Nedeľa Apr 30

Gejša - prežitok, alebo symbol?

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

Gejše a ich tajomný, uzavretý svet už od prvého stretnutia s Japonskom pútali pozornosť západného sveta. Žena so silnou vrstvou make-upu a krvavo nalíčenými perami sa stala jedným zo symbolov Japonska, ktorý vyvoláva celý rad otázok, na ktoré nie je ľahké odpovedať.

Aké ženy sa skrývajú pod nepreniknuteľnou maskou líčidiel? Aké pravidlá a zákony vládnu v uzavretom svete gejší? Sú gejše skutočné umelkyne, tanečnice a hudobníčky, alebo len obdoba našich prostitútok? Prchavý svet dlho žiarlivo strážil svoje starobylé tajomstvá, no niektorým sa podarilo preniknúť za jeho hradby.
Gejše a obzvlášť úspešné gejše z vyhlásených kvetinových štvrtí (už od detstva vytvorené priamo pre zábavu, domov gejší, ale i kurtizán, ale hlavne ich majiteľov) z Kjóta a Eda (dnešného Tokya) boli po stáročia spoločníčkami a milenkami vládcov Japonska. Blýskavý svet gejší má však i svoju odvrátenú stranu - poníženie, opovrhovanie a vyčerpávajúcu drinu.

No nie je gejša, ako gejša, dôležité je, kde sa gejša narodila a aká je jej rodinná tradícia. Niektoré gejše mali matku, babku, prababku aj praprababku tiež gejšu, takže v našich končinách, by sa to dalo porovnať s tým, že ich rodina by poznala aj Jura Jánošíka. Samotné slovo gejša znamená "umelkyňa". Dnes tomu tak už nie je, ale kedysi sa stávali gejšami i dievčatá surovo unesené z vidieka, alebo predané vlastnými chudobnými rodičmi, ktorí im takto aspoň teoreticky zabezpečili lepšiu budúcnosť.

Adeptka na gejšu začínala zvyčajne v deviatich rokoch, no nebola zriedkavosť i v šiestich rokoch, šiestich mesiacoch a šiestich dňoch. Najprv musela niekoľko rokov tvrdo pracovať ako slúžka, potom sa stala maiko = gejša – žiačka. Každá maiko študuje 5 rokov tanec a hudbu, než sa stane gejšou a potom pokračuje vo vzdelávaní po celý život.

Gejša dostala svoj nekalý prívlastok prostitútky, hlavne po druhej svetovej vojne, keď sa vo vojnou rozloženom Japonsku stovky žien nazývali "gejše" využívajúc toho, že "chlpatý barbari, alebo gaidzinovia", ako nazývali Američanov, poznali toto slovo, ako jedno z mála japonských. Ale ani Japonci neboli žiadne neviniatka. Cez vojnu tiež priniesli ako "korisť" mnoho kórejských dievčat a žien do vojnových táborov, ako prostitútky pre vojakov.

Gejše sú cenené pre svoju krásu a eleganciu a aj pre svoje pravidlo nikdy nevysloviť to, čo bolo povedané medzi ňou a zákazníkom, nech by to bolo čokoľvek. Vedia krásne a profesionálne tancovať a hrať na Samisene (strunový nástroj potiahnutý mačacou kožou), na Koto a na rôzne bubienky a iné starobylé hudobne nástroje.

Gejše sú ozdobou každej veľkolepej akcie, aj keď ich služby sú nesmierne nákladné. Obyčajný smrteľník pravú gejšu ani neuvidí. Najnovší fenomén sú dnes tzv. FURISODEGIRLS, nie sú také drahé ako gejše, idú na akýkoľvek večierok či akciu napr. i do obchodu so smaženými slížmi (pre gejše nemysliteľné), majú síce len niekoľkomesačný výcvik, ale chodia tiež v kimone a vedia konverzáciou potešiť srdce zákazníka. Pomáhajú tak udržať tradície gejší i v dnešnom Japonsku, kde kvôli uponáhlanosti a strate záujmu o ich minulosť a služby ich prchavý svet takmer zanikol.
zdroj: Gejsa od Lesley Downerovej.