Nedeľa Apr 30

Bokurano Oukoku - Our Kingdom

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

K tomuto zaujímavému dielku sme sa dostali vďaka jednej skvelej babenke, ktorá nám zaslala Gravitation OVA a len tak mimochodom k nemu pribalila menšie prekvapenie – mangy, ktoré boli viac než len neškodné shounen-ai:o)

 A teraz, teraz vám položím čisto rečnícku otázku:  Čo sa asi tak stane, ak sa do rúk troch fanatičiek do yaoi dostane takýto poklad? Dobre, dnes sa zahrám na milosrdného človeka a nenechám vás tápať v tme. Najprv sa pobijú o cd-čka (pretože nevlastníme podobné magické schopnosti ako predstavitelia kultovej anime X - krv vytiekla iba na úbohé minimum – skončila sa vojna troch klanov výsledkom: jedna modrina a tucet škrabancov), potom sa vrhnú na PC-čko, ktoré sa so smrteľne bledou obrazovkou snaží o rýchly útek (našťastie naša pohotová Liu Yan vytiahla kwaikeny a pod hrozbou dočasnej nefunkčnosti až deštrukcie ho prinútila vrátiť sa na miesto), prinesú si pár sladkých dobrôt a hodiny zabité neustálym čítaním sa skončia napríklad takouto recenziou:

„Takatou bolo meno môjho otca. Dozvedel som sa to iba pred nedávnom... Pred piatimi rokmi som prišiel o rodičov. Zomreli pri dopravnej nehode. Odvtedy žijem so starou mamou. Presťahovali sme sa na vidiek a jedného dňa... starká ochorela a zomrela...“

Všetko sa to začalo stratou... Volá sa Akira a momentálne stojí pred veľkou masívnou bránou domu, ktorý ho má na pár rôčkov prichýliť. Presne pred piatimi rokmi prišiel o rodičov a keď sa ho ujala starká z matkinej strany, odsťahoval sa na vidiek. Ibaže nič netrvá večne. Po piatich rokoch od smrti svojich rodičov stráca náš hrdina ďalšiu milovanú osobu. Tentokrát mu umiera starká.

 Pár dní po pohrebe sa odniekiaľ zjaví tajomný muž, ktorý sa Akirovi predstaví ako Okumiya-san, komorník, majordóm, vychovávateľ a dokonca i kuchár v jednej osobe zapriahnutý v službách Akirovej starej mamy (z otcovej strany). Tento celkom sympatický mladý muž má za úlohu priviesť Akiru do rezidencie klanu Takatouovcov, kde bude odteraz bývať.

Teraz, niekoľko minút po príchode, postáva vyplašený Akira pred bránou, ktorá jediným hlasným zavŕzganím odštartuje bláznivý kolotoč udalostí plných nežností, letmých úsmevov, hanblivých bozkov, jedného pokusu o únos, či dychtivej chuti za sladkým oparom lásky. A o tom, že táto manga naozaj stojí za to, vás presvedčí kawaii end, ktorý ulahodí i tým najzarytejším vyznávačom shounen-ai.

Dom by sa dal v pohodičke prirovnať k malej pevnosti. Veľký múr skrývajúci množstvo chodieb, izieb, jednu rozsiahlu záhradu a práve v tejto chvíli i Akiru spolu s majordómom, je pre normálneho smrteľníka obyčajným bludiskom, ktoré, keď doňho raz vstúpite, vás nechce za žiadnu cenu pustiť na slobodu. Pohotový Akira si o celej tejto absurdnej situácii okamžite vytvára predstavu, ktorá sa mu neveľmi páči.  No a pretože náš hrdina nepatrí medzi poslušné detičky, rozhodne sa z týchto šedých stien väzenia utiecť. Prvý pokus dostáva názov: misia 00, alebo kde sú toalety. A cesta k nim naozaj nie je ľahká:


Okumiya-san: „Toilet? Oh in that case… go back a little bit and turn right, then turn left around the next corner and you’ll find the bathroom there.”

 Cieľ sa konečne našiel. Deprimovaný, znechutený a nie práve nadšený Akira si schladí hlavu, hlboko všetko predýcha a s novou dávkou odvahy sa rozhodne čeliť realite. Ale... len čo jeho noha opustí prah bezpečných toaliet, vynára sa dosť zložitý problém. Ako sa dostať naspäť?!

„Huh... where is that room??? Actually, where is here? Could it be that I am now... lost??? To get lost at this age, is not so funny!!!“

Našťastie, skôr ako sa ho zmocní panika, objaví Akira pár nôh, ktoré sa bezstarostne vyvaľujú za malým kríkom. Nenechá sa dvakrát núkať. Okamžite odchádza za svojím tajomným záchrancom. Nádej, že sa odtiaľto čo najskôr dostane, nečakane pohasína. Jeho záchranca si totiž sladko spinká a Akira nepatrí k ľuďom, ktorí dokážu za svojím cieľom prevalcovať všetko a každého, kto im stojí v ceste (teda až na pár výnimiek). Nechce spiaceho chlapca zbytočne budiť, tak mu iba požičia svoj kabát, aby náhodou neprechladol. Tento šľachetný čin nezostáva bez povšimnutia. Chlapec sa náhle prebúdza a Akira sa ocitá zoči- voči záhadnému Reiovi, ktorý sa vôbec nepodobá na všedný typ japonského obyvateľstva. Stretnutie sa začne celkom slušne rozvíjať, no skôr ako by sa stihol uberať nemravným smerom, vyruší ich Okumiya-san. Na príkaz zhora odvádza oboch chlapcov k hlave rodiny.

Ak trpíte paradoxnou myšlienkou, že každá hlava rodiny musí byť výlučne muž, táto manga vám ju pekne krásne vyvráti. Najvyššie miesto prischlo dáme, ktorá už dávno prekročila najlepší vek svojho života. Dáme, ktorá je viac než len nočnou morou rodiny. Dáme, ktorá nesie celkom zaujímavé meno, pani Takatou. Verná kópia snobskej spoločnosti, dravec strážiaci si svoje nepoškvrnené teritórium.

To však zďaleka nie je všetko. Keď sa ctihodná stará dáma ujme slova, nezastaví sa dovtedy, kým vám neporozpráva všetko, čo má na srdci. A verte mi, je toho naozaj veľmi, ale veľmi veľa.

 Tak napríklad hneď na začiatok začne tým, že obaja mladí muži, Akira a Rei, sú vhodnými kandidátmi stať sa hlavou rodiny Takatouovcov. Aj vy sa pýtate prečo? Dôvod je jednoduchý a dosť zdĺhavý: prvý a zároveň najstarší syn pani Takatou pred pár rokmi ušiel z domu, čo mu doteraz nevie odpustiť; druhý syn odmieta myšlienku založiť si poriadnu rodinu, dokonca ani o ženy nejaví patričný záujem (ktovie prečo:o)); jej najstaršia dcéra Hina utiekla kamsi za oceán, aby sa vydala proti matkinej vôli a keď začala pátrať po Kazusovi, Akirovom otcovi, zistila, že už 5 rokov nežije (poviem vám, takúto matku by som naozaj nechcela mať...brr). Kvapka trpezlivosti pretečie, len čo sa dostane k samotnému Akirovi. Veď označenie vnuka za neohrabaného vidieckeho delikventa by urazilo i tú najsilnejšiu povahu.

A stará mama je zrazu počastovaná veľmi originálnymi a sladkými vetami, ktoré na jej zvráskavenej tvári večne zakrytej elegantným vejárikom vyčarujú neobvykle chutnučkú  grimasu.

Silné tresnutie dvier, prevalcovaný majordóm, nahnevané kroky a zmätený Akira, ktorý sa už po druhýkrát stratil v dome jeho vlastnej rodiny. No neporazilo by vás?

„ Where is this... I went this way before as well... Didn’t I?! Arrghh! I did it again! I got lost in this house…”

Bezradné blúdenie sa končí stretnutím sa s Reiom. A teraz prejdime k ďalšej rečníckej otázke: Čo sa asi tak stane, ak sa zrazu ocitnú dvaja pätnásťroční pubertiaci sami??? Ehm... tak na to som práve zrovna nemyslela... (ale ja hej :) pozn. Liu)

 Strhne sa medzi nimi menšia slovná prestrelka, ktorá sa skončí rozpeneným Akirom. Keď sa mu minú všetky argumenty a prosby o pomoc, Reiova ochota vzdať sa svojho nového objavu je kdesi pod bodom mrazu, rozhodne sa Akira svoju situáciu vyriešiť názorným preskočením múru. Tento, nazvime to „nerozvážny čin,“ nás privádza k menším fyzikálnym úvahám o gravitačnej sile a rovnomernom priamočiarom pohybe smerom nadol, pretože celá stavba stojí niekoľko metrov nad ulicami Tokiya a takéto husárske kúsky sa obvykle končia kalužou krvi, vytečenými črievkami, či nepekným zvukom pri dopade. Našťastie je tu záchranca Rei a ujo Amor, ktorý vystrelil svoj prvý šíp. Keď sa vyľakaný, no zdravý Akira chce poďakovať, zaskočí ho nečakaná prosba.

„ Promise me, that you do not go back! Stay with me...“

A verte, či nie, Akira mu to sľúbi, za čo sa mu ujde jedna veľká šťavnatá pusa!

Koľkých z vás porazí, ak vám teraz prezradím, že toto bola iba prvá kapitola mangy??? Som rada, že tvoríte iba chabé percento, pretože moje zručnosti s oživovaním sú viac než len mizerné. Na druhej strane to zase vyváži fakt, že Bokurano Oukoku má tri kapitoly, ktoré sa končia samostatnými, nazvime ich, dodatkami pod menom „Akira’s Observatory Diary” a „Postscript”, ktoré vám zaručene pripravia pár šťavnatých chvíľ. Dokonca i samotná poznámka autora vás zahreje pri srdiečku.

Toto dielko by som ja osobne zaradila k najlepším shounen-ai, aké som zatiaľ čítala, aj napriek tomu, že sa to našlo pod pokrievkou Sweet Yaoi. Grafika, tak ako i samotné vykreslenie postáv, nemá žiadnu chybičku krásy. Príbeh je pútavý, koniec srdcervúci (veď čo by sa dalo od našich japonských bohov čakať). Snáď iba menšie upozornenie: zaručene to nečítajte s plnými ústami coly, či inej nealkoholickej, či alkoholickej tekutiny vo vašich ústach, pretože to čistenie obrazovky, napriek tomu, že sa to nezdá, je poriadna drina.