Utorok Jún 27

Japonský otearai alebo záchod po japonsky

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 V tomto článku by som rád napísal niečo o veci, ktorá ma dosť ohromila. Keď som to videl prvý krát na vlastné oči, tak som len stál, tupo sa na to pozeral, ruky voľne spustené vedľa tela, predklonená hlava, a snažil som sa pochopiť čo to práve vidím.

Tí múdrejší z Vás si už spojili názov článku s obsahom prvých viet, takže asi budú vedieť že hovorím o Japonskom záchode.
Možno sa pýtate, prečo sakra píšem o niečom tak nudnom ako je pár kilo keramiky, splachovadlo a 5 litrov vody. Nuž asi preto, že v Japonsky treba k priemernému záchodu troška viacej.
Všeobecne by som vyprázdňovacie zariadenia v Japonsku rozdelil na viac ako jednu časť. Tak v prvom rade, sú tu aj tie obyčajné záchody čo máme aj na Slovensku, či kdekoľvek v Európe. Ďalšia skupinka je mne veľmi nevyhovujúca, tuším sa to v Európe nazýva turecké záchody. To bolo tiež prekvapenie keď si tak prídem na „Toire“ na letisku, otvorím kabínku, zavriem kabínku, otočím sa, a pozerám sa na keramickú dieru v zemi. Skrátka podlhovastá diera v zemi, po stranách sú ultra protišmykové drážky, a v stene splachovadlo (niekedy dokonca aj infračervené). Nemám ich veľmi rád. Zaujímavé je, že takmer všetky tieto zariadenia vyrába firma Toto.

Posledný, a v domoch najrozšírenejší typ záchodov je úplne hyper moderný ktorý by závideli aj kozmonauti z NASA.
Ono keď som to videl prvý krát, tak len ťažko som si k tomu zariadeniu asocioval slovko záchod. V prvom momente mi hlavou preletelo slovo „defekalizovacie kreslo“.
Japonský záchod v domácnosti je pre gaijina záhada. Širšie ako bežné kreslo, v zadu pri stene napojené na elektriku, po stranách čudlíky, páčky, na stene je často operačná skrinka s ovládaním, prípadne ovládač na používanie s viacerými tlačítkami ako bežný televízor z Tesla fabriky...
Hľadám splachovadlo, nenájdem. Šmátram rukami po celej operačnej skrinke, sakra veď tu musí byť niekde dotykový senzor či kieho boha... ale nič.
 A tlačítiek s mysterióznymi kanji znakmi sa nedotknem ani zaboha, čo keď mi to vycucia vnútornosti, a po klystýre taktiež netúžim. Tak som si na pomoc zobral slovník a šlabikár kanji, a po „chvílke“ hľadania a porovnávania som našiel znaky s významom „slabý“ a „silný“. Takže výborne, to si môžem ešte aj vybrať silu spláchnutia.
Teraz, po istých skúsenostiach v Japonsku a s mierne obohatenými znalosťami Japončiny som si preložil aj ostatné znaky na ovládači. Takže najdôležitejšie je tlačítko, ktore ZASTAVÍ všetky prebiehajúce akcie. To treba vždy lokalizovať ako prvé.
Ďalej sú tam tlačítka na automatické sklápanie poklopu pomocou elektromotoru, nastavenie teploty sedacej časti, odsávanie (vzduchu !!), ale nájdu sa aj špecialitky a rôzne módy opláchnutia zadku (sprcha, lokalizovaný jemný prúd, , a minule ma zase prekvapilo tlačítko na zapnutie masáže.
Zhrnuté a podčiarknuté, japonské záchody sú dosť zapeklitá záležitosť, a neradno ich podcenovať.