Utorok Jún 27

Japonské športy - Karate

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

„Karate“ znamená doslovne „prázdne ruky“. Vznik umenia karate ako obrany proti napadnutiu sa datuje v staroveku. Vzniklo v starovekej Číne, kde jeden z budhistických učencov sekty Zen učil svojich žiakov primitívnej forme tohto športu, jednak pre výcvik duševnej disciplíny a jednak ako obranný prostriedok proti banditom. Neskôr sa karate dostalo na ostrov Okinawa, kde prevzalo prvky karate, ktoré poznáme dnes.

Moderné karate sa dostalo do Japonska v dvadsiatych rokoch tohto storočia a čoskoro si ho obľúbili mladí ľudia, prevažne univerzitní študenti. Ako závodný šport sa karate začalo pestovať omnoho neskôr, lebo sa považovalo za príliš nebezpečné, aby ho mohli predvádzať na verejných zápasoch.  V poslednom čase dosiahli závodníci takú dokonalosť pri naznačovaní takzvaných smrtiacich zásahov, kopnutí a podobne, že pravdepodobnosť zranenia sa veľmi zmenšila.

Na vystúpeniach predvádzajú družstvá obyčajne svoju obratnosť a tvrdosť úderov tým, že jedni držia drevenú dosku, hrubú asi dva a pol centimetra, a iný závodník ju prerazí kopnutím chodidla, úderom predlaktia, päsťou, dlaňou a podobne.

Zápasy v karate sa odohrávajú na japonských rohožiach a o rozmeroch osme krát osem centimetrov. Jednotlivé zápasy však môžu trvať dve alebo tri minúty, podľa predbežného rozhodnutia sudcov. Ak je aj po tomto stanovenom čase výsledok zápasu nerozhodný, je minútová prestávka, po ktorej nasleduje opäť dvoj či trojminútový zápas, kým nepadne rozhodnutie.

Sú tri typy zápasov: po prvé, jednozásahový zápas, pri ktorom víťazí zápasník, ktorý zasadí súperovi prvú, takzvanú „smrtiacu ranu“. Po druhé, trojzásahový zápas, v ktorom víťazí ten, kto zasadí súperovi dve smrtiace zásahy z troch možných.  Po tretie, rozhodujúci zápas, v ktorom sa víťaz určí počtom bodov, schválených sudcom. Ak sa žiadnemu zo zápasníkov nepodarí zasadiť rozhodujúci zásah, alebo ak je jeden z nich zranení, určí víťaza sudca. Zápasník, ktorý sa dopustí faulu, automaticky vyhlásia za porazeného. Naznačený úder alebo kopnutie sa uzná za „smrtiaci“ na základe správneho predvedenia, správneho postoja a správnej vzdialenosti.  Jedinými prípustnými časťami tela „smrtiacich“ zásahov sú tvár, hrdlo a brušná časť tela. Body sa udeľujú: neúplná smrtiaca rana – tri, dobrá taktika – jeden, dobrá technika – jeden, bojový duch – jeden, napomenutie sudcom – strata troch bodov, vykročenie zo zápasníckeho priestoru – strata jedného bodu atď.

Pri zápasoch karate sú zakázané: skutočné údery do súperových citlivých miest, ohrozovanie súperových očí natiahnutými prstami, hryzenie a škrabanie, zbytočné držanie súpera, nebezpečné údery súpera alebo iné výkony, ktoré môžu spôsobiť súperovi zranenie, obrátenie sa chrbtom k súperovi, odvrávanie alebo iná snaha o rozzúrenie súpera. A prejavovanie nevážnosti k súperovi vôbec.

Zdroj: Tajfún nad Japonskom