Utorok Jún 27

Sailormoon Special #2

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Písal sa rok 1991. Rok, ktorý historici chcene prehliadli, pretože nepriniesol žiadny svetový míľnik. Bolo to obdobie bez štipky zanietenia v niečie spoločenské ideály i doba pomaly a nudne plynúca. Takže v rámci triezveho pohľadu na nemenne prúdiacu realitu by bežný smrteľník nezaujato pokrčil plecami a ďalej pokračoval v ceste za každodennými povinnosťami. Avšak december toho istého roku má pre drvivú väčšinu rôznorodého obyvateľstva prekvapenie. Práve vtedy sa na bájne japonské pulty dostal výtlačok, ktorý akosi pozmenil históriu shoujo žánru na nepoznanie.
Bishōjo Senshi Sailor Moon od Naoko Takeuchi si svojich päť rokov slávy užila v jednom naoko (ne)známom časopise - mesačník Nakayoshi od nepamäti ponúka možnosť zviditeľniť sa každému solídnemu autorovi. Preto hľadať za týmto šľachetným počinom frázu „svetlá výnimka dnešného čísla“ nie je najkreatívnejšie strávený čas. A hoc Naoko Takeuchi bojovala s hárkami málo kvalitného papiera iba rok, i to bohato postačilo na to, aby sa historicky prvá časť ságy o dievčenskej sile, nekonečnej láske a vysnívaných ideáloch prebojovala tam, kam majú namierené všetky mangy sveta – na knižný trh.

Usagi Tsukino sa zrodila nečakane. Keďže mladá Naoko snívala o tom, že raz dobyje vrchol slávnej hory Fudži, čo nie je vec ľahká ani rýchla, musela si pre začiatok zvoliť tú správnu taktiku. Po nepísanej dohode s hlavou rodiny poslušne a zo zanietením vyštudovala odbor zvaný chémia a vstúpila tak do sveta dospelých zaistená sférami farmaceutiky. Pretože štúdium býva nesmierne namáhavé, brzdí kreativitu, ktorú paradoxne podkušiava práve módnym trendom v oblasti školskej odevnej etikety a v minimálnom množstve inšpiruje, bolo rozhodnutie učinené ledva 19-ročnou Naoko činom svetským, zaručujúcim prevrat vo vtedajšom pohľade na dievčenské zákutia shoujo žánru. Veď hlavná hrdinka so zmyslom pre spravodlivosť, detskou naivitou a srdcom veľkým ako Atlantik, ako aj mierne pomýlené herecké úlohy padajúce na plecia postáv vedľajších, nebývali zmesou často sa vyskytujúcou. Vždy tu bol minimálne aspoň jeden pozitívny prvok, ktorý v nečakanom momente spravil z neskúsenej bojovníčky za spravodlivosť hviezdu večera. Nie však vo vodách Sailormoon projektu.
A pretože podklad na vytvorenie ústrednej postavy celej mangy tvorila práve osobnosť Naoko, dohnali jednotlivé autobiografické črty Bishōjo Senshi Sailor Moon do 52-dielnej podoby a tuctu sekundárnych príbehov bytostne i okrajovo nadväzujúcich na svoju „materskú loď“. Tak sa v časovom období od roku 1992 do roku 1997 vytvorilo 18 kvalitných zväzkov a príbeh plný mytológie s malým plamienkom nádeje čakal na súdny deň, kedy si jedno už vtedy známe štúdio povedalo, že onú mangu zanimuje.

Bishōjo Senshi Sailor Moon

 Bishōjo Senshi Sailor Moon, anime známe i pod krycím menom Sailormoon, vypustilo do mediálneho prostredia štúdio Toei Animation 7. marca v roku 1992. Hoc sa 18 zväzková manga nezdala byť tvrdým orieškom na rozlúsknutie, jej animovaná podoba zázračným spôsobom prekonala hranicu rovných 200 epizód a zapísala sa tak do dejín japonskej animovanej tvorby ako jedna z mála dlhých, zato kvalitne spracovaných, shoujo TV seriálov. A pretože objemné sústo môže niekedy zaškodiť, rozhodli sa tvorcovia tento veľkolepý koláč rozdeliť tak, aby z neho nielen maximálne vyťažili, ale aj v mierne natiahnutom časovom období spríjemnili tichú domácnosť rozmernou dávkou romantiky. Nakoniec, koľko prívlastkov ste schopní našej Sailormoon poskytnúť?
Odpoveď: minimálne štyri.

SailorMoon (1992 – 1993; 46 epizód)

SailorMoon R (1993 – 1994; 43 epizód)

SailorMoon S (1994 – 1995; 38 epizód)

SailorMoon Super S (1995 – 1996; 39 epizód)

SailorMoon Sailor Star (1996 –1997; 34 epizód)

No a vzhľadom na časové vypätie, technický pokrok a prepracovanosť si slávnu stoličku vzájomne povymieňali títo ľudia:

Junichi Satō (vsadil na osvedčenú techniku – traditional art. Významná tvorba v kocke: Neon Genesis Evagelion / storyboard; (scenár) Shin Shirayuki Hime Densetsu Pretear / original creator; (tvorca/autor) Princess Tutu / Chief Direktor; (Chief Director) Romeo x Juliet / Sound Supervisit)

Kunihiko Ikuhara (vdýchol anime nový rozmer a grafickú dušu. Spoluúčasť potvrdil a následne previedol do precíznosti bohužiaľ len v tomto známom projekte: Revolutionary Girl Utena)

Takuya Igarashi (doviedol celú ságu k srdcervúcemu maľovanému koncu. Diela, na ktorých s neskrývaným zanietením istý čas pracoval: Mushishi; Ojamajo Doremi; Transformers: The Movie)

Bez ohľadu na kvality, zručnosti, podmienky, časovú tieseň či nebodaj vyčerpanosť, kombinácia týchto troch zvučných mien a následná extrémna stávka na jednu kartu priniesli štúdiu Toei Animation osobnú satisfakciu a kvantum nadšených ovácii zo strany miestnych, domácich i zahraničných fanúšikov. Previesť typicky známu magickú rukokresbu Naoko Takeuchi oplývajúcu farebnou rozprávkovosťou do podoby na tú dobu vysoko modernej nie je prácou rýchlou, jednoduchou a tobôž nie bezstresovou. Ktovie, či aj táto sympatická informácia náhodou neprinútila Yoshihira Togashiho dvoriť dáme svojho srdca tak intenzívne, až si ju nakoniec manželsky sprivatizoval?

(Yaonee)

 

Jazyk symbolov v Sailor Moon


Príbeh Sailor Moon, ktorý je napohľad iba rozmarným príbehom „magical girls“, akých sú v Japonsku tucty, skrýva za touto fasádou nesmierne bohatstvo archetypov a symbolických obrazov. Takeuchi Naoko pri tvorbe tohto diela čerpala z troch veľmi bohatých kultúrnych okruhov: z okruhu antických mytologických sústav a bájí, z okruhu čínskych symbolov a kozmologických predstáv (ktoré Japonsko prebralo od svojho zámorského suseda) a z okruhu vlastných japonských legiend, ktoré od najstarších dôb ovplyvňovali u Japoncov spôsob vnímania sveta.

Čo nám teda zostáva ukryté, ak sa na Sailor Moon dívame očami povrchného pozorovateľa?

Symboly spájajúce sa s postavami diela

Tsukino Usagi


 Nie je prekvapujúce, že najbohatšia sieť symbolov obklopuje hlavnú hrdinku príbehu, školáčku Tsukino Usagi. Mesiac, s ktorým je Usagi v príbehu spájaná, na seba totiž v antickej i v oboch spomínaných ázijských kultúrach viaže nesmierne množstvo odkazov vyrastajúcich z podhubia mytológie, klasickej poézie a z ľudových rozprávok a povestí.

Prvé hravé narážky na hrdinkin pôvod vložila Takeuchi Naoko do jej mena: „Tsukino“ je síce bežné japonské priezvisko, ale pokiaľ sa vysloví ako „tsuki no“, v japončine znamená „mesačná“ alebo „z Mesiaca“. Osobné meno „Usagi“ teda „Zajačik“, je tiež odkazom na našu krásnu obežnicu – tieň, ktorý za mesačného splnu vidíme na povrchu Mesiaca, totiž čínskym a japonským roľníkom pripomína zajaca sediaceho na zadných nôžkach. Podľa známej ľudovej rozprávky ide o zajačika, ktorý na Mesiaci v malom mažiariku stĺka horúcu ryžu na mochi, tradičné ryžové koláčiky. Zo spojenia Usagi ako mesačnej princeznej s týmto zajačikom plynú pre túto postavu vtipné dôsledky: Usagi je nestála, panicky sa bojí bleskov, je veľmi hltavá a (aby bol dosiahnutý komický efekt) jej najneobľúbenejším jedlom je mrkva. Dva siahodlhé copy, cez ktoré je Usagi okamžite odlíšiteľná od iných postáv anime, sú napodobeninou dlhých zajačích uší... a zároveň sú prvým náznakom jej vznešeného pôvodu – keďže vlasy takejto dĺžky sú v Japonsku od najstarších dôb výsadou princezien a významných aristokratiek.

 Takeuchi Naoko pri predstave pozemšťanky, ktorá je mysticky spätá s Mesiacom a ktorá v sebe súčasne zrkadlí postavenie kráľovnej i bohyne, pracuje opäť s niekoľkými prastarými čínskymi a japonskými legendami. Prvou je legenda o čínskej bohyni Čchang E, ktorá bola pôvodne pozemskou kráľovnou, ale po zhltnutí piluliek nesmrteľnosti sa vzniesla na Mesiac a začala tejto lesklej obežnici Zeme vládnuť ako jeho božstvo. Druhou je legenda zapísaná v najstaršej pamiatke japonskej prózy, v Taketori Monogatari (Príbeh o zberačovi bambusu): starší manželský pár objaví v stvole rozštiepeného bambusu ukryté malé dievčatko, ktoré pod menom Kaguya vychová ako vlastnú dcéru. Kaguya je mimoriadne krásna a vzbudí preto záujem mnohých pytačov, dokonca aj samotného cisára. Dievčina však v skutočnosti nie je človekom – je to bytosť z Mesiaca, ktorá sa napokon musí vrátiť do svojho sveta. Na konci príbehu naozaj na zázračnom kočiari odlieta do svojho paláca na mesačnom povrchu, spôsobiac svojim rodičom i cisárovi nesmiernu bolesť.

Takeuchi Naoko si teda pri tvorbe postavy dievčiny, skrývajúcej pod svojím civilným vzhľadom sily Mesiaca, mala naozaj z čoho vyberať.
Siahla tiež do nevyčerpateľnej studnice antickej mytológie: a tak Usagi vo svojej najvyššej podobe predstavuje vlastne Seléné, starogrécku mesačnú bohyňu. V deji anime je to naznačované mnohými spôsobmi: cez Usagino „vznešené meno“ (Serenity je síce skutočná lokalita na povrchu Mesiaca, Mare Serenity, avšak v japončine má silnú zvukovú podobu s menom Seléné), cez mená jej ochrancov (mačka Luna a kocúr Artemis nesú mená dvoch bohýň, ktoré od Seléné prebrali jej úlohu ochrankyne Mesiaca) a cez jej milenca.

 Romanca o láske bohyne Seléné a pozemského princa Endymiona, vládcu nad starovekým kráľovstvom Elidou, bola mimoriadne známou časťou starogréckych legiend. Išlo o tragickú lásku: Seléné od božstiev vyprosila pre Endymiona večnú mladosť a večný život, Endymion však popri tom upadol do trvalého spánku a už nikdy sa neprebudil. Nešťastná bohyňa Mesiaca svojho spiaceho milenca nakoniec odniesla do jaskyne ceriacej sa v stene hory Latmos (v dnešnom Turecku) a uložila ho tam na pohodlné lôžko. Za jasných mesačných nocí Endymiona navštevuje, pričom jej z očí na jeho tvár padajú ľútostivé slzy...

Keď autorka Sailor Moon venovala Usagi plačlivú, romantickú povahu a nechala ju zamilovať sa do moderného Endymiona – chlapca menom Chiba Mamoru – zreteľne pritom čerpala z tejto starej báje. A napokon drobný žartík, ktorý si Takeuchi Naoko dovolila v súvislosti s postavou Usagi vyviesť: keď tvorila postavy príslušníkov Usaginej rodiny, nazvala ich po svojom vlastnom otcovi, matke a bratovi: Kenji, Ikuko a Shingo... dá sa teda povedať, že v postave nešikovnej Usagi vyobrazila seba.

 



Yon shugo shin no senshi („Bojovníčky štyroch ochranných božstiev“ alias „Inner Senshi“)

 Usagi v jej podobe Sailor Moon obklopujú štyri spolubojovníčky: Sailor Mercury, Sailor Mars, Sailor Jupiter a Sailor Venus, predstaviteľky planét Merkúru, Venuše, Jupitera a Marsu. Vo svojej civilnej podobe sú Usagi rovnocennými priateľkami, po svojej premene na hviezdne bojovníčky však naberajú zreteľnú podobu vazaliek, ktoré Usagi slúžia a ochraňujú ju pred nebezpečenstvom i za cenu vlastného života. V pôvodnej mange im Takeuchi Naoko dala meno „yon shugo shin no senshi“, „bojovníčky štyroch ochranných božstiev“.

Pri tvorbe ich charakteristík si za základ vzala dva systémy tradícií: antické mýty, ktoré sa viažu na názvy každej z planét slnečnej sústavy a čínske kozmologické predstavy o piatich prvkoch/živloch – pretože každej z prvých piatich planét slnečnej sústavy prislúcha v čínskej (a prenesene i v japonskej) kozmológii jeden zo živlov. Skupina týchto „piatich prvkov“ (čínsky nazývaných „wu-sing“ a japonsky „gogyō“) má nasledujúce zloženie: drevo (mu/moku), oheň (chuo/ka), zem (tchu/do alebo chi), kov (ťin/kin) a voda (šuej/sui). Ich názvy sa potom zrkadlia v japonských názvoch jednotlivých planét: Suisei „Vodná Hviezda“ zodpovedá európskemu Merkúru, Kinsei „Hviezda Kovu“ je planéta Venuša, „Chikyuu“ teda Zem si v názve zachováva meno svojho dominantného prvku, Mars nesie meno Kasei „Hviezda ohňa“ a Jupiter je Mokusei „Drevená hviezda“.

 Nie je preto prekvapením, že Mizuno Ami, Sailor Mercury, prvá z dievčat obklopujúcich Usagi, má moc spojenú s vodným živlom: schopnosť vyvolávať prúdy vody, vodné gejzíry, hmlu, alebo ľad. Môžeme si tiež všimnúť slovnú hračku ukrytú v jej priezvisku: „mizu no“ znamená po japonsky „vodná“, „z vody“. A pretože jej patrón Merkúr (starogrécky Hermés) bol v antike symbolom inteligencie (vynálezcom, ktorý tesne po svojom narodení vymyslel viaceré technické divy a zároveň spáchal niekoľko krádeží, čo ho predurčilo za božstvo vedcov, obchodníkov a zlodejov), tak aj Ami je v podstate mozgom skupiny senshi, chodiacou učebnicou s údajným IQ 300.

Hino Rei, Sailor Mars, (opäť slovná hračka „hi no“ teda „ohnivá“, „z ohňa“) ovláda v súlade s čínskou kozmológiou sily ohňa. Jej prvok i božstvo Mars (starogrécky Arés) sú symbolmi prchkosti, vznetlivosti a zúrivosti, nuž i Rei má zo všetkých senshi najhorúcejšiu hlavu a najbojovnejšiu povahu. Jej spojenie s ohňom zároveň spôsobilo, že jej Takeuchi Naoko dala schopnosti miko, šintoistickej kňažky – v šintoizme je oheň totiž jednou z najuctievanejších prírodných síl, používa sa predovšetkým pri obradoch očisťovania a pri veštení. Tým je vysvetlené, prečo Rei napriek svojej spriaznenosti s „krvavou“ planétou zohráva pozitívnu rolu a prečo sa zaoberá skôr japonskou mágiou, pyromanciou (veštením z ohňa) a zaklínaním než bojom a vraždením – japonská tradícia v tomto prípade prevážila antickú. Povolanie miko je zároveň komickým dôvodom záchvatov prchkosti, ktoré Rei často prepadávajú. Miko zachovávajú celibát – a všetka tá nevybitá energia sa niekde musí prejaviť...

 Kino Makoto, Sailor Jupiter, („ki no“ znamená „drevená“) je predstaviteľkou prvku „drevo“, ktorá ako svoju zbraň používa výboje blesku. Tie zdedila po svojom patrónovi, bohovi Jupiterovi (starogrécky Zeus), vládcovi antického Olympu a súčasne po dreve svojich stromov, ktoré za búrky silne priťahujú práve Diove nebeské strely. Spriaznenosť Makoto s Jupiterom tiež zrejme vysvetľuje jej na Japonku neobvyklú výšku a nesmiernu silu. Meno „Makoto“ („úprimnosť“, čo bola najvyššia z japonských cností) je napokon posledným náznakom, ktorý túto mladú tokijčanku spája s drevinami – tentoraz s bambusom, ktorý podľa japonskej tradície rastie vždy priamo a pri rozštiepení sa zlomí v rovnom reze, preto bol vždy znakom úprimného, vo všetkom otvoreného človeka.

 Aino Minako, Sailor Venus, je jedinou senshi, ktorá nenesie meno po svojom prvku, ale po vlastnostiach svojej ochrannej planéty Venuše („ai no“ znamená „patriaci láske“, „z lásky“). Je to spôsobené skutočnosťou, že príbeh Minako predchádza príbeh Sailor Moon. V čase, keď Takeuchi Naoko písala Kōdenēmu wa Sailor V, ešte netušila, že svoj nápad raz rozvinie do podoby oveľa rozsiahlejšej megasérie. Napriek tomu sa jej však podarilo Minako zasadiť do sveta Sailor Moon vcelku úspešne. Slovo „kin“ znamená súčasne „kov“ i „zlato“: kostým a vlasy Minako preto nesú zlatú farbu a jednou z jej najpoužívanejších zbraní je ťažká zlatá reťaz s očkami v tvare srdiečok. Patrónkou Minako je Venuša (starogrécka Afrodíté), ktorá v antike nebola jednoducho len bohyňou lásky, ale špecificky bohyňou erotickej, o zmysly oberajúcej vášne (v starom Grécku sa slovom „afrodíté“ dokonca označovalo aj sexuálne spojenie). Bláznivá, márnivá, neseriózna, k flirtom a darebáctvam obrátená povaha Minako je z tohto dôvodu vynikajúcim vyjadrením tejto slepej, pudovej, úplne iracionálnej, avšak nadovšetko mocnej vesmírnej sily. Takeuchi Naoko láske pripisuje medzi prvkami tohto sveta najväčšiu dôležitosť – a tak práve Minako vedie skupinu senshi, svojou dôležitosťou hneď druhá po Sailor Moon. V mange (a neskôr aj v živej verzii Sailor Moon) sa v súvislosti s ňou objavuje jedna zaujímavosť: Minako je silne citovo zviazaná s Rei, svojou ohnivou spolubojovníčkou. Autorka Sailor Moon tu opäť čerpala z antických tradícií, podľa ktorých boli Arés a Afrodíté milencami. V anime bolo však ich silné puto nahradené nemenej silným spojením medzi Rei a Usagi.

A prečo vlastne podľa Takeuchi Naoko tieto predstaviteľky planét podliehajú Mesiacu, malej pozemskej obežnici? Autorka Sailor Moon tu odráža archaický, ešte z čias staroveku pochádzajúci náhľad na nebeské telesá viditeľné z povrchu Zeme, podľa ktorého bol Mesiac po Slnku druhým najvýznamnejším zdrojom nebeského svetla a iné nebeské svetielka (medzi ktoré spadajú aj všetky planéty) boli na nočnej oblohe len jeho málo významnými súputníkmi, či (podľa dávnych čínskych povier) nebeským stelesnením ľudských duší...

Chiba Mamoru

 Úloha, ktorú Mamoru zastáva ako princ Endymion v živote Usagi, už bola v tomto článku spomenutá. Tu sa preto zmienim len o tom, že Mamoru zastupuje v deji Sailor Moon piaty prvok čínskej kozmológie, samotnú „zem“. Z tejto skutočnosti vyplýva jeho pozemské meno („chiba mamoru“ môže v japončine znamenať „ochranca zeme“) a súčasne jeho osudové spojenie s Usagi (ktoré je obrazom nerozlučného spojenia Zeme a jej obežnice). Za pozornosť tiež stojí fakt, že Mamoru ako svoje zbrane používa prvky živej prírody – ruže.

Gaibu taiyōkei yon senshi („Štyri bojovníčky planét vonkajšej slnečnej sústavy“ alias „Outer Senshi“)

Tennō Haruka, Kaiō Michiru a Meiō Setsuna

Ľudské znalosti o počte planét slnečnej sústavy sa dlho končili pri planéte Saturn. Až v modernom veku sa vďaka zdokonaleniu prístrojov používaných v astronómii podarilo odhaliť existenciu ďalších troch prvkov tohto systému: Urána, Neptúnu a Pluta.

Takeuchi Naoko preto nemohla pri týchto troch postavách nadviazať na staré kozmologické predstavy týkajúce sa uvedených planét a čelila hrozbe, že charaktery týchto troch bojovníčok budú plytšie než charaktery jej ostatných postáv. Svoj problém vyriešila tým, že Haruku, Michiru a Setsunu spojila so „Sanshu no Jingi“, troma posvätnými klenotmi Japonska, pôvod ktorých sa odvádza zo samých počiatkov japonskej histórie, z mytologickej kroniky Kojiki. Týmito troma posvätnými klenotmi sú Yaata no Kagami „Osemboké zrkadlo“, Ame no Mukarumo no Tsurugi „Posvätný meč mohutných oblakov“ (zvaný aj Kusanagi no Tsurugi „Meč stínajúci trávu“) a „Yasakani no Magatama“ „Posvätný ohnutý klenot“.

 Uvedené tri poklady prišli do ľudského sveta priamo z ríše bohov. Najvzácnejším spomedzi nich je posvätné zrkadlo, ktoré spolu so svojím vnukom zoslala na japonské ostrovy bohyňa slnka Amaterasu, prababička japonskej cisárskej dynastie. Zrkadlo malo byť hmotným stelesnením duše tohto vznešeného božstva. Meč Kusanagi, druhý z cisárskych klenotov, zas ľudskému pokoleniu venoval boh búrlivého vetra Susanoo, divoký a nespútaný brat Amaterasu. Po tom, čo premohol osemhlavého netvora Orochiho, objavil kovovú čepeľ tejto mystickej zbrane v chvoste onoho mŕtveho draka. Posledný z pokladov, posvätný klenot Magatama, má tajomný a nejasný pôvod – keďže sa však jeho tvar (v strede prevŕtaný krúžok, z ktorého vyrastá akýsi zahnutý chvostík) prirovnáva k údajnému tvaru ľudskej duše, je možné, že súvisí s tretím súrodencom Amaterasu a Susanooa, so šintoistickým bohom temného Mesiaca Tsukuyomim, ktorý bol súčasne strážcom podsvetia.   

O svoje antické predlohy sa autorka Sailor Moon oprela tentoraz len voľne: predovšetkým Haruka sa len málo podobá na starogréckeho boha nebies Urána a Michiru tiež pripomína skôr vodnú nymfu či vílu než drsného, zemou nepretržite otriasajúceho Neptúna (Poseidóna). Sily a schopnosti tohto neobvyklého páru sú odvodené takmer úplne z japonských tradícií.

Planéta Urán bola v Japonsku pomenovaná Tennōsei „Hviezda kráľa nebies“ a planéta Neptún zasa Kaiōsei „Hviezda kráľa mora“ – išlo o voľné preklady ich z gréčtiny odvodených mien. Japonci si prvú spojili s vetrom, druhú s morom, teda s dvoma najničivejšími silami, s akými sa je možné na ostrovoch stretnúť.

 Nuž i prvé dve z bojovníčok planét vonkajšej slnečnej sústavy sú omnoho drsnejšie a nemilosrdnejšie a majú zreteľne väčšiu moc než Usagine štyri telesné strážkyne. Nespútaná a divoká Tennō Haruka, Sailor Uranus, je bytosť zasvätená vetru (z toho i jej meno Haruka „vzdialená“).  Jej obľúbené dva športy, beh a automobilové preteky, súvisia s opojením z vysokej rýchlosti. Táto skutočnosť a fakt, že jej talizmanom je klenotmi vykladaný meč, Haruku očividne spája so Susanoom, veterným božstvom. Elegantná a talentovaná, každou čiastočkou svojho tela dokonalá Michiru, Sailor Neptune, zas upomína na antického Neptúna svojimi magickými útokmi, založenými na báze morskej vody (jej meno  „Michiru“ znamená „plná“, čo taktiež navodzuje predstavu tekutého živlu). Vlastníctvo tajomného zrkadla vôd, v ktorom sa Michiru zjavuje budúcnosť a ktoré jej vo svojom odraze odhaľuje pravú podstatu vecí, však túto zelenovlasú senshi viaže k bohyni Amaterasu – s tým zrejme súvisí tiež jej mimoriadne silné umelecké nadanie (ktoré by v minulosti bolo jasnou známkou jej príslušnosti k cisárskemu dvoru).


Meiō Setsuna, Sailor Pluto, („Setsuna“ = „osamelá“) je predstaviteľkou planéty Pluto (japonská Meiōsei „Hviezda kráľa podsvetia“) a spadá tak pod vládu boha Plutóna (starogrécky Hádes) a japonského Tsukuyomiho. Stojí už na hranici meifu, podsvetia a na svoju temnú stránku upozorňuje svojím magickým útokom, ktorým je „Death Scream“ (Setsuna tento útok na rozdiel od ostatných senshi zlovestne šepká, nie kričí). Setsuna okrem toho stráži aj brány času. Tajomný klenot, symbol nesmiernej duchovnej moci a jej dlhé žezlo, ktoré je kľúčom k uvedeným bránam, jej umožňujú manipulovať deje odohrávajúce sa v minulosti, prítomnosti a budúcnosti – ale za cenu prísnych trestov, ba dokonca vlastnej smrti. Vláda nad časom takto Setsunu opäť privádza do blízkosti Tsukuyomiho, ktorý bol ako šintoistické stelesnenie Mesiaca jedným z najlepších indikátorov plynutia času na Zemi. A vskutku, keď Setsunu prvý raz vidíme stáť pred dvojkrídlovým vchodom do brán času, ten na sebe nesie reliéf vyobrazujúci rôzne fázy mesačného cyklu od splnu až po nov.

Tomoe Hotaru

Tomoe Hotaru, Sailor Saturn, je poslednou zo štyroch bojovníčok planét vonkajšej slnečnej sústavy. Saturnovo meno znie v japončine „Dosei“ („Hviezda prvku zeme“) – Takeuchi Naoko však predstaviteľom tohto prvku urobila pochopiteľnejšie Mamora, ochrancu našej vlastnej modrej planéty. Narážku na planétu obklopenú prstencom však ponecháva v priezvisku malej Hotaru: slabika „to“, ktorou sa začína slovo „tomoe“ sa píše tým istým kanji pre „zem“, aké sa nachádza v slove „do-sei“.

 Na rozdiel od postáv Haruky, Michiru a Setsuny, pri postave Hotaru narazila autorka Sailor Moon na bohaté priehrštia antických bájí viažucich sa k planéte Saturn. Saturn (starogrécky Titán Kronos) mal v antickej tradícii rozporuplnú povahu: na jednej strane to bol vládca blaženého „zlatého veku“, počas ktorého sa na svete nevyskytovalo utrpenie ani žiaľ. Jeho temná stránka sa však spájala s ohromnou beštialitou: Kronos po narodení hubil a pohlcoval vlastné deti, aby ho ani jedno z nich nemohlo zvrhnúť z trónu kráľa všetkých bohov. Snažil sa tak predísť tomu, čo sám v mladosti vykonal: Kronos totiž zvrhol a kosákom vykastroval svojho otca, nebeské božstvo Urána. Kronove deti však ako božské bytosti žili v jeho útrobách ďalej a boli napokon oslobodené a uvedené do nového života svojím bratom Diom – určiac tak Krona za symbol desivej smrti nasledovanej obnovou sveta a znovuzrodením.

V postave Hotaru sa zreteľne objavujú dozvuky tejto starej báje. Hotaru sama najprv vystupuje ako zmrzačené dieťa, zahubené v nízkom veku vinou svojho otca a prežívajúce na tomto svete len prostredníctvom démonických síl (v mange na nej zasa jej otec zámerne vykonáva brutálne lekárske experimenty). Podobne, ako Kronos pohlcoval vlastné deti, je Hotaru nútená pohltiť srdcový kryštál svojej priateľky Chibiusy, aby prostredníctvom tejto „ľudskej obete“ priviedla svetu zánik. Ako mladá senshi je Hotaru bytosťou ovládajúcou zničenie a nové stvorenie vesmíru. Jej zbraňou je bez prekvapenia akási dlhá naginata zvaná „Silence Glaive“, ktorá sa nápadne podobá na Kronov kosák – a súčasne upomína na „kosu smrti“ objavujúcu sa v predstavách stredovekej Európy. Svojou obrovskou mocou ako jediná zlomí nápor vesmírnej invázie stvorenia nazývaného „Faraón 90“ a nastolí tak na Zemi opäť „Zlatý vek“, pričom sa vďaka Usagi zrodí do nového života.
Je humorné, že v mange sa „otcom“ Hotaru po jej znovuzrodení naozaj stane Haruka – zasvätenec boha Urána.

(Tomoe-gozen)
Koniec druhej časti...