Nedeľa Jún 25

Hideto Takarai

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Pred pár rokmi  mi kamarátka prehrala pesničky, ktoré sa jej vtedy páčili. Autora som nepoznal, no jeho krásny rockový hlas ulahodil môjmu uchu ihneď. Tento nedlhý moment vo mne neskôr spustil obrovskú zvedavosť a záujem poznať jeho tvorbu bližšie.

Fullmetal Alchemist, Nana the Movie, Gundam OO alebo Blood +. Myslím, že minimálne pri jednom z týchto názvov sa rozžiari tvár každého otaka. Aj napriek tomu, že sú to odlišné žánre a nie všetky patria do kreslenej tvorby, majú niečo spoločné - jeden obrovský talent a prekrásny hlas v osobe menom Hyde. Ešte vždy si nie ste istí, o kom rozprávam? Tak potom je tento článok venovaný hlavne vám.
Hyde (Japonci to vyslovujú „Hai-do“, anglicky ako „hide“) je umelecké meno gitaristu, textára, herca, no hlavne vokalistu Hideto Takarai. Bližších informácií o ňom existuje veľmi málo, alebo sú neoficiálne. Je to totiž šikovný chlapec a aj keď je v médiách pomerne často, povie o sebe iba toľko, aby sa mu súkromie nemiešalo s prácou.

Dámy a páni, pristúpte bližšie k stroju času, pozývam vás na moju prvú exkurziu! Vraciame sa niekoľko rokov späť, ručička ukazuje číslo 1991. Je to totiž rok, keď sa Hyde prvýkrát dostáva do povedomia ľudí. Opustil skupinu Jerusalem´s Rod a post gitaristu vymenil za vokály v skupine L'Arc~en~Ciel (jap. Laruku en sielu), ktorú dodnes nemožno od jeho mena odlúčiť. Názov skupiny pochádza z francúzštiny a v preklade znamená “dúha”.  Skupina prežívala mnoho ťažkých časov a ich zloženie sa menilo veľmi často. Už rok po založení si hľadali náhradu za dvoch členov. V roku 1997 polícia zadržala nového bubeníka Sakurazawu kvôli držaniu drog a od roku 1999 nastalo pre skupinu obdobie striedania sólových a spoločných projektov. Z pôvodnej zostavy je dnes stálym členom iba basgitarista Tetsu a vokalista Hyde. Ten sa však prevažne venuje vlastnej sólo dráhe.

L'Arc~en~Ciel naspievali mnoho piesní k anime, v ktorých možno počuť Hydeov hlas. Prvou z nich bola “The Fourth Avenue Café” ku Kenshinovi. Tá mala bohužiaľ smolu. V tom čase sa totiž udial spomínaný škandál s bubeníkon Sakurazawom  a všetky openingy skupiny L'Arc~en~Ciel boli zrazu nahrádzané. “The Fourth Avenue Café” sa dožila iba šiestich epizód.
V roku 1999 vznikol celovečerný film Final Fantasy: The Spirit Within. L'Arc~en~Ciel bola skupina, ktorá dostala ponuku deliť sa o pieseň v titulkách s quebeckou umelkyňou Larou Fabian. Pokiaľ ste šťastlivcom s nezostrihanou verziou, tak ste si v druhej polovici tituliek vychutnali Hydea v skladbe “Spirit dream inside”.

 Ako tretiu ukážku spomeniem skladbu s názvom “Ready, Steady, Go”, teda druhý opening anime Fullmetal Alchemist, a tiež “Lost heaven” z FMA filmu.  Na záver nesmiem zabudnúť moju najobľúbenejšiu a jednu z najnovších vecí od L'Arc~en~Ciel, kde je ešte možné počuť Hydea. Anime má názov Mobile Suit Gundam OO a skladba “Daybreak´s Bell”.

L'Arc~en~Ciel mal v priebehu vývinu mnoho podôb. Ešte pred Sakurazawovým odchodom sa pripravoval projekt D´ark~en~Ciel, ktorý predčasne ukončila spomínaná drogová aféra. Myšlienka však ostala a v roku 2004 zazrela svetlo sveta druhá tvár skupiny, pod názvom P´unk~en~Ciel. Tu sa Hyde prezentuje ako gitarista a vokály preberá Tetsu. Zaujímavosťou je Hydeova pirátska klapka, zdobiaca jeho oko na každom koncerte a taktiež slovo ”P´unk” pred menom každého člena. Obe projekty fungujú ako ďalšia osobnosť skupiny a ich koncerty je možné nájsť v bonusových sekciách Live DVD L'Arc~en~Ciel.

Na tejto prehliadke časopriestorom je však mojím cieľom prezentovať vám Hydea predovšetkým ako sólistu. K tomu je potrebné znova otvoriť dvere stroja času a vrátiť sa približne do roku 2000. Sú toho plné noviny, skupina L'Arc~en~Ciel na chvíľku zastavila a Hyde, tak ako ostatní členovia, si vyskúšal život mimo kapely. Sólové projekty dostali zelenú a svetlo sveta uzrel Hydeov úplne prvý debutový single s názvom “Evergreen”. Nik vtedy netušil, že sa Hyde vydá na takúto experimentálnu cestu a z diabolského rockera sa stane nežné anjelské stvorenie v ľahkom bielom odeve. Pomalá lyrická pieseň hovorí o milovanom človeku, ktorý navždy odišiel z tohto sveta. Objavujú sa v nej vzhľadom k predchádzajúcej tvorbe nezvyčajné nástroje ako piáno, saxofón, či dokonca harfa. Gitare však ostal verný a v klipe mu robí spoločnosť nádherná španielka. Týmto Evergreen ešte nekončí. Hyde vytvoril ďalšie dve verzie. Prvá je v anglickom znení, no nemá už tú pravú atmosféru “Evergreenu”. Chýbajú jej niektoré kľúčové nástroje a celý sprievod dostalo na plecia prevažne piáno. Druhou verziou je rocková sestra s názvom “Evergreen Dist”.
Týmto  začiatkom milo prekvapil nielen fanúšikov, ale dokonca i samotných členov L'Arc~en~Ciel, z ktorých sa žiaden takto od predošlého štýlu hudby neodklonil.

Single “Evergreen” nasledovali ešte ďalšie dva. Hyde sa rozhodol ostať na dráhe, ktorou sa vydal a sladké, lyrické, miestami smutné tóny vás budú sprevádzať celou skladbou “Angel‘s Tale”. “Shallow Sleep” však začína otáčať Hydovu tvorbu trochu iným smerom. Je ešte relatívne pomalá, lyrická, no začína sa mierne pritvrdzovať na struny, bicie sa hlásia výraznejšie, Hydeov hlas sa prebúdza. Obe piesne sa samozrejme dožili anglickej verzie.

Teraz vás znova pozývam do môjho stroja času, destinácia 22. marec 2002, Japonsko. Ak sa rozhliadnete po výkladoch music shopov, budete mať možnosť vidieť hudobnú novinku, ktorá v tento deň uzrela svetlo sveta. Nastal čas pre Hydeov prvý sólo album s názvom “Roentgen”. Ten úplne odhalil jeho nežnú, anjelskú časť. Nesie sa v duchu predošlých singlov, ktoré sú jeho súčasťou. Ak ste milovníkom podobnej hudby, tento album je práve pre vás. Pomalé, smutnejšie ladené piesne dopĺňa “Unexpected”, alebo nádherná skladba s názvom “Secret Letters”. Osobitné miesto má pieseň “Cape of Storms” , no k nej sa dostaneme v inej časti mojej exkurzie. Necháme si pripomienku na rok 2004 a zatiaľ môžme na túto pieseň zabudnúť.

Nastúpte si, prosím, čaká na nás rok 2003. Nežný anjel si práve láme obe krídla, oblieka čiernu rockerskú bundu a vydáva nový album s výstižným názvom “666”. Tomuto novému dieťaťu predchádzali znova dva single. Júnový sa niesol v znamení hardrocku a obsahoval dve skladby. “Hello” sa dostala aj na album 666 a bol po nej pomenovaný celý single. Je pravým opakom Evergreenu. Rýchle tempo, bicie a elektrická gitara sa konečne dostávajú k slovu, za sprievodu Haidovho hlasu. Ukazuje, že dokáže byť aj tvrdý a miestami krásne chrapľavý. Refrén je chytľavý, opakuje sa preto častejšie. Druhá skladba “The Other Side” je taktiež z dielne tvrdého rocku. Je pomalšia ako “Hello”, no Hyde-ov hlas naberá na rockovosti a tvrdosti. Táto skladba sa nedostala na album, no určite stojí za to si ju neraz vypočuť.

Druhý singel má, podobne ako prvý, dve časti a prvá pieseň “Horizon” nesie jeho názov. Tempo je pomalšie, no na rockovosti určite nestráca. Vokál sprevádzajú jednoduchšie akordy akustickej gitary, no refrén je rýchlejší, tvrdší, energiu mu dodávajú výraznejšie údery bicích. Tieto miesta vyvrcholenia piesne striedajúce sa s útlmom ju robia živou po celý čas. Hyde začína využívať viac vlastností svojho hlasu. Pieseň dostáva zaujímavé rozmery v miestach, keď Hyde spieva nežnejšie a vzápätí sa vracia do pôvodnej, rockovej formy. Druhá časť singlu patrí coververzii piesne od skupiny Beatles s názvom “Lucy in the Sky with Diamonds”. V tomto momente by som chcel upozorniť hlavne na Hydeovu singlovú produkciu, pretože sa na ňu ako vedľajšie piesne dostávajú skladby, ktoré na skutočnom albume nemáte možnosť počuť. “The Other Side”, “Lucy in the Sky” či ostatné, ktoré ešte spomeniem, sú rovnako kvalitné a nádherné ako skladby na albume a bola by škoda o ne prísť.

Samotný album 666 sa nesie v duchu návratov. Hyde sa vracia k pôvodnej tvrdej rockovej tvorbe. To však neznamená, že môžete očakávať druhý L'Arc~en~Ciel. Hyde dáva svojej hudbe originálny štýl, vytvára si vlastný rukopis. Oproti pôvodnému L´Arc je ťažšia, náročnejšia na poslucháča. Svojimi textami a spevom jej dáva určité precítenie. Okrem spomínaných “Hello”  a “Horizon” sa na albume nachádza osem ďalších, rovnako ladených skladieb. Za povšimnutie stojí určite “Shining Over You”, ktorá sa stala reklamnou zvučkou hry Baten Kaitos: Eternal Wings and the Lost Ocean. Je to jedna z pomalších vecí tohto albumu, v ktorej krásne vynikajú vysoké polohy a taktiež sila Hydeovho hlasu. V príbehu taktiež ožíva pôvodná skupina L'Arc~en~Ciel v plnej zostave.

Rok 2003 je významným krokom nielen v hudobnej brandži. Od výkladov music shopov sa teraz presunieme na miesto, kde je prevažne tma. Je to neďaleká kinosála, v ktorej majú cestovatelia časom vstup zdarma. Usaďte sa, premietanie začína. Zlatý klinec programu má názov “Moonchild”. Tento film sa stal totiž Hydeovým vstupom do sveta filmu. Padlý rockový anjel sa na chvíľku mení v mladého upíra a zahral si ihneď jednu z hlavných úloh po boku svojho J-rockového rovesníka s umeleckým menom GACKT. Od hudby sa však príliš neodvrátil, pretože mesačné dieťa prinieslo hneď novú príležitosť, a to zaspievať si duet s týmto hudobno-filmovým kolegom. Pieseň mala názov “Orenji no Taiyou”, no svoje miesto si našla iba na Gacktovom štvrtom albume “Crescent”

 Dámy a páni, od kinosály sa nevzdialime, len počkáme na rok 2004. Stroj času zároveň ukazuje pripomienku menom “Cape of Storms”. Táto pieseň albumu “Roentgen” je úzko spojená s Hydeovou pokračujúcou filmovou kariérou a ďalším filmom s názvom “Kagen no Tsuki” (Last Quarter of the Moon). Rola, ktorú dostal, je tentoraz preňho ako ušitá a postava mladého gitaristu mu určite urobila radosť. Film je točený podľa predlohy mangy Ai Yazawy (Paradise Kiss, NANA) s rovnakým názvom “Kagen no Tsuki”.
Teraz sa vráťme späť k hudbe, konkrétne k albumu “Roentgen”. Hyde naň nezabudol, ukázal, že predošlý štýl preňho taktiež veľa znamená a v tomto roku urobil dokonca dva návraty. Prvým z nich bolo prespievanie všetkých piesní do anglického jazyka. Pravdupovediac sa mi táto verzia nepáči tak ako pôvodná, no má svoje čaro. Predovšetkým musím pochváliť jeho anglickú výslovnosť, ktorá je na Japonca obdivuhodná. Niekedy nie je rozumieť slová piesne, no to sa myslím stáva aj mnohým americkým známym spevákom.
Druhý návrat dostal výstižné pomenovanie “Roentgen Stories”. Je to DVD, ktoré vzniklo spojením štyroch klipov prvého albumu, konkrétne k piesňam Evergreen, Angel‘s Tale, Shallow Sleep a Secret Letters. Baladické skladby sú scelené do jedného veľkého príbehu o živote a smrti. Všetko sa točí okolo postavy, ktorá zahynie už v prvom klipe. V druhom je prezradený jeho skok z budovy, tretí sa venuje tomu, čo sa deje po dopade s jeho dušou a štvrtý s telom. Ponurou atmosférou nielen piesní, ale aj klipov samotných však vyvolávajú v divákovi smútok, takže ho neodporúčam slabším povahám. Tak ako v celej Hydeovej tvorbe, i tu nachádzame mnoho kresťanských symbolov a európskej kultúry. Európsky spôsob pochovávania, anjeli, krídla, biblické výjavy či samotná Biblia sú jeho bežným prvkom.  Mňa najviac zaujal symbol štyroch ľalií na Hydeovej rakve. Slovo štyri, v japončine “shi”, je totiž ekvivalentom pomenovania smrti, nehovoriac o ľalii samotnej. Presne ten istý symbol použil Hyde aj na obale singlu Shallow Sleep. Existujú však iba dohady o jeho význame.

Chystáme sa k záveru celej exkurzie a jej poslednému bodu, no predtým ešte rýchly prechod rokom 2005, ktorý bol začiatok ďalšieho albumu. Preto prosím ostaňte pripútaní a dívajte sa z okienok.
Hyde sa tu verejnosti ukázal ako skladateľ. Za úlohu dostal zložiť pieseň k filmu “NANA”, znova podľa manga predlohy Ai Yazawy, ktorá má na svedomí aj samotný text piesne. Prevedenie padlo na plecia speváčke a umelkyni Mike Nakashime. Fanúšikov Hydea poteším, keď prezradím, že existuje aj ním prespievaná verzia.

V tomto roku sa pre Hyda znova začína obdobie singlov a sólo projekt je už skôr kariérou. Anjel stratil krídla, diabol sa zbavuje hriechov, rodí sa nový rockový kráľ. Jeho začiatok sa nazýva “Countdown”. Singel obsahuje anglickú a japonskú verziu tejto pesničky, no taktiež už spomínanú rockovú sestru “Evergreenu”.
“Countdown” je krásny hardrockový začiatok a myslím aj jedna z najtvrdších Hydeových piesní. Refrén je rýchly za sprievodu gitary, no hlavne výrazných bicích,  Hyde ukazuje plnú silu svojho hlasu. Vychutnajte si momenty, ako krásny šepot na konci piesne, či záverečný countdown 13, 12, 11, 10… 1. Skladba bola vytvorená pre japonskú verziu filmu Stealth.

Schyľuje sa k večeru, povrch stroja času odráža posledné slnečné lúče. Vystúpte a nadýchnite sa čerstvého vzduchu roku 2006. Prvé slová poslednej zastávky pred konečnou budú venované samozrejme anime. V januári tohto roku sa tešil úspechu Hydeov ďalší singel s názvom “Seasons call”. Rovnomenná pieseň sa totiž stala druhou úvodnou zvučkou anime Blood+. Čo je zaujímavé, Hyde tentoraz prenechal prácu komponistu svojmu gitaristovi (K.A.Z. – bývalý člen Oblivion Dust), čo je aj značne rozoznať. Pieseň je mäkšia a pokojnejšia ako predchádzajúce hardrockové skladby komponované Hydeom a na poslucháča pôsobí ako malý oddych od pôvodného rokového štýlu. Presne ako čerstvý jarný vzduch pred západom slnka. Má však veľa krásnych miest ako silný refrén, ktorý si vaše srdce ihneď získa. Moja obľúbená časť začína v mieste “How many cuts should I repeat?”
B-side singlu je znova venovaná “Roentgenu” a jeho rockovým verziám. Hyde si tentoraz vzal na mušku pieseň “Unexpected”. Je celkom zaujímavá, pretože to, čo sa od začiatku zdá ako nezaujímavý chillout, sa v jedinom mieste premení na skvelý rockový výboj elektronických gitár a prenikavého Hydovho hlasu.

Samotné finále exkurzie sa už nevie dočkať svojho nástupu a ťahá ma už za koniec kabáta. Jeho meno je “FAITH”. Hydov posledný a môj najobľúbenejší album je spojenie všetkých štýlov, ktoré zatiaľ Hyde vytvoril. Nesie sa v znamení tvrdého hardrocku, no nečakajte pôvodný “666”. Obsah je plný kresťanských symbolov a názvy piesní ako “Faith”, “Mission”, “Jesus Christ”, či “Made in Heaven” už hovoria svoje. Samotný obal vyzerá ako olejomaľba Ježiša Krista, ktorého uznáva aj samotný Hyde. Ak si však vypočujete texty piesní, jeho filozofia o Bohu sa nezhoduje celkom s tou kresťanskou. Nech je váš názor na náboženstvo akýkoľvek, určite sa vám zapáči a rozhodne neposudzujte knihu podľa obalu.  

Silu tohto albumu vám ukáže hneď úvodná pieseň s rovnako mocným názvom “Jesus Christ”. Je to nádherná skladba, v ktorej priamo cítite, aký silný vzťah má Hyde k tejto biblickej postave. Pieseň aj napriek tomu nie je čisto kresťanská. Hovorí o obrovskom smútku a obete za umierajúceho blízkeho.
Najkrajší moment piesne je Hydeova prosba Bohu: “…take me instead, ah God, give me death”. Strhne človeka do celého diania piesne a nechá ho pocítiť žiaľ, nekonečné prázdno, ktoré prináša smrť. “Jesus Christ” sa stala mojou najobľúbenejšou skladbou z celej Hydovej produkcie.

Určite musím spomenúť názov ”Faith”. Ďalšia zaujímavá skladba, spievaná z pohľadu samotného Krista. Hyde ním rozpráva svoju predstavu o tomto človeku, hovorí, prečo ho vlastne tak obdivuje a uznáva.

Milí cestujúci, samotný záver je tu. Stroj času sa zastavil, koniec našej cesty má meno prítomnosť. Hyde je momentálne na japonskom turné. Doprovod mu robí gitarista K.A.Z. a ich spoločné meno počas koncertu je Vamps. Ich nový singel vyšiel v júli 2008.
Ja a môj stroj času sme už nepotrební, ukázali sme vám všetko, čo sme chceli. Ďakujeme za pozornosť, niekedy sa zastavte znova. Radi vás zoberieme na nejakú ďalšiu výpravu časom.