Piatok Apr 28

Ikebana

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Úprava kvetov – ikebana – je na prvý pohľad veľmi zložitá, ale úchvatná jemnosťou, zmyslom pre proporcie, priestor a dokonalé zladenie pestrých farieb.

Zvláštny spôsob úpravy kvetov, ikebana, vznikol v Japonsku už v stredoveku, prešiel dlhým vývojom, ktorý nezaznamenal podstatné zmeny, ale podnietil ďalšie nové spôsoby. Vznikol celý rad škôl ikebany. Postupom času sa z úpravy kvetov stala školská a neskôr dokonca i vysokoškolská  disciplína, ktorá sa zachovala do dnešných dní a spôsob úpravy kvetov možno študovať štyri roky na vysokej škole ako každý iný predmet. Okrem vysokých škôl je množstvo známych činiteľov, ktorí prednášajú na umeleckej fakulte úpravu kvetov ako samostatnú disciplínu. Je veľkým šťastím stať sa ich žiakom.

Za kolísku ikebany sa považuje Kjóto, kde v pätnástom storočí po prvý raz urobili úpravu kvetov v malých čajovniach Zlatého pavilónu Kinkakudži a Strieborného pavilónu Ginkakudži. Pretože ikebana slúžila zo začiatku ako dekorácia šľachtických palácov, stala sa umením úzkej vrstvy japonskej feudálnej spoločnosti. Vrodený cit pre krásu a zvláštna láska japonského človeka k prírode a najmä ku kvetom, vytvorila priaznivé predpoklady pre rozšírenie kvetinovej úpravy aj medzi prostým ľudom, kde zapustila hlboké korene. Dnes môžete nájsť ikebanu v každej domácnosti na čestnom mieste vo výklenku. Časom vzniklo množstvo rôznych škôl úpravy kvetov. Dnes je ich okolo tristo a možno ich zhruba rozdeliť na dva hlavné smery: na realistický a formalistický.  Najznámejší realistický smer je Bundžin-ike školy Nageire, ktorý v osemnástom storočí rozvinula skupina literátov-modernistov. Hlavným predstaviteľom formalistického smeru je škola Rikka, nazývaná strnulá. Všetky školy však vychádzajú zo základného zloženia kvetov (veľkosť, počet, druh).

Učiteľka pani Macuširo, ktorá patrí medzi najznámejších japonských odborníkov na ikebany, vysvetľuje tajomstvo tohto umenia takto:

„Základ ikebany tvoria tri kvety. Hlavný je najdlhší a je spravidla postavený v pätnásťstupňovom odklone od kolmej osi. Nazýva sa Šin. Druhý kvet je odklonený od zvislej osi o štyridsaťpäťstupňov a volá sa Soe. Tretí zviera sedemdesiatpäťstupňový uhol s kolmou osou a nazýva sa Hikae. V pôdoryse tvoria všetky tri kvety priestorový trojuholník.

Nemenej dôležitá je dĺžka kvetov, ktorá sa spravidla riadi veľkosťou a výškou kvetinovej misy. Hlavný kvet Šin má mať dĺžku dva priemery a jednu výšku misy. Druhý kvet tri štvrtiny výšky základného kvetu a tretí kvet zasa tri štvrtiny druhého kvetu. Hlavná kompozícia ikebany sa zvyčajne doplní rovnakými, alebo odlišnými kvetmi.“

Veľakrát sa dá presvedčiť, aké nežné city prechovávajú Japonci ku kvetom, ktoré za storočia vypestovali na hlbokú lásku. Niektoré kvety sú dnes neodvolateľné zviazané s konkrétnym významom. Tak napríklad na svadbe sa musí ikebana podobať čo najviac prírode. Zhotovuje sa z vetvičiek bambusu, marhule a borovice a nazýva sa Sočiku-bai. Pri príležitosti sviatku chlapcov, piateho mája, sa používajú kvety kosatcov, ktoré sú z čias samurajov symbolom chlapčenských hier.

Základy, s ktorými nás oboznámila učiteľka Macuširo, platia neodvolateľne ako hlavná zásada ikebany. Samozrejme, môžeme sa stretnúť i s rôznymi detailnými obmenami. Tak napríklad pre ikebanu sa používa široká škála kvetov, tráv, korienkov a kamienkov všetkých odtieňov a farieb, misy majú chladné farby a čím je kvetinová kompozícia rafinovanejšia, tým je misa triezvejšia. Jej umelecký tvar je silne poznamenaný funkčnosťou.

Ikebana takisto ako čajový obrad pripútava ženu k domácnosti, núti ju rozmýšľať o rodinných záležitostiach a pestuje v nej snahu čo najviac spríjemniť svojmu mužovo domov a pripútať ho k rodine (nič pre nás baby, že?).

Zdroj: Tajfún nad Japonskom