Utorok Jún 27

Znak a jeho grafická podoba

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Znak predstavuje samostatnú jednotku, ktorá vyplňuje myslenú štvorcovú plochu – grafické pole. Znak sa skladá z ťahov, pričom ťah je definovaný ako minimálny grafický element, ktorý sa píše bez prerušenia. Inak povedané, ťah je kratšia alebo dlhšia neprerušovaná čiara rôzneho tvaru (rovná, prehnutá, ukončená zastavením, odtiahnutím alebo hákom) a rôzne polohy či sklony (vodorovná, zvislá, šikmá), ktorá sa píše rôznymi smermi (zľava doprava, sprava doľava, zhora dole). Schopnosť rozoznať jednotlivé ťahy a určiť ich celkový počet je nutným predpokladom správnej identifikácie každého znaku.

Základom každého znaku je radikál „koreň“, ktorý určuje podstatu znaku a zaraďuje ho do širšej skupiny významovo príbuzných znakov. Tradičný systém dodnes používaný vo väčšine japonských znakových slovníkov rozlišuje 214 radikálov, ktoré sú zoradené podľa počtu ťahov. Radikále môžu vystupovať v autonómnej pozícii ako samostatné znaky, alebo ako zložky znakov. Okrem základného tvaru príslušného radikálu existujú i jeho variantné formy podla umiestnenia radikálu v grafickom poli.

V praxi existujú dva možné spôsoby označovania radikálov – západný (poradovým číslom) a japonský, respektíve čínsky (pomenovaním).

Príklad písania znakov s radikálmi: tu

Zdroj: Japonsko český študijný znakový slovník