Nedeľa Jún 25

Chcete sa učiť po Japonsky?

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

Alebo, prečo je lepšie to neskúšať.

Jedol si zopár jedál v japonských reštauráciách, videl pár anime prípadne čítal mangu a  teraz sa v tebe zrodila bláznivá myšlienka, "naučím sa po japonsky"? "Mohol by som bez problémov čítať japonskú mangu, pozerať anime, alebo lepšie, mohol by som ho prekladať"? "Mohol by som machrovať pred priateľmi"? "Potom ísť do Japonska a zabávať sa"! Znie to veľmi pekne, nie?
Takže po pár prečítaných návodoch a slovníkoch už zvládaš povedať niečo v japončine. A myslíš si, že naučiť sa po japonsky zvládneš bez problémov, ale to je chyba.

1. Dôvod:

Myslím že to viac než jasné. Je to jedna z vôbec najťažších rečí aké existujú.

- Systém písania -

Písmo sa delí do troch skupín. Hiragana (pekné ladné ťahy), Katakana (trocha hranaté) a Kanji (okolo 4 miliónov nočný môr).

Hiragana – sa používa v japončine na spelling slabík. Hiragana bola zrejme vytvorená a zrealizovaná bandou idiotov, hlupákov a bláznov, ktorý si niečo písali na papier a nevedeli čo vlastne robia. Výsledok pomenovali “hiragana“. Pravý tvorca tohto písma princ Yorimushi bol ale promptne zavraždený.

Katakana – sa používa na vyslovovanie cudzích slov tvrdým neohybným japonským jazykom, takže keď to hovoria nemáte ani poňatia čo to melú. Tu platí jedna finta. Všetko čo je písané v Katakane je určite písaná angličtina v japonskom písme. Navyše sa znaky v Katakane na seba neskutočne podobajú čo úspešnému dešifrovaniu moc nenapomáha.

Kanji – sú slová/znaky čo ukradli v Číne. Vždy čo Japonci zaútočili na Čínu tak si ako korisť zobrali aj pár znakov. Pri písaní v Kanji treba dodržiavať dané pravidlá a dávať si pozor. Ale aby to nebolo také jednoduché, používa sa kombinovanie Kanji znakov. To potom začína tá pravá sranda. Keď sa skombinujú slova: “malý“ a “žena“ dostanete slovo “karburátor“. Taktiež sa nesmie zabudnúť na výslovnosť. Treba brať do úvahy kde sa slová nachádzajú vo vete, koľko máte rokov a aký je deň. Keď prišli prvý krát Európania do Japonska tak si Japonci mysleli, že ich písmo bude univerzálne pre obe strany a Európania ho prímu. Toto bolo hlavný dôvod 2. svetovej vojny o pár rokov neskôr. Ale netreba sa báť. Už aj Japonci prakticky bez slovníka skoro nič neprečítajú a robia iné haluze. Veď prečo si myslíte že čítajú noviny tak dlho.

- Správanie -

Správanie a hlavne správne oslovovanie má v Japonsku silné korene. Všetko záleží od toho s kým sa rozprávate. Správne oslovovanie záleží od veku osloveného, pohlavia, hodiny, zverokruhu, krvnej skupiny, podľa toho či sú vodný, alebo elektrický pokémoni a ecetera ecetera ...

Učiteľka: Dobré ráno, Harry. (Harry je Európan)

Harry: Dobré ráno.

Spolužiaci: (tvária sa neskutočne šokovane a v triede je hrobové ticho).

Ak ste nepochopili reakciu spolužiakov úbožiaka Harryho, tak to ani neskúšajte. Hierarchia správneho volenia slov a prípon k menám je neoblomná. Takže keď niekoho oslovíte, dúfajte, že ste nespravili moc veľkú chybu a že vás jeden z tej hromady Japonských bohov ochráni.

- Gramatická stavba viet –

Keď chcete povedať vetu v japončine, musíte si presne rozmyslieť čo chcete povedať, lebo stavba vety príde cudzincovi ako “random“. Poprehadzované slova a akcent sú tu pre cudzinca neskutočnou prekážkou.

Anglická veta:
Jane went to the school.

Tá istá veta v japončine:
School Jane To Went Monkey Apple Carbeurator.

Japonská gramatika nieje vhodná pre cholerikov. Japonci nemajú slová pre: ja, on, ona, oni. Vety typu : „On ju práve zabil“ znie ako „ Ja som ju práve zabil“ prakticky rovnako. Tu ide o to, že presný význam toho čo poviete bude zrejmý až o niečo neskôr. Pravdaže ak vás nechajú tak dlho hovoriť. Proste vás musia dobre počúvať a nesmiete spraviť chybu v intonácii. To má za následok, že si veľa Japoncov prakticky nerozumie.

2. Dôvod:

Veľa ľudí si pomyslí pri slove Japonec: zdvorilí, slušný, múdry (prípadne si ho spletú s Číňanom). Ale treba si uvedomiť aká je pravda a skorigovať naše predstavy. Pravdaže nieje správne hádzať všetkých Japoncov do jedného mechu ale väčšina sa dá zaškatuľkovať asi takto: vedia “hovoriť“ po anglicky, slušne sa obliekajú a sú malí.

Systém učenia v Japonsku je úplne centralizovaný, znormovaný a dalo by sa povedať, že je jedno na akú školu chodíte, lebo všade sa učí do bodky to isté a záleží len od vášho chceného zamerania. Pre toto majú všetci Japonci za sebou rovnaký jazykový kurz napr. v angličtine. Ten pozostáva z čítania “rozprávok“, pozretia pár častí M.A.S.H.u a preštudovania anglického slovníka od obalu k obalu. Vyzbrojený obrovským kvantom vedomosti odchádzajú obchodovať a cestovať do sveta pričom používajú vlastné perfektné vety typu: "You have no chance to survive make your time".

Netreba zabúdať že Japonci sú malí. Naozaj veľmi malí. Je to celkom smiešne keď oproti sebe stojí Japonec a Európan. Takže Japonci vymysleli plán, ako tento nedostatok dorovnať. Spravili z vysokých podrážok módny hit. Takže sa môže zdať, že majú rovnakú výšku aká je v tejto dobe štandartná i keď v realite sa môže zdať, že vzrastom sa podobajú Hobbitom.

Japonská kultúra je taktiež veľmi “zaujímavá“, alebo lepšie povedané bláznivá a v niektorý prípadoch až nebezpečná. Ich kultúra je postavená na koncepte 2 skupín: In Group/Out Group, v tkorej sú všetci Japonci In Group a VY ste tá malá Out Group. Okrem bláznivý Tv Show všade máte pred očami produkty, ktoré do vás voľačo hučia 24 hodín 7 dní v kuse. Taktiež sa radi kúpu so starší občanmi (verejné kúpele).

Ďalšou zaujímavou vecou sú Japonské jedlá. Väčšina ľudí ich označí ako exotické možno trocha nechutné, alebo rovno šialené. Japonské jedlá sa totiž nemenili. Všetko bolo založené na ryži. Ľudom začalo už z nej šibať a tak zrejme vytvorili nádherné nové jedlá. Takže začali konzumovať všetko možné od morských rias a ďalších darov mora. Toto všetko viedlo k vytvoreniu nádherný jedál ako napr. “Natto“, čo je podľa všetkého určitý druh fazule, alebo lepšie povedané akumulátorovej kyseliny. Alebo “Pooky“, čo je palička s rôznou námrazou a jej príchuťou od: pilín až po jahodu.

3. Dôvod:

Ako keby učenie japončiny nebolo samo o sebe ťažké, vyučovanie japonského jazyka napr. v Amerike prípadne v iných krajinách obsahuje tieto typy ľudí: Anime Freak, Viem Všetko a  Mŕtvola.

Anime Freak – je asi najbežnejším typom s akým sa stretnete. Dajú sa rozoznať od ostatných ľudí ich tričkami ktoré nosia každý deň, majú na sebe minimálne jeden anime prívesok, nosia okuliare a hovoria dookola frázy ktorým zrejme nerozumejú ako napr. Yes! I will never forgive you!

Viem Všetko – má japonskú priateľku/priateľa. Takže pre ich možnosť získavať “interné“ vedomosti o japonskej kultúre bez toho aby si prečítali čo i len jednu knižku o Japonsku ich činí expertmi. Dajú sa spoznať podľa: arogantného výzoru, odpovedajú viac než majú, pýtajú sa učiteľov na veľa vecí a potom argumentujú (Študent: Čo znamená ohayoo? Učiteľ: Dobré ráno. Študent: Ale moja priateľka mi povedala ...) a podobné zbytočnosti.

Mŕtvola – sú tí, čo si mysleli že a) japončina je ľahká b) bude to zábava. Na týchto ľuďoch je jasne vidieť teror v ich tvárach, keď vstupujú do triedy a vychádzajú z nej, lebo jediné čo počujú v ich hlavách je, zvuk splachujúceho záchodu, ktorý teraz spláchol ich budúcnosť.

A keďže veľa študentov učiacich sa po japonsky sú šikovní, múdri, zábavní a tvrdo pracujúci, tak žiaden pre istotu nebude v tvojej triede.

Záver

Takže ak sa dostanete cez všetky problémy s kultúrou, hovorením, písaním a pod., bude pre vás Japončina zábavná. Veľa ľudí svoj názor počas štúdia zmenilo, ale dúfam že ty si iný/á.

***

Všetko čo tu bolo napísané bolo sem-tam trocha zhumornené a malo by byť brané ako vtip. Japončina je pekný jazyk a rozhodne stojí zato skúsiť ho.

Pripravte sa na veľa trápenia a bolesti. :)

Preklad bol poupravnený v rámci lepšieho porozumenia článku.



originálny článok nájdete na - http://danbarrett.cjb.net/