Kľudne vychádzajte s toho, že suma bola pred vyplatením presne prepočítaná a že by sa žiaden čašník nepokúsil k svojmu prospechu využiť vašej neskúsenosti s cudzou menou.
V Japonsku sa vsádza na dôveru.

Pozor na ľavostrannú dopravnú prevádzku: Varovaní nemôže byť nikdy dosť. Na japonských cestach je ľavostranná prevádzka. Pre návštevníka z pevninskej Európy to znamená zvýšené nebezpečie. Keď s chodníka vstupujete na cestu, iste sa obozretne pozriete doľava, ale to už môže byť neskoro, pretože tu autá vystreľujú zprava. V hustej premávke sa vás sotva zmocní pokušenie vymanévrovať z jazdného pruhu, v ktorom sa ženiete. Nebezpečné to je i v noci na prázdnych cestách, kedy je treba naplno sa koncentrovať na zotrvanie v ľavej stope.

Úradníci majú vždy pravdu: Japonskí úradníci vychádzajú s toho, že najlepšie vedia čo občan potrebuje - a väčšina občanov tento názor rešpektuje. Preto nejednajte s úradníkom, ako by ste mu bol roven a už vôbec nie blahosklonne a suverénne. Pokorne vkĺznite do roľe poddaného a čím lepšie sa vám to podarí, tým svižnejšie bude váš prípad spracovaný. Medzi japoncami je rozšírená prax podávať vec úradom až vtedy, keď je predtým neoficiálne naznačené, že žiadosť bude schválená. Vyhnú sa tak odmietnutiu a sociálny mier zostáva zachovaný. Všetko má svoj poriadok. Úradníci používajú svoje predpisy doslovne a presne, bohužiaľ skôr podľa litery než podľa zmyslu. Keby váš prípad nebol predvídaný v paragrafoch, nepomohli by vám ani všetci (japonskí) svätí. Ak vezmete túto skúsenosť na vedomie, ušetríte si frustráciu. Japonskí úradníci majú minimálny priestor k voľnému rozhodovaniu a ani po ňom netúžia.

Bezpodmienečne zachovávajte predpisy! Preťiahnuť vízum o jeden deň alebo neudať po presťahovaní ohlasovaciemu úradu v Tokyu adresu k presne stanovenému času sa možno nejaví ako štátna aféra, ale je to proti pravidlám a bohužiaľ budete mať na pohostinné Japonsko veľmi zlé spomienky. Budete predvolaní na políciu - pokiaľ vás úradníci nevynesú z vášho bytu hneď ako nejakého zločinca a budú vás tam trápne vyslúchať cele hodiny a niekedy po celý deň, pokiaľ ste žena, či ste niekde nepracovala ako prostitútka, či vaši rodičia žijú v cudzine a aké majú príjmi a kde ste poznala svojho partnera v manželstve. Po pravde povedané vyšetrovateľovi nejde o všetky tieto informácie. Chce vám len nahnať strach abyste už nikdy v budúcnosti nebrali na ľahkú váhu pedantické dodržiavanie všetkých predpisov - a tohoto účelu je naplno dosiahnuté. Keď nakoniec napíšete formálny ospravedlňovací list,povestný Letter of Apology budete prepustení bez pokuty.

Nikdy úradníkov nepodplácajte, tu na to možno škaredo doplatiť. Čím menší sú úradníci, tým neúplatnejšie jednajú.
Pri jednaní s japonskými úradmi sa nedoporučuje hovoriť japonsky, či už túto ťažkú reč ovládate perfektne alebo lámavo. Toto doporučenie platí takisto po prílete pri jednaní s colníkmi. Chce to trochu sebazaprenia a hrať sa na hlúpeho, inak si na vás zgustnú a kontrola sa skôr spomalí ako urýchli. Na úradoch sa už viac-krát ukázalo, že je lepšie príjsť osobne, ako si zavolať nejakého tlmočníka alebo japonského priateľa. U cudzinca nerozumejúceho ich reči idú často až na hranice svojich kompetencií, kým japonca neušetria žiadneho formulára a žiadnej pečiatky.

Daniel-san
zdroj:Japonsko-ako sa nestratiť od Gerharda Dambmanna

-------------------------------------------------------------------

Veci v Japonsku sú neuveriteľne drahé. Môžete sa stretnúť s názorom, že McDonald nieje “moc drahý“, ale opak je pravdou. Ceny sú v ňom 3x, až 4x vyššie ako u nás doma. Má to však aspoň jedno pozitívum, veci u nás sa nám potom už nebudú zdať až také drahé.

Keď ste v krčme, alebo reštaurácii, nenalievajte si alkohol sami. Dávate tak všetkým najavo, že ste alkoholik.

AV neznamená audio/video ale adult video (video pre dospelých).

Obchody sú otvorené od 10:00 do 20:00 ...

Keď budete v Tokyu, neprehliadnite Ikebukuro, kde môžete nájsť veľa reštaurácii, herní, kín, obchodov a voľajaký supermarket ...

Keď cestujete rýchlikom, dajte si pozor, aby ste nesedeli v tichom vozni (nesmie sa v tomto vozni nič hovoriť – proste dokonalé ticho ...)

V Japonsku ľudia cestujúci eskalátorom (výťahom) stoja v jeho ľavej polovici ...

Doprajte si voľna v Japonsku a sadnite si do parku. Takto spoznáte správne japoncov, ich chovanie a zvyky lepšie, než keď budete behať po meste. Môže sa dokonca stať, že k vám niekto príde a bude si s vami chcieť len tak pokecať – hlavne po anglicky-.

Používajte japončinu čo najviac. Aj keď toho nebudete po japonsky moc vedieť a budete robiť chyby, budú si vás ceniť pre vašu snahu. Je to rozhodne lepšie než stále hovoriť po anglicky.

Keď vás niekto pozve na návštevu nenoste so sebou kvetiny. Ak to spravíte, dotyčná osoba ktorej ste ich priniesli povie – Aké pekné kvetiny – dá na dobre viditeľné miesto a pôvodnú dekoráciu, ktorá bola oveľa lepšia dá preč. Fľaška saké je lepšia voľba.

Keď pôjdete s Japonkou von je dobré mať na pamäti to, že Japonci sú dosť hanblivý. Takže bozkávanie sa na verejnosti je dosť nezvyčajné a francuzák už nepripadá do úvahy na verejnosti vôbec.

Keď jete japonské slíže doma, alebo na verejnosti, jedzte – lepšie povedané “žerte“ ich tak, ako keby to bolo vaše posledné jedlo. Je to pochvala pre kuchára. (Podľa mňa sa to s paličkami inak jesť ani nedá)

Nikdy nesŕkajte polievku alebo niečo podobné. Je to niečo neskutočne neslušné!

Keď sme pri tom jedle. Nikdy nezabudnite povedať Itadakimasu pred jedlom Gochisousama deshita po jedle.

Keď sa prvý krát niekomu predstavujete, oplatí sa zo slušnosti sa trocha ukloniť. Potom osoba, ktorej sa predstavujete sa taktiež ukloní. Toto gesto predstavuje v preklade niečo, ako – ďakujem, že si ceníte moju prítomnosť -.

Keď budete niečo kupovať japonskému priateľovi/priateľke, nekupujte drahé veci. Bude to pre nich vyzerať, ako by ste chceli, aby vám mal/a aj ona/on niečo kúpiť.

Keď kráčate je neslušné jesť, alebo piť. Našťastie sa tento zvyk začína vytrácaťJ.

Nikdy nezapichujte paličky do ryže!