Piatok Apr 28

Hrad bielej volavky

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 Povedali by ste, že kombinácia jemnej krásy a dych vyrážajúcej majestátnosti je nemožná?  A možno by som s vami súhlasila, lenže je tu taká drobnosť, existuje úžasný hradný súbor nachádzajúci sa v Japonskom meste Himedži, prefektúre Hjógo (severozápadne od Kóbe), ktorý dokazuje presný opak. Dámy a páni, predstavujem Vám hrad Himedži-džó.

Hrad Himedži (姫路城) je v Japonsku najviac navštevovaný, patrí do obdobia stredoveku, je takisto japonským Národným kultúrnym pokladom a roku 1993 bol zapísaný do zoznamu UNESCO.  S hradmi Macumoto  a Kumamoto tvorí tzv. „Tri slávne hrady“.

Himedži (pôvodne nazývaný Hrad Himejama) je dokonalým predstaviteľom tradičných japonských hradov a jeho história sa odvíja od roku 1333 (prvá stavba pevnosti). Od tohto momentu sa s ním udiali viaceré významné zmeny.(napr. roku 1581 - rozšírenie súboru trojpodlažný barbakán, či v rokoch 1950-55 a 1956-64 kompletné zreštaurovanie).

S hradom Himedži sú spojené dve ženy, a to Senhime (vnučka zakladateľa šogunátu Tokugawa, Iejasu Tokugawu) a takisto slúžka Okiku.

Senhime, mimochodom skutočne pôvabná ženská, bola ako šesťročná (1603) vydatá za svojho (len o štyri roky staršieho) bratranca – Tojotomiho Hidejoriho. Keďže to bol čisto politický zväzok (myslím, že vzhľadom na vek „milujúcich“ manželov, je to celkom zjavné), tak bol využitý len na umiernenie vzrastajúcich konfliktov. Nanešťastie rozpor trval aj po sobáši a 3. júna 1615 padol Tojotomiho obliehaný hrad v Ósake. Senhime síce svojho otca žiadala, aby sa nad Tojotomihom zľutoval, ale ten zostal neoblomný, a tak jej manžel a svokra spáchali samovraždu. Senhime sa (v roku 1616) zosobášila s Hondom Heihačirom. Cestou na svadobný obrad sa ju pokúsil uniesť istý samuraj. Zachránil ju z horiaceho hradu v Ósake, ale za záchranu si žiadal jej ruku. Keďže pri vyslobodzovaní utrpel vážne poranenie a bol zohavený, Senhime ho odmietla. Samuraj si vzal život.

 Desať rokov strávila Senhime v Himedži-džó v Kešo jagura (vo „veži, kde sa kultivuje krása“ ). Obývala tam len jednu jedinú izbu. O druhej žene, ktorá sa spája s týmto hradom – Okiku – vám poviem o čosi menej. Traduje sa, že za ju za búrlivých nocí počuť zo studne, kde ju za trest utopili. Spočítava si tam všetky črepy vzácneho porcelánu, ktorý rozbila.

Ženské osadenstvo sme si už prebrali, takže sa môžeme vrátiť k hradu samotnému. Ak ste si mysleli, že sa zaobídeme bez zámockého strašidla, tak sa mýlite. Hrad obýva Osakabehime, ktoré má vraj raz za rok oznámiť budúcnosť hradu na ten ďalší. Avšak, v prípade, že sa neobjaví, hrad bude čoskoro zničený.

Pokiaľ si myslíte, že sa zrejme objavuje každý rok (keďže by bol inak zničený), tak ste zas a znovu mimo. Napriek tomu, tento hrad dokonca nebol ani len obliehaný. Zmieňovala som sa síce, že bol zrekonštruovaný, ale to si na naň zasadol iba zub času, keďže sa o hrad jeho majitelia nedokázali dostatočne postarať.

Zdá sa vám, že ste na tento hradný súbor už niekde narazili? Možností je viacero. Buď ste ho videli v nejakom dokumente, alebo ste zbadali len podobnú stavbu ( priznajme si, architektúra je temer na vlas rovnaká u väčšiny japonských hradov), alebo je možné, že ste ho videli vo filmoch ako Ran od Akiru Kurosawu, či v istej časti úspešného filmu Posledný samuraj, alebo ste ho mohli zazrieť v snímke James Bond – Žiješ len dvakrát, ako sídlo japonskej tajnej služby.

 

V skratke:

Kultúrna pamiatka:

- pevnosť so špirálovitým pôdorysom

- pôvodne hrad obklopovali 3 priekopy

- momentálna podoba hradu je len jadrom v minulosti rozsiahleho obranného systému, ktorý udával hranice, dnes mestského územia v Himedži

Zaradený v UNESCO: 1993

Význam : svedectvo japonskej opevňovacej architektúry

1333: Prvá stavba súboru

1601-10: novostavba hradného súboru za Ikedu Terumasu

1603: šogunát Tokugawovcov

1615–22: dostavanie do dnešnej podoby

1945: Himedži bombardovaný

 

Informácie čerpané z: Poklady sveta(kniha)

http://sk.wikipedia.com
http://www.himeji-castle.gr.jp/index/English/index.html
http://whc.unesco.org/sites/661.htm