Piatok Apr 28

Go for GO!

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

- Hikaru No GO special -

Moje prvé stretnutie so Saiom s radosťou prirovnám k menšej globálnej katastrofe, samozrejme bez ničivých následkov. Nielenže ma „skoro“ ranila mŕtvica, keď na mňa nečakane vyskočil z tej čudnej drevenej dosky, ale navodený stav nevoľnosti, ktorý na mňa zoslal po tom, čo som preukázala svoju nevedomosť vo svete hier, pretrvával do skorých ranných hodín. Vtedy som stratila poslednú štipku trpezlivosti, surovo som odhodila svoju tvrdohlavosť do toho najtmavšieho kúta a s kajúcnym výrazom šteniatka som mu sľúbila, že sa Go naučím hrať. Poznáte to: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú...“ Aspoňže máme ten internet:o)

Začnime však pekne od začiatku:

Prvá otázka znie: „Čo je to Go?“

Odpoveď: Go je prastará strategická dosková hra pre dvoch hráčov. Jednoducho povedané, Go tvorí: drevo a kameň, kruhy a čiary, čierna a biela. Z týchto jednoduchých, no fascinujúcich prvkov vzišla hra, ktorej popularita pretrváva 40 storočí. Vznikla približne 2000 rokov p.K. v starovekej Číne. Práve tam sa totiž začína jej celosvetová púť cez miesta, akými sú napríklad Japonsko, Taiwan, Kórea, či Singapur. Je taká jednoduchá, až sa stáva fascinujúcou. Takou fascinujúcou, že mnohí hráči venovali jej zvládnutiu celý svoj život.

Go – hra čínskych panovníckych dvorov, šoguna, samurajov a mníchov vo feudálnom Japonsku. Práve tu, v krajine vychádzajúceho slnka, bola rozvinutá takmer do dokonalosti. Hoci má jednoduché pravidlá, veľký počet možných variant každého ťahu ju robí ďaleko komplexnejšou hrou, ako je šach. Napriek tomu, že pochádza z Ďalekého východu a jej vek sa odhaduje na 4-5 tisíc rokov, tvorí Go najstaršiu hru hranú nepretržite v tej istej podobe až dodnes. Vďaka svojej rôznorodosti, kombinačným technikám, či logickému mysleniu sa hra Go zapísala do sveta technického pokroku ako jediná hra doposiaľ nepokorená počítačom – i tie najlepšie programy ju dokážu hrať iba na úrovni priemerného hráča.

Goban (doska Go):

Go sa obyčajne hrá na drevenej doske zo svetlého dreva (napríklad agát, jelša, či hruška; japonské originály sú poväčšine zhotovené z katsura) s 19 x 19 priesečníkmi. Jej rozmery sa pohybujú okolo 424,2 x 454,5 mm, hrúbka je variabilná, doska a nákres na dreve je orientovaný vertikálne, čiary čiernej farby s hrúbkou 0,8 mm (začínam sa v tom strácať!). Na doske je 9 bodov s priemerom 3 mm. Sú nakreslené na priesečníkoch štvrtých čiar ; v ich strede a v strede dosky.

Goishi (kamene):

Každý hráč má k dispozícii 181 kameňov šošovkovitého tvaru v dvoch farbách: v čiernej a v bielej. Priemerná veľkosť kameňov je 21,8 mm a hrúbka sa pohybuje okolo 8 mm. Biele kamene sú vyrobené z mušle, čierne z bridlice.

Goke (misky):

Misky sú elipsoidy z tmavého dreva (gaštan, alebo čerešňa) s viečkom na zatvorenie. Medzi najrozšírenejšie tvary patrí Kitani (130 x 90 mm) a Go Seigen (150 x 90 mm).

Tuším, že náš trh neponúka práve najlichotivejšie možnosti, ako sa k tejto hre dostať. Sama patrím medzi laikov, ktorí sa ku Go dopracovali vďaka anime Hikaru No Go a internetu, kde sa dali posťahovať rôzne informácie o tom, kde spomínaná hra vznikla, aké sú jej pravidlá, či z čoho sa skladá. A pretože sú ponúkané informácie podávané dosť komplikovaným, či nezrozumiteľným spôsobom s množstvom gramatických chýb a samými preklepmi, je ťažké vyňať z nich tú časť, ktorá by nás „začiatočníkov“ aspoň na začiatok oboznámila so základmi. A ak k tomu nemáte spomínané príslušenstvo, vaša šanca, že pochopíte samotnú podstatu Go, sa rovná jednému percentu. Tak vám aspoň ponúknem stručné oboznámenie sa s pravidlami:

Všeobecné pravidlá

Go hrajú dvaja hráči na štvorcovej sieti, bielymi a čiernymi kameňmi diskovitého tvaru. Prvý ťahá čierny na prázdnu dosku (goban) a potom sa hráči v ťahoch striedajú.

  • Ťahom sa rozumie položenie jedného kameňa na voľný priesečník. Prípadné zajatie a vybratie súperových kameňov je súčasťou ťahu. Ťahom môže byť aj „pas“, t.j. vzdanie sa ťahu.
  • Cieľom hry je ohraničiť územie a prípadne zajímať súperove kamene. Oba ciele sa hodnotia bodmi: jeden bod za každý priesečník územia, jeden bod za každého zajatca. Víťazom je hráč s väčším súčtom týchto bodov.
  • Súťažné Go sa hrá na doske 19x19, začiatočníkom sa doporučuje hrať na menších doskách, napr. 13x13 alebo 9x9, hra je oveľa prehľadnejšia. Súpravy obsahujú 180+180 kameňov. Pri hre však platí, že hráč má počet kameňov „neobmedzený“. Ak mu nestačia, požiada súpera o výmenu zajatcov.

Vyhráva hráč, ktorý obsadil väčšie územie, inak hra končí remízou. (pozn. autora: podrobné pravidlá s náčrtmi jednotlivých ťahov sú dostupné na internete. Stačí si vo vyhľadávači naťukať kľúčové slova: Hra Go.)

Kam môžeme a kam nesmieme ťahať (alebo pár zákazov na zohriatie):

Položiť kameň môžeme na ľubovoľný voľný priesečník, pri rešpektovaní dvoch prirodzených zákazov.

ZÁKAZ SAMOVRAŽDY: Hráč nesmie zahrať taký ťah, aby jeho kameň (prípadne skupina kameňov), nemal po ťahu žiadnu slobodu. Do 'samovraždy' hráč môže položiť kameň iba vtedy, ak týmto ťahom zajme jeden alebo viac súperových kameňov. Tým jeho kameň získa slobody a tak vlastne nestojí v samovražde. Branie je súčasť ťahu, takže na doske nesmú zostať kamene, ktoré nemajú ani jednu slobodu.

ZÁKAZ OPAKOVANIA POZÍCIE: t.j. pravidlo 'KO' (japonsky nekonečný). Hráč nesmie ťahať tak, aby sa po jeho ťahu presne zopakovala pozícia pred posledným ťahom súpera. Toto pravidlo sa týka situácií zobrazených na obr. 4, kde by inak bolo možné brať jeden kameň stále dokola a tak znemožniť koniec hry. Po ťahu čierneho 1 nesmie biely okamžite tento kameň vziať späť, musí počkať aspoň jeden ťah. Pozície s KO sú často dôležitým taktickým prvkom.

Územie:

Doska je postupom hry rozdelená na veľa oblastí, kde dominujú kamene jednej farby. Voľné priesečníky vo vnútri hranice tvorené kameňmi jednej farby (a prípadne okrajom dosky) nazývame „územie“. Pre presné pochopenie pojmu „územie“ je dôležité si uvedomiť, že súper môže do „môjho“ územia hrať. Ak je územie naozaj moje, dokážem jeho kamene chytiť a tak svoje územie obhájiť. Ak to nedokážem, súper si vybuduje v „mojom“ území svoju skupinu so svojím územím a súčasne tým „moje“ územie zničí.

Koniec hry:

Ak hráč príde k záveru, že už nemôže nič získať ani spôsobiť súperovi stratu, vzdá sa ťahu slovom „pas“. Partia končí, ak pasujú po sebe obaja hráči. Ak druhý hráč nepasuje ale pokračuje v hre, prvý hráč môže v hre pokračovať. Pred ukončením partie je nutné vyriešiť všetky sporné situácie na doske vrátane všetkých situácií „KO“ a vyplniť neutrálne body. Ak hráči nájdu po obojstrannom pasovaní nejasnú situáciu, obnovia hru. Kamene, ktoré ležia v súperovom území a mohli by byť kedykoľvek zajaté (tzv. mŕtve kamene), sú po ukončení hry z dosky odstránené a pridané k zajatcom.

Spočítanie výsledku:

Každý hráč si spočíta všetky body vlastných území (voľné priesečníky) a k nim pripočíta body za zajatcov. Hráč s väčším súčtom víťazí. V praxi sa to väčšinou robí trochu ináč, aby sme si ušetrili prácu: zajatcov naskladáme do súperovho územia (teda miesto pričítania k svojmu skóre ich odčítame od súperovho, na výsledku sa nič nezmení) a územie môžeme premiestnením vhodných kameňov zmeniť na obdĺžniky, najlepšie po desiatkach bodov.

Na záver mi zostáva iba dúfať, že si pravidlá čoskoro osvojím a dopomôžem tak jeden veľmi ušľachtilej osôbke pokračovať vo svojej celoživotnej ceste za legendárnym „božským ťahom“. A možno k tomu všetkému pridám i pár pikošiek zo sveta Go:o)

Ranka:

Ranka, jeden z mnohých knižných názvov Go, v preklade znamená „spráchnivené porisko“. Ide o čínsku legendu, ktorá širokú verejnosť oboznamuje so vznikom celosvetovej hry Go.

Legenda rozpráva o drevorubačovi Wangovi, ktorý si pokojne nažíval v hornatých oblastiach Číny okolo roku 500 pred n.l. Jedného dňa, počas silných mrazov, sa vybral do lesa nájsť aspoň chabé množstvo dreva na kúrenie. Na svojej púti za vysnívaním teplom domova natrafil na dvoch chlapcov hrajúcich Go. On sám patril medzi dychtivých hráčov, a preto hrajúcich sa chlapcov požiadal o dovolenie prizerať sa. Chlapci nič nenamietali. Drevorubač Wang však zaspal. Keď sa konečne prebral, chlapci kamsi zmizli a sekera, o ktorú sa pri vstávaní oprel, sa zlomila. Porisko bolo spráchnivené a hlaveň sekery hrdzavá. Odvtedy, čo sa Wang vybral do lesa uplynulo sedem generácií...

Hra Go sa v Japonsku hrá profesionálne od roku 1612.

Najvýznamnejšou školou, kde sa Go vyučovalo bola škola Honinbo - pôvodne išlo o budhistický kláštor. Preto najlepší hráč v tejto škole získal k svojmu menu titul Honinbo. Posledný nositeľ spomínaného titulu zomrel v roku 1940.

Asociácia profesionálnych hráčov sa po dohode so sponzormi dohodla, že sa od roku 1941 bude o titul Honinbo bojovať v turnaji, ktorého existencia siaha až do dnešných čias.

Pred 60. rokmi bola na Hiroshimu zhodená atómová bomba. V dejinách stolných hier má táto udalosť svoje miesto, pretože v ten deň sa v Hiroshime hrala partia Go, ktorá vstúpila do dejín ako "hra atómovej bomby".