Piatok Apr 28

Interview so Slovákom, ktorý študoval v Japonsku

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

 Určite väčšina z vás, tá, ktorá číta práve tento článok, sníva o tom, ako sa čo najrýchlejšie dostať do Japonska. A to buď na dovolenku, exkurziu, alebo ako výmenný študent. Rozhodne tá posledná možnosť je najlákavejšia a najzaujímavejšia. Veď prežiť jeden školský rok v krajne vychádzajúceho slnka a žiť študentský život, je zážitok na celý život. Pre animedream.sk zodpovedal Žako zopár otázok, ktoré vás možno zaujímajú.


Čo ťa viedlo k tomu, aby si íšiel do Japonska a ako si tam cestoval?

Čo ma viedlo do Japonska? Mal som možnosť ísť na ročný študijný pobyt. Mohol som si vybrať, Ameriku, Austráliu... no ja som chcel ísť do Japonska, pretože v porovnaní s Európou mi práve Japonsko pripadalo o dosť "inšie" ako ostatné krajiny.
Cestoval som lietadlom, z Viedne do Mníchova, a z Mníchova do letiska menom Narita v Tokyu.

Kde si v Japonsku žil?

V Tokyu. Konkrétne Toshima-ku, časti Ikebukuro a neskôr ešte Shakujii Kouen

Aké si mal dojmy po príchode do cudzieho prostredia?

Cítil som sa mierne fascinovane. Zaujímal ma každý nápis, každý stĺp, každé stebielko trávy v Tokyu. Každý zázrak má, ale svoje pominuteľné kúzlo a to moje vyprchalo zhruba do týždňa, kedy som si uvedomil, že to tam vyzerá dosť podobne, ako na Slovensku.

Nemal si problémy s druhou kultúrou a zaradiť sa do nej?

Problémy s druhou kultúrou? V podstate ani nie. Okolo mňa bolo veľa ľudí, ktorí sa naozaj snažili a správali sa ku mne milo. Samozrejme, v Japonsku nie sú len milí ľudia, ako si to väčšina Otakov asi myslí, takže sem-tam som mal problémy pochopiť isté formy "žartov" zo strany niektorých spolužiakov v škole, ale to boli skôr výnimky. Snažil som sa akceptovať takmer všetko.

 Aké trapasy sa ti stali po príchode do Japonska a čo si si často plietol?

Trapasov až tak veľa nebolo, už od začiatku som sa na rôzne veci veľmi veľa pýtal, takže prevencia fungovala na sto percent. Často som si, ale plietol výrazy po Japonsky (doprava/doľava, chladnička/kúpelňa a pod.), prípadne zásady správneho stolovania.


Takže si sa niekedy pýtal na kúpeľňu a poslali ťa do kuchyne?

Aj to sa stalo. Prípadne som hľadal niečo v chladničke, snažil sa pri tom komunikovať s host family, a potom sledovať pohľady plné údivu ... no bolo toho dosť.

A čo si sa ich vtedy spýtal ?

Tak vieš, keď niekto na teba začne z ničoho nič hovoriť "Je mi ľúto, ale v kúpeľni naozaj nevidím žiadne špagety", tak sem-tam chvíľku potrvá, kým zistíš, na čom si.

 Bolo tam teda veselo. Poďme ďalej. Ako to bolo s jazykom - japončinou? Bolo ťažké sa ju naučiť?

Ťažké, ako ťažké, závisí od toho, ako sa snažíš. Potreboval som asi dva mesiace, kým som sa, ako tak dostal "do toho". Čiže, bežná konverzácia (Máš voľno tento víkend? Čo stojí pivo? a pod. :D ) a tak. Z gramatického hľadiska mi, ale japončina pripadala pomerne jednoduchá a logická (i keď, rád by som vedel, čo si o tomto myslia študenti UK v Blave ;) ).

Učil si sa japončinu už pred odchodom?

Takmer vôbec. Sem-tam som zablúdil na stránky www.thejapanesepage.com, kde som sa naučil akurát tak asi 20 znakov hiragany a zopár základných fráz, ako napr. "Dobrý deň", alebo "Som Mišo".

Ako sa vyučovalo v škole a ako si sa učil ty? Bolo ťažké študovať v cudzej reči?

Hmm, študovanie ako študovanie. V podstate som sa tam učil iba to, čo som sám chcel. Moja škola nepatrila k veľmi dobrým školám v Tokyu, takže som bol rád, keď si na mňa aspoň sem-tam našli čas profáci na hodine (napr. Matika, Fyzika, často Angličtina a ku koncu aj Japonská literatúra).

A bol si skúšaný tak, ako ostatní študenti?

Len na matematike a na vlastnú žiadosť aj na tej literatúre (ktorá bola zameraná skôr na otázky typu "Čo tým autor chcel povedať" a pod.). A potom som ešte písal písomky na Fyzike a Angličtine.

 V čom bolo vyučovanie oproti tomu na Slovensku iné?

Japonský spôsob vyučovania na mojej škole mi pripadal trošku málo flexibilný. Rok bol rozdelený na tri semestre, ústnych odpovedí bolo minimum. Začínalo sa o 8:45, končilo väčšinou o 15:30 a potom ešte nasledovalo Bukatsu, čiže klubová aktivita. Žiaci na niektorých hodinách často spávali, a samozrejme, vždy nosili školskú uniformu :)

Na hodinách spávali? A ako sa stavajú študenti voči uniformám? Majú ich radi alebo ich nenávidia?

Keď bola nejaká nudná hodina, tak si niekto chcel asi dohnať prebdený večer pri PS2 a pod :) S tými uniformami, no niektorým to bolo jedno, iní ich nemali moc v láske. Hlavne chlapci, ktorí sa snažili byť "in" si dávali nohavice takmer pod prdel, košele vykasané, kravaty napoly rozviazané a pod. Keď ich stretol učiteľ, tak im väčšinou vynadal, aby sa upravili. Účinok netrval viacej ako dve minúty.

 Aké boli na škole krúžky, koľko ľudí do nich chodilo a do akého si chodil ty?

Krúžkov bolo strašne veľa, od tenisu, cez pingpong, futbal, volejbal, basketbal, hádzanú, aikido, judo, shorinji kenpo, až po divadelný krúžok, fotografovanie či chemický krúžok. Ja som chodil na kendo, japonský šerm.

A boli krúžky plné alebo dávala mládež prednosť voľnosti?

Bol som prekvapený, pretože boli pomerne plné. Ľudí, ktorí chodili po škole domov bolo pomerne málo.

Aký bol tvoj život medzi japonskými spolužiakmi?

Kde začať... prvý deň v škole sa ku mne odvážilo prísť málo študentov, ale (možno práve kvôli mojej neznalosti japončiny) nejaké hlbšie kontakty sa mi nepodarilo nadviazať. Takto nejako sa to potom viezlo takmer po celý školský rok. Celkovo vzato som si v škole našiel len veľmi, veľmi málo kamarátov, nieto priateľov. O to viacej času som mal, ale rozmýšľať o iných veciach.

Dalo sa so spolužiakmi dorozumievať aj po anglicky a ako hovoria Japonci po anglicky?

So spolužiakmi sa po anglicky takmer vôbec nedalo. Na hodinách mali dosť ťažké lekcie, ale konverzácia väčšinou končila pri otázke "And where do you live, Satoko ?" z mojej strany, keď už niektorí (väčšina) prestávali rozumieť (aj napriek cca 4-5 rokom výučby angličtiny).
A otázka "ako hovoria Japonci po anglicky" má asi taký zmysel, ako "ako hovoria po anglicky Slováci? ". Rôzne. Záleží od veku, postavenia a pod.

Aké si mal spolužiačky? Boli pekné a hlavne, aké sú japonské dievčatá?

Spolužiačky? Nechcem zase veľmi zovšeobecňovať, ale pripadali mi strašne detinské. Hlučné. Ale samozrejme, stretol som veľmi veľa Japoniek okolo 17 rokov, ktoré pôsobili dospelejšie a rozvážnejšie. Aj tak som mal ale väčšinu známych (Japoncov aj Japoniek) vo veku okolo 20 rokov a vyššie.

Mal si priateľku?

Ee :)

Eee ? :)

Nemal som priateľku. I keď... no o tom nabudúce ;)

Prečo nabudúce? Ale, keď nechceš, tak nemusíš. Veľa ľudí by však zaujímalo, či tam náhodou na teba niekto nečaká. :)

No momentálne tam na mňa naozaj nikto nečaká. Teda, aspoň ja o nikom neviem :)

Ako sa balia Japonky? Pripadne, čo na ne platí a čo je pravdy na tom, že sú Japonky škaredé a majú krivé nohy?

Keď niekto v mojej blízkosti povie, že Japonky sú škaredé, a majú krivé nohy, tak som ochotný biť sa s ním do smrti ;) Moc som Japonky nebalil, ale často som mal taký pocit, že stačí sa pekne usmievať, rozprávať zaujímavé veci, ísť s ňou na karaoke, kúpiť jej niečo na pitie a hotovo :D Sem-tam mi pripadali trošku naivné, ale to sa tiež samozrejme líši "kus od kusu" :)

Aký je nočný život v Japonsku?

Nočný život. Tak, nocou potulujúcich sa 17ročných študentov nájdeš málokedy, do barov a na diskotéky chodia väčšinou skôr tak ľudia od 20 a vyššie (alkohol je tiež povolený až od 20 rokov). Napríklad v Ikebukure, často aj o polnoci je na väčších uliciach dosť ľudí, vysokoškoláci, ganguro, yakuza, Japonci s odfarbenými vlasmi v oblekoch (ktorí ťa chcú silou mocou dostať do svojho podniku) a pod. Celkovo som sa tam, ale cítil takmer vždy bezpečne, nemal som pocit, ako keby som mal byť niekým či niečím ohrozený.

Aký je pohľad v Japonsku na alkohol, fajčenie a drogy medzi mládežou? Je to  porovnateľné so Slovenskom?

 Ako som už spomínal, alkohol je podľa zákona až od 20. Teda, nie že by tu vôbec neexistovali mladí ľudia, ktorí by neodolali pokušeniu vypiť sem-tam pohárik piva či niečoho silnejšieho, ale v porovnaní s väčšinou zábavy-chtivých mladých ľudí na Slovensku mi Japonská mládež pripadala takmer ako banda abstinentov. Fajčenie je pomerne časté a o drogách netuším. Niekde som ale čítal, že to je strašne drahé.


Aké je najobľúbenejšie hobby Japoncov?

Hobby? To je strašne rôzne. Tak isto, ako na Slovensku, od čítania kníh až po modelovanie vláčikov.

Aké je postavenie žien v Japonsku oproti mužom? Je to stále rovnaké alebo sa to začína meniť, prípadne sa to už zmenilo?

Myslím si, že sa to už dosť zmenilo. I keď, väčšinou to je stále tak, že chlap pracuje v práci, zarába a ženská je doma, upratuje, varí a podobne. V poslednej dobe, si ale ženy viacej hľadajú rôzne hobby a tým vyplniť voľný čas. A samozrejme vidno čím ďalej, tým viacej žien v oblekoch, pekných sukniach s aktovkami v ruke, ako sa ponáhľajú zaľudnenými ulicami Tokya.

Aká je móda v Japonsku a čo sa nenosí a je totálne "out"?

Móda je dosť... nuž, najvhodnejšie slovo by asi bolo "zaujímavá". V uliciach Tokya nájdeš dosť veľa rôznych štýlov, napr. Japonca s aspoň 15kg zlatým krížom okolo krku, chlpatej bunde, nohavicami začínajúcimi až niekde u kolien, alebo fešnú Japonku v maskáčoch (na ktorých má krátku sukňu), blúzke, bodkovaných pančuchách a s lodičkami. Veci totálne out hádam ani niesu, nosí sa to, čo sa komu páči.

Aké sú ceny v Tokyu oproti tým na Slovensku?

Ceny elektroniky a napr. áut sú takmer rovnaké ako tu, na Slovensku, ale napr. nájomné, ceny za elektriku, plyn, sú oveľa drahšie. Jedlo vychádza zhruba o tretinu drahšie, ale samozrejme závisí od tovaru. Alkohol je v Japonsku dosť drahý, napr. cena jedného veľkého piva sa pohybuje zhruba od 300 do 1000 yenov (100 - 300 Sk).

Ako chutí jedlo v Japonsku?

Ako chuti jedlo v Japonsku? Jedlo je samozrejme veľmi rôznorodé, už to nie sú takmer len "ryby a ryža" ako kedysi. Ryby, morské riasy, chobotničky, morské kraby, kuracie, hovädzie, bravčové, zelenina, zemiaky, ovocie, samozrejme všetko. Tradičná japonská kuchyňa, sa ale skladá najmä z darov mora, ryže, tofu syra a nejakej tej zeleniny. Chutilo mi všetko, od jedál so surovými kúskami rýb či chobotníc (sushi, sashimi) cez vyprážané veci, ako tonkatsu či tenpura, až po cestovinky (udon, soba, ramen). Za celý rok som pribral okolo 10 kilo.

Aké si mal počasie počas pobytu?

 Počasie som mal rôzne. Na začiatku pobytu (august 2003) bolo pomerne chladno, asi 25 stupňov. Postupne prišlo obdobie dažďov, až v decembri teplota bola niečo sotva nad nulou. Sneh som, ale v Tokyu nevidel, zato ale fúkalo viac než dosť. Potom prišla postupne jar, sakury, teploty sa opäť šplhali vyššie a vyššie, až v júli bolo niečo okolo 38 stupňov a veľmi veľká vlhkosť vzduchu.

Bolo v Japonsku veľa turistov a kde sa vlastne chodia najčastejšie ubytovať turisti - hotel/byt/iné ...?

Ubytovanie sa veľmi líši, závisí od toho, či chceš bývať v hoteli, alebo tradičnom ryokane. Turistov bolo tak akurát, so Slovenskom sa mi to ťažko porovnáva, pretože zatiaľ čo v Japonsku "svieti" každý gaikokujin, na Slovensku ti tvár nepovie o pôvode človeka takmer nič.

Aký je TV program v Japonsku? Čo sa tam najviac pozerá v TV?

Telku som pozeral málokedy, ale asi najväčší podiel programov je zastúpený domácou produkciou. Telenovely, rôzne programy, televízne šou (do štúdia pozvú dajme tomu 10 známych ľudí, pustia im niečo zo záznamu, a každý k tomu povie niečo kvázi smiešne a je to), a sem-tam nejaké to anime.

A ako je to s kinom? Premieta sa tam veľa zahraničných filmov a anime?

V kinách som si všimol najmä zahraničné filmy, a takmer všetky boli titulkované. Čo sa anime týka, no tých až tak veľa v kinách niet, takmer vôbec. Samozrejme hity, ako Ghost In The Shell v kinách sú.

Majú Japonci radi zahraničné filmy?

To až tak presne neviem, ale napr. v bežnej TV ich až tak veľa niet. Do kín sa ich dostane viacej.

Aký je japonský humor?

Rôzny. Často som sa naozaj na niektorých poznámkach či dialógoch zasmial, ale boli aj také situácie, pri ktorých som nechápal o čo ide alebo mi vôbec nepripadali smiešne.

 Ako je to v Japonsku s pozeraním anime a kupovaním mangy? Je to stále veľký biznis?

Myslím si, že áno. Možno by som to prirovnal k pivu na Slovensku, také niečo nevyhynie :) Manga sa číta dosť v škole pod lavicami, doma, vo vlakoch, na ulici... Anime mi tam pripadalo tak trošku menej zaužívané, ale možno to bol len môj pocit. Keď som sa pýtal spolužiakov na FuriKuri alebo Cowboy Bepop, tak väčšina netušila o čom hovorím.

Prišiel si na chuť mange a anime?

Už na Slovensku som pozerával iba anime, a aj to len málokedy. V Japonsku som sa pokúsil sem-tam prísť na chuť týmto kresleným obrázkom, ale nebavilo ma to veľmi. Kvalitné anime si ale sem-tam pozriem (CowboyBepop, Miyazakiho filmy a pod.)

Stihol si si pozrieť všetky pamiatky, resp. aké to bolo pozerať na Japonskú kultúru a históriu?

Všetky pamiatky by som si nestihol pozrieť samozrejme do konca života. Ale vidieť vlastnými očami Kaminarimon v Asakuse alebo Daibutsu v Kamakure, to sa opisuje veľmi ťažko. Keď si človek uvedomí to úsilie a námahu ľudí v stredoveku, spôsob ich uvažovania, vplyv toho všetkého na dnešný svet... je to niečo úžasné.

Stretol si sa v Japonsku aspoň s jedným Slovákom alebo Čechom?

Na Slovenskej ambasáde som mal možnosť stretnúť pána veľvyslanca, neskôr som bol ešte na jednej "exhibícii" hry na fujare, a potom som sa ešte stretol s jedným speváckym zborom z Čiech. Každé stretnutie malo niečo do seba. Človek si uvedomí, koľko majú dvaja neznámi ľudia v cudzej zemi toho toľko spoločného.

 Boli Japonci zvedaví na slovenskú kuchyňu?

Veľa ľudí sa ma pýtalo, čo takto bežne na Slovensku jedávame. Vždy som im odpovedal, že v porovnaní s Japoncami tu jeme oveľa viacej mäsa, zemiakov a piva :)

Nepokúšal si sa niečo domáce uvariť? Napríklad halušky?

To som si veru s mojimi kuchárskymi skillmi veľmi netrúfal :)
Ale moja host mama sa pokúšala uvariť gulášovú polievku s japonskými prísadami :)

A otázka na záver, vrátil by si sa tam?

Každý sa rad vracia do jedného zo svojich domovov ;)

Takže ti ďakujem za rozhovor a dúfam, že spravíme ďalší rozhovor po tvojom ďalšom šťastnom návrate z krajiny vychádzajúceho slnka.


Pre ADT sa pýtal SATAS a odpovedal Žako.