Piatok Apr 28

The Drummers Of Japan

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Yamato,“ počuli ste o nich vôbec? Priznám sa, ja nie. Natrafila som na nich len úplnou náhodou pri zháňaní lístkov do Slovenskej filharmónie.

Yamato...“ znie to tak japonsky, pomyslela som si. A keďže som poslednú dobu poriadne prepadla nielen manga a anime mánii, ale aj takmer všetkému, čo sa Japonska týka, začala som si čo-to o tejto skupinke desiatich „Japončíkov“ zháňať.

Yamato: v preklade „staroveké Japonsko“, päť mužov, päť žien, priemerný vek 25 rokov, 15 rokov spolu, predstavenie v Bratislave 2-3.2.2007 a 22.2.2007 v Košiciach.

To bolo asi tak všetko, čo som našla. V podstate mi to stačilo. Zaťala som sa a povedala si, že si takúto príležitosť nenechám ujsť a keďže sa blížili moje narodeniny, šance sa zvyšovali (muhehe). Taktika v podobe: „Mamíííí, ocííí...“ [arigatou] a lístky som mala prakticky vo vrecku ^_^. Stačilo už len trpezlivo vyčkať asi taký mesiac (vďaka mojej netrpezlivosti nekonečne dlhá doba), ale dočkala som sa. Bolo to tu: 22.február 2007!!!

Bola som tak nedočkavá, až som sa triasla a žiadna šesťhodinová cesta z Bratislavy ani fakt, že som práve „fičala“ na antibiotikách ma nemohli zastaviť (No veď ani nezastavili, muhehe).

Taaak a konečne sedím plná nadšenia a očakávania po vyčerpávajúcom mačkaní sa v rade a nedokážem sa spamätať, že mám zrazu okolo seba aj nejaký ten voľný priestor (holt no, stoličky rules, chichi)

Ale psssst, svetlá už zhasli, ľudia stíchli a začalo sa to. Dve hodiny v inej dimenzii zvanej Yamato – The Drummers Of Japan.

Prvú hodinu som len sedela v nemom úžase a s otvorenou pusou som zízala na každučký pohyb bubeníkov (Dobre! Dobre! Samozrejme som slintala pri pohľade na svalnaté telá mladých bubeníkov (ach, tie ruky!) a ticho závidela krásne vypracované telá nežnejších polovičiek).

 Dokonalá synchronizácia, dychvyrážajúca choreografia.

Po skončení tejto prvej časti som predýchavala úžas celú prestávku, ktorá by na to nepostačovala aj keby trvala hodinu. Myslela som si, že je to najúžasnejšie predstavenie, ktoré som doteraz videla až kým... až kým sa nezačala druhá polovica vystúpenia.

Bola takisto ohromujúca, ale čo ju o malinkatú trošku (oki, oki, tak o takú väčšiu trošku) posunulo pred prvú časť, bolo zakomponovanie divákov do tejto show a skutočne vtipné pantomimické scénky, samozrejme, s hudobnými nástrojmi, ako hranie ping-pongu s chappa-mi („mini činely“), pričom loptičku predstavoval úder týmito nástrojmi.

Už len samotné „hranie“ tohto športu s hudobnými nástrojmi vyvolávalo príjemný úsmev na tvári a keď sa na scéne objavil tretí „hráč“ a začala sa zlodejina o loptičku, hlasný smiech sa už nedal zadržať. Chvíľkový „víťaz“ nám vždy predviedol vlastné mini sólo vystúpenie, ktoré trvalo, kým si imaginárnu loptičku neukoristil ďalší „hráč“.

 Nie som majster slova, ale ak si aj napriek tomu dokážete predstaviť troch „Japončíkov“ stojacich vedľa seba a cinkajúcich na chappy, pričom prostredný (mimochodom najmenší z nich) vycinkáva inú melódiu a krúti pritom zadkom a robí drepy, aspoň sa pousmejete a verte, ak by ste to videli na vlastné oči, padali by ste od smiechu zo stoličky.

Nemenej vtipný bol aj „battle“ medzi dvoma členmi Yamato, ktorí začali s najmenšími bubnami a skočili pri najväčších, ktoré si vládali sami priniesť. Rovnako zábavné boli aj fingované omyly.

Práve tieto divadelné a akrobatické vsuvky, ako aj používanie ďalších tradičných japonských nástrojov, hoci v oveľa menšej miere, dokázali vykryť slabšie miesta, keď by už len bubenícke umenie nemuselo stačiť a mohlo by začať nudiť.

Táto show niesla názov Shin-On, čo v preklade znamená „tlkot srdca“. Slová Yamato: „Odkedy vzniklo Yamato – The Drummers Of Japan rozmýšľame o dôležitosti úderu a zvuku. Pri hraní na taiko (bubon) je prepojenosť každého úderu veľmi dôležitá. Odráža sa v nej celý rad udalostí, ktoré tvoria naše životy.“

Prvá skladba - Yakara: „V oblasti Kansai, odkiaľ pochádzame, slovo Yakara znamená „mladík plný vitality“. Radi by sme touto skladbou vyjadrili vysokého ducha a energiu mladých ľudí, ktorí sú plní života a bojujú proti nevedomosti sveta a nezáujmu pre city druhých.“

Druhá skladba – Hayate: „Toto slovo znamená „vietor, ktorý rýchlo vanie“. Hovorí sa, že Hayate je na stupnici vetrov podľa Beauforta číslo 5. Predstavujeme si, ako svieži vietor roztrasie koruny stromov a rozčerí hladiny vôd a hráme pri tom na syamisen, tradičný japonský strunový nástroj.“

 Tretia skladba – Rekka: V preklade „zúrivý oheň“. Tentokrát hrali túto skladbu muž a žena, ktorí sa vzájomne predbiehali v udieraní na taiko. Hrali rýchlo ako blesk, no s obrovskou opatrnosťou.

Štvrtá skladba – Kizashi = „znamenie“: Táto skladba bola zložená v roku 1995. Jej rýchlosť a synchrónnosť sú úžasné. Paličky sa mihali pred očami bez známok nesúladu a bleskurýchlo, až ich bol problém sledovať ( ^_^). „Tvrdým tréningom sme dosiahli to, že hráme krásne a galantne dokonca aj v našom každodennom živote. Dúfame, že uvidíte jednotnosť, ktorú sme získali naším spoločným žitím.“ A ja môžem len dodať, áno, predviedli ste nám dokonalú súhru a jednotnosť.

Piata skladba – Raion: „Toto slovo znamená v japončine „hrom“. Japonská výslovnosť tohto slova je podobná anglickému „lion“. Vyjadrujeme silný obraz dvoch slov „hrom a lev“, a to typickým japonským bubeníckym štýlom, Kumi-taiko. Tento druh hrania sa vyvinul po vojne a stal sa najpopulárnejším štýlom. Môžeme povedať, že skutočná radosť z hrania na taiko leží v Kumi-taiko.“

Šiesta skladba – Rakuda: „Je to jedno z našich najdôležitejších diel. Jeho hranie nám spôsobuje radosť. Slovo Rakuda v čínskom doslovnom preklade znamená „udierať“, no tiež aj „veselo“. Mimochodom japonské slovo rakuda znamená „ťava“. Predstavme si preto úsmevný a komický obraz ťavy a bavme sa!“ A ja potvrdzujem, že to naozaj bola poriadna zábava ^_^.

Siedma skladba – Garakuta: „Prvýkrát sme ju uviedli v našom pôvodnom programe. Namiesto bubnov tu hráme na chappa, malé nástroje podobné činelám. Vrcholom je scéna, keď svalnatí muži držia vo svojich rukách malé nástroje. Vyznieva to komicky. V japončine máme slovo Oto-Dama (Zvukové gule), takže sme vytvorili malé predstavenie, kde tieto zvukové gule lietajú tam a späť od jedného hráča k druhému. Oto-Dama znamená tiež „duša zvuku“. Podľa nás už od nepamäti má každý zvuk svoju dušu.“ Pri tejto skladbe som sa jednoznačne najviac bavila.

Ôsma skladba – Shin-On: „Zvuk japonských bubnov je samotný Shin-On (tlkot srdca). Je plný sily a energie. Tentokrát prenesieme veľké taiko do prednej časti pódia, hoci zvyčajne býva vzadu. Spoločne so všetkými prítomnými by sme radi pocítili ťažký a hlboký zvuk veľkého bubna, ktorý dokáže zatriasť aj Zemou. Tento zvuk vyjadruje tlkot sŕdc hráčov, ktorí skáču po pódiu. S úderom a zvukom veľkého bubna sa zosynchronizujú aj srdcia obecenstva, až sa nakoniec všetci zjednotíme.“ A tak sa aj stalo.

Záver predstavenia bol takisto dychvyrážajúci, dynamický a vtipný, záver, ktorý si vyslúžil standing ovation, záver, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať so zvukom veľkého Taiko, strážneho boha Yamato, v ušiach.

No ale aby sa nepovedalo, že som skúpa, ku svojim zážitkom z koncertu prihodím aj niečo viac o samotných Yamato.

 Ako som už vyššie spomínala, je to skupina desiatich japonských bubeníkov, ku ktorým patrí päť mužov a päť žien. Pochádzajú z oblasti Kansai z prefektúry Nara a existujú už 15 rokov. Bubeníci Taiko sa udržiavajú v kondícii každodenným spoločným hraním, ale aj športovaním. Ako odznelo deň pred koncertom na tlačovke, Taiko žijú spolu v jednej komunite so skoro vojenskou disciplínou. Takto sa dokážu na svoje vystúpenie stopercentne pripraviť, čo je na ich výkonoch aj vidno. No na ich osobný život takýto životný štýl zjavne nemá priaznivý vplyv, a tak vraj vládne v súbore veľká fluktuácia.

Napriek tomu hráči vkladajú svoju energiu a myšlienky do hlbokého zvuku každého úderu. Hrajú na bubny, aby premýšľali o význame hesla „jeden úder, jeden zvuk, jedna skladba, jedna hra a jedna šanca v našich životoch“.

„Je to ako história, ktorá je takisto tvorená vzájomným kontaktom jednotlivých osôb. Podobne ako spoločenstvá na Zemi pozostávajú z rôznych ľudí žijúcich spolu. Okrem toho, keď sa vnímame ako súčasť svetovej populácie, sme prekvapení a dojatí zistením, že je to práve tlkot našich sŕdc, čo spája minulosť s budúcnosťou, takže všetko môže existovať ďalej.“

„S týmto veľkým bubnom uprostred my všetci vytvárame zvuk srdca, používajúc 40 taiko bubnov rôznych veľkostí. Každý náš úder bude zosynchronizovaný s tlkotom vašich sŕdc a všetky naše myšlienky sa spoja. To je tá jedinečná „šanca v našich životoch“. Udierame s nádejou, že tlkot srdca, ktorý tvoríme, sa stane energiou pre zajtrajšok.“

Hudobné nástroje:

 Taiko
Slovo „taiko“ znamená v japončine „bubon“ („úžasný/divoký bubon“). Mimo Japonska sa toto slovo častejšie používa na označenie rôznych typov japonských bubnov. Vo všeobecnosti sú taiko bicie nástroje. Majú čelo na oboch stranách tela bubna a zaliatu rezonujúcu dutinu. Veľký Taiko Yamata má priemer 1,7 metra a váži vyše 500 kg.

Nagado-daiko (miya-daiko)
Doslovne „bubon s dlhým telom“. Telo bubna má zaokrúhlený súdkovitý tvar. Kožené čelá bubna sú priklincované k telu bubna.

Hirado-daiko
Všeobecné označenie bubna, ktorý je viac širší ako hlbší. Doslovne „plytký bubon“.

Odaiko
Doslovne „veľký tučný bubon“. Tento bubon je vyrobený z obrovského, viac ako 400 rokov starého stromu. Týmto názvom sa tiež označuje akýkoľvek typ bubna, ktorého priemer je väčší ako 84 cm.

 Okedo-daiko
Bubon zhotovený z rovnakých dosiek ako sudy. Zvyčajne býva položený na vysokom stojane v horizontálnej polohe a môžu na ňom hrať súčasne dvaja bubeníci.

Shime-daiko
Bubon napínaný lanom. Malé lanom napínané bubny sa špeciálne používajú v Noh a Kabuki.

Uchiwa-daiko
Ručný taiko bubon, ktorého povrch je pokrytý látkou uchytenou k rúčke obručou.

Atarigane
Ručný gong často používaný na ohlasovanie času. Drží sa v ruke, alebo býva zavesený na lane. Udiera sa do neho paličkou z jelenieho rohu nazývanou Shumoku.

Dora
Bubon v tvare plytkého taniera, najčastejšie vyrobený zo zliatin medi. Tento bubon sa v Japonsku často používa pri budhistických rituáloch a pri vrcholných scénach Kabuki hier.

 Shinobue
Bambusová priečna flauta, tiež známa ako Fue, Hayashi-Bue, Takebue alebo Yokobue.

Shamisen
Nástroj s tromi strunami podobný bendžu. Často je považovaný za najlepší nástroj na vyjadrenie japonskej jemnosti a pocitov. Shamisen má dlhé, tenké hrdlo a malé obdĺžnikové telo potiahnuté kožou. Na kontakt so strunami sa nepoužívajú prsty, ale špeciálny trojhranný predmet. Ak niekto povie slovo gejša, predstavím si krásnu ženu v kimone držiacu práve tento nástroj.

Koto
Japonská citara, ktorá má zvyčajne 13 strún.

Chappa
Malé, ručné činely, nazývané tiež Tebyoushi.

 

Zdroje:
Kultura.sk mimoriadne vydanie Metropolis.net