Utorok Jún 27

Filozofické smery v starovekej Indii a hinduizmus

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

Filozofické smery v starovekej Indii a hinduizmus

Filozofické smery sa v Indii rozvíjali súbežne s náboženstvami, ktorých zakladateľov ľudia považovali za bohov. Najlepším príkladom je budhizmus, ktorý sa rozvinul približne v 5. až 4. storočí pred n.l.

Najstaršími literárnymi pamiatkami s filozofickými prvkami sú védy. Vznikali medzi 2. a 1. tisícročím pred n.l a zachytávajú náboženské mýtické myslenie. Podnietili vznik vysvetľujúcej a komentujúcej literatúry, ktorú delíme na:

a) matry – hymny, modlitebné formuly

b) brahmany – teologické zdôvodnenie védskych praktík

c) áranjaky –  mýtický výklad védskych filozofických doktrín a textov

d) upanišády- filozofický výklad vesmíru nastoľujúci myšlienku, že život je prinášanie obetí

Vo védskom období bohovia stelesňovali prírodné sily a javy. Neskôr sa im začali pripisovať sociálne funkcie a začali sa prinášať obete. Tento rituál uskutočňovali kňazi – brahmani. Vznikol tak brahmanizmus, ktorý tvoril jeden z vývojových stupňov spoločnosti. Zdôvodňoval rozdelenie spoločnosti na varny (špeciálne vrstvy, kasty) a hlásal učenie o prevteľovaní duší. V indickej spoločnosti existovali štyri varny (kasty):

1. brahmani – kňazi, ktorých úlohou bolo uchovávať, študovať a interpretovať védy

2. kšatrijovia – vojenská elita, tzv. kasta bojovníkov, vodcovia kmeňov, vykonávatelia moci

3. vaišjovia – roľníci, chovatelia dobytka, slobodní platitelia daní

4. šudrovia – najnižšia kasta

Najvýznamnejšími bohmi medzi indickými božstvami sú Brahma- najvyšší tvoriaci počiatok všetkého existujúceho, stvoriteľ a vládca; Višnu- udržiavateľ, ochranca stelesňujúci kozmickú tvorivú energiu a Šiva – učiteľ a znovutvorca, ktorý vesmír najskôr vytvára a potom ho ničí.

Tradíciu v Indickej filozofii predstavujú védy. Medzi filozofické smery, ktoré sa opierajú o védy a uznávajú ich, patrí:

a) mímánsa

b) védánta

c) njája

d) vaišéšika

e) sánkhja

f)  joga

Mímánsa pokladá za zvláštny prameň poznania zmyslové poznanie. Podnet vnímania sú reálne, majú rôzne objektívne znaky, ktoré pomocou logických úsudkov, porovnávania a najmä autoritatívneho dôkazu svätých kníh majú slúžiť na pokorné uzmierenie bohov. Vyslobodenie človek dosiahne len vtedy, ak zachováva spoločenské a náboženské povinosti-dharmu.

Védánta vyjadruje rôzne chápanie vzťahu medzi dušou a bohom:

1.            Duša a boh sú absolútne odlišné.

2.            Duša a boh sú dokonale jednotné.

Védánta vyžaduje, aby sa žiak poslušne podriadil svojmu učiteľovi, ktorý je zasvätený do tajomstiev.

Duša je neslobodná, túži po zmyslovom uspokojení a prežíva celý rad prevtelení. Víťazstvo nad nevzdelanosťou, ktorá dušu zotročuje, možno dosiahnuť štúdiom védánty. Cieľom je vyslobodenie, dosiahnutie pôvodnej totožnosti individuálneho duchovného princípu (átmanu) a svetového duchovného princípu (brahmy) a jeho poznanie. Dosiahnutie jednoty je vyslobodením.

Njája sa venuje gnozeologickým otázkam. Poznanie vedie k odstráneniu nepravdivých poznatkov, čím odstraňuje zlo a utrpenie. Toto učenie má praktickú úlohu – zbaviť človeka akéhokoľvek utrpenia. Pravdivý poznatok môžeme získať vnímaním, logickým úsudkom, či svedectvom autority.

Vaišéšika hlása atomistickú kozmológiu. Učí, že poznanie sa začína zistením rozdielov. Vo svete existuje materiálna príčina a pôsobiaca príčina (boh). Najhorším utrpením je nevedomosť. Oslobodiť sa človek môže iba prostredníctvom pravdivého poznania.

Sánkhja uznáva, že existujú dva samostatné princípy – hmotný a duchovný. Prakrti je príčinou existencie tiel, zmyslových orgánov i pocitu „ja“, rozumu, intelektu. Okrem Prakrti existuje i puruša, ktorá je nad všetkými zmenami a svojou povahou už nie je materiálna, je obohatená o vedomie. Tento systém je ateistickým filozofickým systémom. Hmota je nevyčerpateľná tvorivá energia, chýba jej však vedomie i inteligencia, ktorú jej dodá duch. Lenže duch sa nachádza v zajatí zmyslov.  Cieľom sánkhje je oslobodiť ducha zo zajatia tela a hmoty. K vykupujúcemu poznaniu je možné dospieť vykorenením vášní a očistením tela a mysle cvičením. Odriekaním sa človek dopracuje k múdrosti, a tým prekoná utrpenie a nešťastie.

Joga sa začína tam, kde sa končí sánkhja. Je sledom telesných a duševných cvičení, ktoré vedú k telesnej a duševnej čistote. Hoci je v joge dôležitá viera v osobného boha. Nezaujíma ústredné miesto, pretože princípy prakrti a puruše joga rešpektuje iba s tým, že osobný boh je čistým vedomím. Joga je „sústredenie“ pripisované Patandžalimu. Obsahuje a odporúča asketizmu, etiku založenú na súcitení inými formami a druhmi života. Zahrnuje disciplínu, sebadisciplínu, správne sedenie, reguláciu dychu, odpútanie zmyslových orgánov od myšlienok na jediný predmet, meditáciu. Vyvrcholením je spojenie vedomia jogína s božským poznaním prazákladu sveta.

Hinduizmus

Termín hinduizmus nie je označením náboženstva v užšom  slova zmysle, ale vzťahuje sa k celej civilizácii hinduistov. Hindu je perzské slovo, ktoré jednoducho znamená „Ind“.

Hinduizmus je veľkou spoločensko-náboženskou vednou disciplínou vytvorenou z nespočetných siekt, kultov a filozofických systémov; zahŕňajúcou rozličné rituály, obrady a duchovné disciplíny ako aj uctievanie nespočetných bohov a bohýň. Mnohotvárnosť tejto komplexnej a predsa trvalej a silnej duchovnej tradície odzrkadľuje geografickú, jazykovú a kultúrnu mnohorakosť rozľahlého Indického subkontinentu. Hinduizmus má celú škálu prejavov od vysoko intelektuálnych filozofií s koncepciami neuveriteľnej šírky a hĺbky až po naivné a detské rituálne praktiky ľudových más.

Duchovným zdrojom hinduizmu sú védy - zbierka starých náboženských textov, ktorú vytvorili anonymní mudrci, takzvaní védski "mudrci". Existujú štyri védy, kde najstaršou z nich je Rigvéda. Vytvorené sú vo védskom sanskrite, posvätnom jazyku Indie, a pre väčšinu hinduistov sú dodnes najvyššou autoritou. Každý filozofický systém, ktorý neuznáva autoritu véd, sa v Indii považuje za neortodoxný. Každá z véd pozostáva z niekoľkých častí, vytvorených v rozličných obdobiach, asi medzi rokmi 1500 až 500 pred n.l. Najstaršie sú posvätné hymny a modlitby.

Indické ľudové masy sa s učením hinduizmu zoznamovali prostredníctvom ohromného množstva populárnych príbehov, sústredených vo veľkých eposoch ktoré sú základom rozsiahlej a pestrej indickej mytológie.

Základnou a ustavične sa opakujúcou témou hinduistickej mytológie je stvorenie sveta sebaobetovaním Boha - "obetovanie" v pôvodnom zmysle "odovzdanie sa" - čím sa Boh stáva svetom, ktorý sa nakoniec znovu stane Bohom. Táto tvorivá činnosť Božského sa nazýva líla, božská hra, a svet sa považuje za javisko tejto božskej hry.

Mýtus o líle má ako väčšina hinduistickej mytológie silnú magickú príchuť. Brahma je veľký čarodej, ktorý sa transformuje do sveta a tento skutok vykonáva svojou "magickou tvorivou silou", čo je v Rigvéde pôvodným významom máje. Slovo mája - jeden z najdôležitejších termínov indickej filozofie - počas storočí veľakrát zmenilo svoj význam. Pod vplyvom máje zostaneme dovtedy, kým sa necháme mýliť mnohými podobami božskej líli vydávajúcich sa za skutočnosť a nepochopíme jednotu Brahma, ktorá je základom všetkých týchto podôb.

Mája teda neznamená, že svet je ilúzia, ako sa často chybne tvrdí, lež to, že ilúzia spočíva len v našom pohľade na vec, keď si myslíme, že tvary a štruktúry, veci a udalosti okolo nás, či vôkol nás sú pravou podobou prírody.

Podľa hinduistického pohľadu na prírodu sú všetky jej podoby relatívnou, plynúcou a ustavične sa meniacou májou vyvolanou veľkým čarodejom božskej hry. Svet máje sa neustále mení, pretože božská líla je rytmická a pohyblivá hra. Dynamickou silou tejto hry je karma, ďalší mimoriadne dôležitý pojem indickej mystiky. Karma znamená "čin".

Význam karmy, podobne ako máje, zostúpil z pôvodnej kozmickej úrovne na ľudskú, kde získal psychologický zmysel. Kým je náš pohľad na svet roztrieštený, kým sme pod vplyvom máje, a nazdávame sa, že jestvujeme oddelene od nášho okolia a môžeme konať nezávisle, sme spútaní karmou. Vyslobodiť sa z pút karmy znamená uvedomiť si jednou celej prírody.

Dnes sú v Indii najuctievanejšími božstvami Šiva, Višnu a Božská Matka. Šiva je jedným z najstarších indických bohov, ktorý na seba môže brať mnoho podôb. Volajú ho Mahešvara, Veľký Pán, keď sa predstavuje ako perzonifikácia plnosti Brahma. Môže však zosobňovať aj veľa jednotlivých aspektov Božského, pričom najoslavovanejšou je jeho podoba Nátaradža, Kráľa tanca. Šiva ako kozmický tanečník, je bohom tvorenia a zániku, ktorý svojim tancom udržuje nekonečný rytmus vesmíru.

Šiva, tak isto ako Šakti a početné ďalšie ženské božstvá, ktoré sa v hojnom počte vyskytujú v hinduistickej mytológii, sa dáva do úzkeho súvisu s touto stredovekou formou erotického mysticizmu. Toto množstvo bohýň znovu ukazuje, že v hinduizme sa telesná a zmyslová stránka ľudskej povahy, ktorá sa vždy spája zo ženou, chápe ako celkom integrovaná súčasť Božského. Hinduistické bohyne sa nezobrazujú ako sväté panny, ale v objatiach ohromujúcej krásy.

Západná myseľ sa dá ľahko zmiasť rozprávkovým počtom bohov a bohýň, ktorý v rozličných podobách a vteleniach zaľudňujú hinduistickú mytológiu.

Aby sme pochopili, ako si hinduisti dokážu poradiť s týmto množstvom božstiev musíme si uvedomiť základný postoj hinduizmu - že všetky tieto božstvá sú v podstate totožné. Sú prejavmi tej istej božskej skutočnosti, odrazom rozličných aspektov nekonečného, všadeprítomného a - v konečnom dôsledku - nepostihnuteľného Brahma.

Kršnadžajanmáštamí

Počas tohto sviatku oslavujú hinduisti narodenie Boha Krišnu. Deň pripadá na ôsmy deň mesiaca Bhadrapada (august – september). Je to jeden z najväčších hinduistických sviatkov. Boh Krišna sa narodil o polnoci, takže v tento výnimočný  deň sa drží dvadsaťštyrihodinový pôst, ktorý sa končí v čase duchov. Pri tejto príležitosti sa vyzdobujú chrámy, spievajú sa piesne, zvonia zvončeky a počuť aj vietor z mušlí. Na chválu Krišnu sa spievajú sanskritské chválospevy a v meste  Mathura, kde sa Boh Krišna narodil, sa v tomto čase konajú mimoriadne spirituálne zhromaždenia.

Obraz malého Krišnu vykúpu presne o polnoci a potom po nádhernom obrade arati nasleduje osobitná slávnosť. Vo svojich domovoch ľudia často kladú do kolísky malého Boha Krišnu v podobe bábätka a nežne ho kolíšu. Pre väčšinu prívržencov je však hlavnou udalosťou dňa pohľad Boha Krišnu v chráme. V miestnosti chrámu sa zdobia božstvá spolu s oltárom; počas celého dňa sa hrajú bjany, piesne venované oslavovanému Bohovi, a rady čakajúce do miestnosti chrámu lemujú fantastické výjavy.

Na otvorenom priestranstve sú umiestnené veľké stany a pri nich hlavné pódium, na ktorom prebieha bohatý program. Vystúpenia zahŕňajú hudbu, tanec, výborné divadelné hry, niekedy premietanie filmov alebo rozhovory s významnými hosťami. Neodmysliteľnou súčasťou osláv sú hlavne stany s obetnými jedlami, v ktorých sa podávajú  chutné teplé jedlá. Oslavy sprevádza divadlo s tematikou života Boha Krišnu. a pripomínajú sa aj rôzne príbehy o Krišnovi, keď ako dieťa zabil niekoľkých démonov.

Liu, Misako a Yaonee