Utorok Jún 27

Čína, NEBESKÁ RÍŠA

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

Reťaz historických udalostí, spájajúca Kóreu s Indonéziou cez Čínu, Japonsko, Malajský polostrov a Filipíny, je neoddeliteľne spätá s duchovnou kultúrou týchto krajín. Mnohé z posvätných miest znesvätil človek, čas, vojny, drancovanie, no i napriek tomu si dokázali uchrániť svoje pôvabné čaro. Prastaré kamene, stojace pokojne v tieni stáročných stromov, preniknuté históriou, pripomínajú slávnu minulosť. Na druhej strane v mnohých svätyniach a vznešených palácoch dodnes pulzuje život.

Obrovská Čína. Obrovský Peking. Obrovské Zakázané mesto. Jedno v druhom, presne ako v povestných čínskych skrinkách. Jedno je zrkadlovým obrazom druhého. Od 14. storočia do roku 1911 slúžil cisársky palác za domov 24 cisárom z dynastií Ming a Čching. Posledným čínskym cisárom bol Pchu I, zvečnený vo filme režiséra Bernarda Bertolucciho Posledný cisár. Za múrmi Zakázaného mesta, vysokými vyše desať metrov, a za 50 metrov širokou vodnou priekopou sa nachádza množstvo palácov, ktoré sú nenapodobniteľnými klenotmi čínskej architektúry. Deväťtisíc miestností paláca kedysi obývalo 15 000 ľudí vrátane 3000 eunuchov a 1000 konkubín. Vytvárali obrovský cisársky dvor, izolovaný od reality vonkajšieho sveta, chránení neuveriteľnými privilégiami a bohatstvom. Dračí trón -  sídlo bývalých čínskych cisárov – je súčasťou Paláca najvyššej harmónie, ktorý považovali za stred vesmíru. Práve v ňom sa odohrávali najúžasnejšie a najhonosnejšie ceremónie a obrady. Štyridsať kilometrov od mesta sa nachádza ďalší dôkaz kolosálností cisárskeho dvora: nekropola slávnej dynastie Ming, kde je pochovaných trinásť z jej šestnástich cisárov. Dlhú aleju vedúcu k hrobkám, nazývanú Cesta duchov, lemujú impozantní kamenní strážcovia (dvorní hodnostári, vojaci, kone, ťavy, slony a mýtické postavy). Ponad chodník sa klenú víťazné oblúky z kameňa. Len dve hrobky zreštaurovali a otvorili pre širokú verejnosť. Hrobka Čchang-ling chráni pozostatky cisára Jung-le, ktorý vládol od roku 1403 do roku 1424. Vyznačuje sa veľkolepou Sieňou obetí, tridsať metrov vysokou ukážkou čínskeho dekoratívneho umenia, v ktorej bezprostredne po cisárovej smrti obetovali šestnásť konkubín. Vchod do hrobky Ting-ling objavili až v roku 1957. Cisár Wan-li, ktorý vládol od roku 1573 do roku 1620, je tu pochovaný spoločne so svojou manželkou a obľúbenou konkubínou. Veľký čínsky múr je evidentným dôkazom čínskej megalománie. Tento mamutí drak z tehál a kameňa dal vybudovať zakladateľ čínskeho cisárstva ČchinŠ´-chuang-liČchinŠ´-chuang-li, ktorý už ako trinásťročný nariadil, aby sa začali práce na jeho budúcom mauzóleu. Na stavbe pracovali tisíce ľudí 36 rokov. Výsledok je naozaj ohromujúci: les stĺpov  podopiera drevený strop hrobky, ktorý strážia vojaci vyzbrojení mečmi a oštepmi a vybavení vozmi so záprahom. Celá armáda je zhotovená v životnej veľkosti, každý vojak má osobitné črty tváre. Predpokladá sa, že obsahuje miniatúrnu kópiu čínskej ríše tých čias a že jej strop je vykladaný drahými kameňmi. V krajine, ktorá neprestáva ohromovať fascinujúcim a príťažlivým čarom, ešte vždy zostáva mnoho neodhalených tajomstiev a záhad. v 3. storočí pred Kristom. Múr sa tiahne od Žltého mora až po púšť Gobi v dĺžke vyše 6000 kilometrov. Jeho účelom bolo zastaviť nájazdy nomádskych kmeňov prichádzajúcich zo stredoázijských stepí a útočiacich na sever a západ krajiny. Veľmi skoro sa ukázalo, že múr nezabezpečuje potrebnú ochranu. Už v 3. storočí prekročili veľký čínsky múr Mongoli vedení Džingischánom a obsadili Peking. Ďalším pompéznym symbolom Číny z čias nebeského cisárstva je terakotová armáda, ktorú roku 1974 náhodou objavili roľníci na úpätí hory Li-šan neďaleko Si-anu. Archeológovia zreštaurovali a umiestnili v sále postavenej nad miestom vykopávok len niekoľko z vyše 7000 figúr. Bol to opäť megalomanský


Čína, ZEN, TAO a tisíc umení


Kult Budhu sa začal v Číne šíriť približne v 1.storočí po Kristovi a postupne sa rozdelil na desať rôznych smerov, z ktorých najvýznamnejší je zenový budhizmus. Okrem zenu má významnú pozíciu taoizmus, filozofický smer a neskôr aj náboženstvo vychádzajúce z tradičného uctievania predkov, ktoré založil Lao-c´ v 6. storočí  pred Kristom a kofucianizmus, sformulovaný o storočie neskôr Konfuciom. Náboženské princípy sa stalo modelom pre všetky aspekty každodenného života: od medecíny po farmakológiu, od varenia po divadlo, od hudby po tanec, od architektúry po sochárstvo, maliarstvo a literatúru. Tento prístup vyjadroval hľadanie dokonalosti, vznešenosti a harmónie ducha a tela ako základnej koncepcie života. Z toho dôvodu sa stal ženšen, „koreň života“, so svojím nezvyčajný rozoklaným koreňom, pripomínajúcim ľudské ruky a nohy, od nepamäti významnou zložkou čínskej stravy. Koreň sa po zbere umyje, olúpe, naparí, vysuší a ďalej spracúva, aby sa nakoniec získal biely (pak-sam) alebo mimoriadne vysoko cenný červený (chung-sam) ženšen. Tento všeliek a elixír života stimuluje nervový systém, redukuje fyzický stres a je silným afrodiziakom. Malé fľaštičky s výťažkom ženšenu sa pijú plnými dúškami počas tradičných slávností, rozšírených po celej krajine. Obzvlášť príťažlivú podobu majú slávnosti v juhozápadnej provincii Jun-nan najmä vďaka alegorickým maskám a hrozivým papierovým drakom. Uprostred dedinského námestia sedia hudobníci a hrajú sladké melódie sprevádzané bubnami, gongami a cimbalmi. Tance znázorňujú predovšetkým príbehy nešťastnej lásky a staré legendy o večnom súboji dobra a zla.

Neoddeliteľnou súčasťou života Číňanov je zelený čaj, ktorý sa pije pri jedle. Čínska kuchyňa povýšila prípravu jedál na zložité kultivované kulinárske umenie s nevyčerpateľným množstvom chutí a vôní. Čaj a ryžové víno, opekané malé prasiatko a sečuánska kačica, rezance a plnené cestoviny (ťiao-c´) – to sú tradičné pochúťky čínskych novoročných osláv, ktoré sa zvyčajne konajú vo februári, a slávnosti hladných duchov koncom júla. Podľa starodávnej viery  Nebeského cisárstva sa v ôsmom mesiaci lunárneho kalendára otvárajú brány pekla, aby sa mohli duchovia vrátiť do ríše svetla. Duchovia predkov dostávajú na tridsať dní slobodu a povolenie voľne sa pohybovať po Zemi. Navštevujú potomkov a trestajú všetkých, ktorí si ich náležite neuctili.  Slávnosť hladných duchov sprevádzajú náboženské a zároveň i svetské prvky. Základom je zložitý  pestrofarebný obrad, ktorý má nepokojným duchom prinavrátiť mier a pokoj. Ľudia pália sviečky a vonné tyčinky, vyvesujú pestré obetné vlajky a usporadúvajú bohaté hostiny na rozsiahlych priestranstvách  pod holým nebom. Na improvizovaných scénach sa odohrávajú predstavenia tradičnej opery wa-jang. Čínska opera, ktorá dosiahla vrchol v 12. storočí, sa vyznačuje mimoriadne kultivovanou formou umeleckého vyjadrenia. Od začiatku 19. storočia je centrom Peking. Piesne, tance, pantomíma, dialógy, akrobacia a hudba, obohatené o nádherné kostýmy a efektnú scénu, vytvárajú príťažlivé predstavenie. Táto divadelná forma je dodnes veľmi populárna. Vyše troch tisícok divadelných spoločností ma v repertoári 370 rozličných predstavení. V zahraničí je najznámejšia Pekinská opera, zamestnávajúca 220 000 umelcov a technikov.

Zdroj: Pietro Tarallo „Ázia, poklady ďalekého východu“